02 januára 2013

Twitter: Najlepšie príspevky roku 2012

Po výbere najlepších citátov a najzábavnejších správ som urobil aj s(ú)kromný zoznam najlepších príspevkov z Twitteru.









Špeciálna cena pre @TofuTerrorist





 
Ak viete ešte o ďalších tweetoch, ktoré by v tomto výbere nemali chýbať, dajte mi vedieť na @filip_struharik. Ďakujem.

01 januára 2013

10+2 najlepších citátov za rok 2012

tretí rok bilancujem a snažím sa vybrať to naj, čo som za posledných dvanásť mesiacov prečítal. Tentoraz sa mi ale robil výber extrémne ťažko. Prečítal som toho naozaj veľa, mnohé myšlienky ma oslovili, vryli sa do pamäti alebo si našli miesto v mojich debilníčkoch. Bolo nad moje sily urobiť prehľad toho najlepšieho, a preto som si musel úlohu zjednodušiť. Kritéria som si zvolil ľahkovážne: dal som prednosť výlučne slovenským autorom a len tým myšlienkam, ktoré boli zverejnené v roku 2012. Tak som vlastne diskvalifikoval všetky knihy, ktoré som vlani prečítal. Nevadí, im môžem venovať priestor inokedy.


Ľudia, ktorí vám hovoria, že sa nemáte čoho báť, sa zvyčajne boja tiež. A niektorí sú ako nové topánky, čo vás odrú do krvi a plaču a vy ich alebo rozchodíte, alebo zaradíte na policu naozaj naozaj naozaj veľmi blbých nápadov.

- Alenka Sabuchová

V súčasnosti je trestateľný len dokázaný zlý úmysel, hlúposť však zostáva v našich pomeroch naďalej beztrestná.

- Ľuboš Lopatka
 


Každému, kto tvrdí, že by mal lepšie zarábať len preto, že má vysokú školu, by mali odobrať diplom. Nič nepochopil.

- Pavel Sibyla
Matica je v súčasnosti jednou z najhlúpejších slovenských organizácií. (...) Verejné vyhlásenia tohto spolku, ktorý robí hanbu svojim zakladateľom, sú dnes na úrovni idiotov z paramilitárnej skupiny "Slovenskí branci" trnavských učňov a futbalových fanúšikov.

- Michal Havran ml.


SaS efektívne povýšila podvojné účtovníctvo na politickú ideológiu.

- Pavol Hardoš



Až teraz som si všimol, že Nečas je po slovensky vlastne Slota.

- Miro Kern


Len čo sa ideológia začne predávať ako realita, je zle. A je jedno, o ktorú ideológiu ide.

- Peter Breiner



S niektorými ľuďmi dokážeme prísť na triezve kompromisy len pri alkohole.

- Peter Medviď



Jukebox je dobrým príkladom prečo je priama demokracia konina.

- Marián Bene Benkovič



Nepíš básne! Ži život, ktorý považuješ za čestný. Neprispôsobuj sa hlúposti. (...) Neangažuj sa za tých, ktorí si takmer všetko premlčali, prevzdychali, prečkali, premeškali. (...) Nepíš básne pre tých, ktorí už v sebe všetko umlčali. Nehas plamene! Keď zhasne plameň, uniká plyn.

- Peter Repka


Bonus (alebo Zlatá malina)


Nie som Nostradamus, som len priemerný analytik.

- Alojz Hlina

Podstatou krízy nie je deficit financií, ale nedostatok lásky. Svet aj Slovensko potrebujú žiť na báze lásky, nie moci. Preto prvého januára myslime s láskou aj na Slovensko.

- Rafael Rafaj

foto: sme.sk, zivot.azet.sk, governance.sk, webnoviny.sk, litcentrum.sk, topky.sk

22 augusta 2012

Aký je život na predmestí

Toto nie je žiaden článok, správa ani komentár, esej ani recenzia. Sú to len poznámky, ktoré som si urobil pri čítaní článku o živote na predmestiach (suburbiách). Robil som ich pôvodne len pre seba, ale keby to niekoho z vás zaujalo, nech sa páči:
  • Lucie Galčanová sa vo svojom článku (pdf) nepozerá na život na predmestiach optikou stredoeurópanky, ale prináša prehľad teórií z priestoru Veľkej Británie, USA či Austrálie
  • suburbiá sú tam vnímané ako miesta odlúčenia stredných a vyšších vrstiev spoločnosti, ale na druhej strane sú aj priestorom, ktorý priťahuje celé generácie ľudí hľadajúcich pokoj, bezpečie a priestor pre usporiadaný rodinný život a vľúdne susedské vzťahy
  • mestá síce ostávajú zdrojom príležitostí, ale stále menej ľudí ich považuje za bezpečné
  • predmestia predstavujú priestory očistené od inakosti, “nečistých” ľudí a vecí
  • sťahovanie sa do domčeku na predmestí je preto niektorými odborníkmi vnímané len ako snaha uniknúť zložitosti moderného sveta, ktorú symbolizuje mesto
  • zaujímavý paradox: život na predmestí je založený na predstavách súdržnosti, priateľstva a svornosti, je vnímaný pozitívne komunitaristicky
  • na druhej strane ale takýto život znižuje participáciu ľudí, mieru sociálnej súdržnosti a ich občianskej angažovanosti: obyvatelia suburbií totiž trávia viac času osamote vo svojich plechových škatuliach jazdiac medzi vrcholmi svojich súkromných trojuholníkov - domov, práca a nakupovanie
  • a na záver ešte jeden paradox: dnešný človek je silne individualizovaný, ale zároveň svoj vkus a identitu bez problémov vyjadruje masovými prostriedkami
  • preto nie je problém, že mnohé predmestia sú vyprázdnené, sériovo produkované, architektonicky a dizajnérsky uniformné, sú to miesta bez genia loci, bez vlastnej pamäti
  • vládne v nich priemernosť, obyčajnosť stredostavovského vkusu a morálky, sterilná a pokrytecká upravenosť
  • toto všetko, ako ukázal napríklad film Americká krása, spútava aj dušu a emócie ľudí žijúcich na predmestiach

Čítajte tiež: V Bratislave chýbajú mešťania

06 augusta 2012

Zmení web spôsob, akým sa učíme?

Zatiaľ čo je náš minister školstva ohúrený vlastnou genialitou pri svojom ťažení proti gymnáziám, v zahraničí je diskusia o vzdelávaní trochu zaujímavejšia.

V roku 2020 bude vzdelávanie na amerických vysokých školách mierne odlišné od toho, aké je dnes. Univerzity si osvoja vzdelávanie na diaľku, značná časť štúdia bude individualizovaná, dočkáme sa prechodu k hybridným triedam, ktoré kombinujú domáce online štúdium s menej častými návštevami univerzity. Aspoň to si myslí 6 z 10 odborníkov, ktorých vo svojom výskume oslovila spoločnosť Pew Research Center v spolupráci s Elon University (pdf).

Ich očakávania na rok 2020 sú skromné, ich túžby ale nie. Uvedomujú si totiž, že metódy vzdelávania na amerických školách uviazli v čase a pre potreby dnešného sveta sú nedostatočné.

Prstom pritom ukazujú na internet, ktorý môže byť dôležitým činiteľom pri zmene systému vzdelávania. Oslovení odborníci ale dobre vedia, že ani web neprinesie v najbližších rokoch dramatický posun vpred. Univerzity totiž majú v rukách lukratívny monopol na vzdelávanie, a aj preto sú obzvlášť rezistentné voči akýmkoľvek zmenám.

Skutočným katalyzátorom zmien ale môžu byť podľa respondentov peniaze. Až 75 percent Američanov si myslí, že štúdium je veľmi drahé. Aj preto oslovení odborníci očakávajú, že sa budú stále viac presadzovať lacnejšie online študijné programy.

Web školy nenahradí

V tomto bode začína byť téma zaujímavá aj pre slovenského študenta. Ak naozaj bude každý rokom rásť ponuka online vzdelávania, našinec bude mať možnosť študovať v zahraničí bez toho, aby musel investovať peniaze do svojho pobytu v cudzine.

Nie, internetové kurzy, ktoré napríklad už dnes zadarmo poskytujú takí hráči ako MIT, Harvard alebo Stanford, nepovažujem za náhradu tradičného vzdelávania. Škola je (alebo by aspoň mala byť) ostrovom pozitívnej deviácie, otvoreným priestorom pre dialóg a tvorcom sociálnej siete, z ktorej môže absolvent čerpať po zvyšok života. Toto nové technológie nedokážu nahradiť, ale môžu zásadným spôsobom zefektívniť čas, ktorý v škole trávime.

Kým ale u nás minister školstva stotožňuje svoje útoky na gymnázia s reformou vzdelávania a je ohúrený vlastnou genialitou, keď chce zaviesť povinnú maturitu z matematiky, v zahraničí je diskusia pestrejšia a ponúka viac impulzov na rozmýšľanie. Z môjho pohľadu napríklad citovaný výskum nerieši len otázku, ako integrovať web do procesu výučby. Otvára skôr diskusiu o tom, či práve prítomnosť nových technológií nie je dostatočným impulzom nato, aby sme sa poctivo zamysleli nad tým, čo v dnešnom svete znamená učiť a čo znamená učiť sa.

Domáce úlohy inak

Ako malý príspevok k tejto diskusii by som na záver spomenul slová Ondřeja Šteffla, ktorý v rozhovore pre časopis Respekt povedal: “Americký finančný analytik Salman Khan začal v roku 2006 svoje netere učiť matematiku. Pretože ale býval inde ako ony, točil im krátke videá s výkladom. Keď to zavesil na YouTube, videá mali za krátky čas desiatky tisíc pozretí, a tak mu došlo, že takúto pomoc potrebuje aj niekto iný ako jeho dve netere. Založil internetový projekt Khan Academy a dnes má viac ako sto miliónov pozretí a cez tri tisícky videí,” povedal Šteffl.

“Niektoré školy na to reagovali veľmi pružne a zaviedli tzv. prevrátenú výučbu. Čo mali kedysi deti ako výklad v škole, to si dnes doma vypočujú od Khana, pretože on má dar vysvetliť to zrozumiteľne a pútavo. A v škole má potom učiteľ čas pomôcť im s tým, čo by inak mali na domácu úlohu - s konkrétnym príkladom, problémom,” dodal.

O výhodách takéhoto modelu vzdelávania sa asi nemusím podrobnejšie rozpisovať.

Ak sa vám tento článok páčil, môžete zaň hlasovať na vybrali.sme.sk. Ďakujem. 

17 júla 2012

5 základných zákonov ľudskej blbosti

Ľudia nás veľakrát pripravia o čas, peniaze, energiu či dobrú náladu. A neraz sa stane, že nám to urobia aj bez toho, aby tak čokoľvek získali. Prečo? Psychológovia, sociológovia, ekonómovia a mnohí iní ponúkajú rozsiahle odpovede. Taliansky historik Carlo Maria Cipolla (1922-2000) však videl len jedno jediné vysvetlenie: dotyčná osoba je hlúpa.

Cipollla popri skúmaniu hospodárskych dejín Európy venoval veľa času štúdiu ľudskej povahy. Pozorovaním zistil, že hlúposť je v spoločnosti rozdelená až neuveriteľne rovnomerne. Nezáleží na vzdelaní, kultúre, spoločenskom postavení... Rovnaký podiel hlupákov nájdete vo fabrike ako na univerzite, na webe či v telke, v opere či na futbalovom zápase. Cipolla totiž necharakterizuje ľudskú blbosť na základe IQ, dosiahnutého vzdelania a pod. K problematike pristupuje inak.

Vo svojej (humornej) eseji Základní zákony lidské blbosti rozdelil ľudí do štyroch skupín: na inteligentných, prostých, lupičov a hlupákov.

Inteligentní ľudia sú podľa neho tí, ktorí svojím konaním prinášajú zisk (nie nevyhnutne finančný) sebe aj ostatným. Prostí robia sebe škodu, ale druhým prospejú, a naopak, lupiči sú ziskoví na úkor iných. Posledná skupina, už spomínaní hlupáci, škodia sebe aj svojmu okoliu.

Vo svete pôsobia hlupáci neorganizovane, ale zato veľmi efektívne, preto nám Cipolla vo svojej eseji odovzdal 5 zákonov ľudskej blbosti, ktoré by sme si mali vytetovať na čelo, alebo aspoň napísať do statusu na Facebooku: 
  1. Každý z nás podceňuje počet aktuálne disponibilných hlupákov
  2. Pravdepodobnosť, že určitá osoba je hlúpa, nijak nezávisí na žiadnej inej vlastnosti tejto osoby
  3. Hlúpy človek škodí iným bez toho, aby zároveň dosiahol akýkoľvek zisk pre seba
  4. Ľudia, ktorí nie sú hlúpi, vždy podceňujú škodlivý potenciál hlupákov
  5. Hlupák je ten najnebezpečnejší druh človeka na svete

Človek ani nemusí myslieť na trollov z internetových diskusií a blogov, aby mu tie slová prišli výstižné.

Čítajte tiež: V internetových diskusiách sú najmohutnejšie zastúpení devianti, frustranti a blbci

05 júna 2012

Zámky sú na dverách len preto, aby poctiví ľudia boli poctiví

Slová z titulku som si požičal od Dana Arielyho, amerického profesora psychológie a behaviorálnej ekonómie, ktorý skúma, prečo skoro každý z nás pri istých okolnostiach podvádza, hoci v malom.

"Jedno percento z nás sú ľudia, ktorí sú vždy čestní a nikdy by nič neukradli. Ďalšie jedno percento tvoria nepoctiví ľudia, ktorí sa budú snažiť ukradnúť vám televíziu; žiaden zámok vás pred nimi neochráni," píše Ariely a dodáva, že "účelom zámkov je chrániť vás pred 98-percentami zväčša poctivých ľudí, ktorých by mohlo lákať otvorenie vašich dverí".

Dan Ariely teda tvrdí, že ľudia sa nedelia na čestných a nečestných, a svoje slová opiera o sériu pokusov, ktorými podrobil tisícky ľudí. Pre tých, ktorým sa nechce čítať jeho článok z The Wall Street Journalu, vyberám niekoľko zaujímavostí:
  • s výnimkou niekoľkých extrémnych prípadov je správanie väčšiny ľudí motivované dvoma faktormi - na jednej strane chceme mať z podvádzania čo najväčší úžitok, na strane druhej chceme sami seba vidieť ako čestných a ctihodných ľudí;
  • to potvrdzuje aj pokus, pri ktorom dostali účastníci šancu získať drobnými podvodmi rôzne množstvo peňazí. Ukázalo sa, že ak "bolo v hre" napríklad 10 dolárov, ľudia podvádzali menej, ako keď mohli získať menšiu sumu - ak by fixľovali pre veľké peniaze, necítili by sa dobre;
  • výskum tiež ukázal, že pri drobných podvodoch dokonca nehrá významnú úlohu ani riziko, že budeme prichytení;
  • ak účastníci výskumu mohli podvodmi získať žetóny, ktoré si následne mohli zameniť za hotovosť, podvádzali dvakrát viac, ako keď podvádzali priamo pre peniaze;
  • podvádzanie je nákazlivé: ak je medzi nami niekto, kto určite švindľuje, sme náchylní robiť to tiež;
  • pripomenutie etických pravidiel má tiež vplyv na mieru podvádzania: keď výskumníci študentom pripomenuli školské pravidlá či Desatoro, nezaznamenali žiadne podvody. Zaujímavé je, že aj ateisti po tom, ako prisahali na Bibliu, nepodvádzali.
Dan Ariely na záver dodáva, že hoci spoločnosť musí venovať pozornosť veľkým podvodom, mala by sa tiež snažiť odrádzať ľudí od všadeprítomnej formy drobnej nepoctivosti.

Apropo, v tejto súvislosti som si spomenul na výskum, ktorý potvrdil, že moc ľudí naozaj korumpuje.

       
      Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators