06 októbra 2013

Víkend s Respektom

Sú obdobia v roku, kedy sa mi na stole kopa články, ktoré chcem prečítať. A potom sú dni, kedy tieto svoje resty splatím. Taký bol aj tento víkend.

Nižšie uvádzam anotácie na niekoľko textov z časopisu Respekt, ktoré som dnes konečne prečítal. Minimálne prvé dva odporúčam prečítať (bohužiaľ, na webe sú zamknuté). 

Najlepší článok 20. storočia. "Poslední srpnový den roku 1946 běhali čteníchtiví Američané od jednoho novinového stánku ke druhému se stejnou otázkou: Máte nový The New Yorker? Marně. Aktuální číslo tohoto časopisu bylo rozebrané už dvě hodiny poté, co se objevilo v prodeji. Když to slyšeli v redakci týdeníku, nemohli uvěřit svým uším, vždyť se báli, že právě tohle číslo může znamenat jejich konec. Rozhodli se totiž porušit všechna dosud známá pravidla a publikovali článek o délce jednatřicet tisíc slov (nejdelší do té doby měly kolem dvou tisíc). Téma ale bylo více než zajímavé – reportáž z japonské Hirošimy rok po svržení atomové bomby. Článek vstoupil do dějin novinařiny a navždy změnil vnímání jaderných zbraní. (...) Časopis během pár hodin zmizel ze stánků, lidé jej přeprodávali za desetkrát vyšší cenu. Albert Einstein si objednal tisíc kusů tohoto vydání. Vysílalo se na pokračování v rádiu, licenci k přetištění zakoupilo několik desítek novin a časopisů. Text ale hlavně splnil svůj cíl. Lidé po celém světě zjistili, co dokáže atomová bomba. Článek byl později porotou Newyorské univerzity vyhlášen za nejlepší článek americké novinařiny 20. století." (2.9.2013, viac)

Pred sto rokmi si ľudia mysleli, že žijú v najšťastnejšom období dejín ľudstva. A zrazu sa všetko zrútilo. "Přestože lidé zřejmě nikdy nebyli zcestovalejší, vzdělané vrstvy početnější a informovanější a svět provázanější sítí obchodních i rodinných vazeb, drtivé většině jako by něco zásadního uniklo. Rok 1913 byl posledním rokem velké iluze, že svět kráčí nevyhnutelně vpřed, že pokrok přináší zákonitě blahobyt a mír, že všeobecné štěstí došlo tak daleko, že si nikdo nemůže přát jeho rozvrat. Potom se během několika rychlých týdnů ve všeobecném chaosu sen zhroutil a na jeho odvrácené straně se vynořila bojiště první mechanizované války v dějinách lidstva se 65 miliony mobilizovaných vojáků, 20 miliony mrtvých a 21 miliony zraněných, nevyčíslitelnými ztrátami, překreslenými hranicemi států a revolucemi. K první světové válce vedl jeden z nejsložitějších procesů, jaké lidstvo kdy zaznamenalo. Mechanismu událostí, které je vláčely směrem k celosvětovému masakru, zjevně nerozuměli zaskočení svědkové doby a přesně mu nerozumí ani historici o 100 let a zhruba 25 tisíc historických publikací později. Lidstvo si tehdy stejně jako dnes myslelo, že drží vlastní osud pevně ve svých rukou. Před 100 lety, v roce 1913, tomu rozhodně všechno nasvědčovalo." (23.9.2013, viac)

"Vyslovuje sa to džif, nie gif," pripomenul programátor Steve Wilhite. "Za správné čtení svého vynálezu bojuje už léta a ne zcela vítězně. Popularita i rozšíření jeho formátu však předčily jakékoli fantazie svého tvůrce. GIF se více než 25 let po svém zrodu těší postavení softwarové celebrity." (9.9.2013, viac)

Recept na prežitie od Jeffa Bezosa: "I Amazon balancoval na pokraji propasti, topil se v dluzích a jeho akcie, které se před dvěma lety prodávaly za osmnáct dolarů, stály dolar jeden. Bezos však akcionářům dokázal vůli udělat cokoli, aby uspěl, a posedlost nejmenšími detaily a úsporami. Na rozdíl od jiných internetových firem, jejichž zaměstnanci tehdy měli k dispozici zahraniční šéfkuchaře a maséry, jediným benefitem týmu Amazonu byl aspirin zdarma. A tak Bezos zrušil aspirin. A propustil třetinu zaměstnanců. Amazon ale – na rozdíl od desítek jemu podobných – přežil." (2.9.2013, viac)

25 augusta 2013

Toto je kniha o ľuďoch, ktorí si myslia, že svet je ako lopta. Len väčší

Žijete si svoj život a snažíte sa obklopovať inteligentnými a férovými ľuďmi. Ľuďmi, ktorí sa riadia podobnými hodnotami, alebo tie vaše aspoň rešpektujú. Ľuďmi, ktorí nemajú rovnaký strih vlasov a názorov, a aj vďaka tomu vedia byť pre vás podnetní a inšpiratívni. A ak ide všetko bez problémov, podarí sa vám v živote (a na Facebooku) vybudovať si ostrov pozitívnej deviácie.

Životom v takejto bubline ale strácate cit a pochopenie pre ľudí žijúcich mimo nej. Občas sú stretnutia s nimi obzvlášť intenzívne. Ako vtedy, keď ste stáli s priateľkou na bratislavskej hlavnej stanici, a spolu s vami tam boli desiatky futbalových fanúšikov presúvajúcich sa na zápas do Trnavy. Alebo inokedy, keď ste sa po práci zastavili v kníhkupectve, listovali ste v obskúrnom časopise Zem a vek a postarší pán vám kládol na srdce, aby ste si ho kúpili skôr, než ho židia zakážu. Alebo vtedy, keď ste si s naivitou sebe vlastnou začali čítať diskusie pod článkami na internete.

To sú tie chvíle, ktoré vám pripomenuli, že žijeme vo svete, kde neplatia argumenty, ale len heslá. Vo svete, kde rozhodujú len počty a sila. A že obrovskú silu majú ľudia, ktorým sa v hlavách rodia prízraky. Ktorým stačí virtuálny nepriateľ. Tí, s ktorými si o živote moc nepokecáte, lebo súhlasiť sa s nimi nedá - a nesúhlasiť už vôbec nie. Sú to tí, o ktorých veľa neviete, lebo váš a ich svet je jednoducho iný.

Český spisovateľ Jaroslav Rudiš nás s nimi zoznamuje. Hrdina jeho najnovšej knihy Národní třída je obyčajný natierač striech s prezývkou Vandam. Čitateľ postupne spoznáva jeho prázdny charakter, životné traumy, nepekný hodnotový rebríček a cíti, že takéhoto človeka môže stretnúť v ktoromkoľvek šenku.

Text tejto výbornej knihy vystihuje to, ako Vandam rozmýšľa. Vety sú jednoduché, myšlienky ploché, rytmus divoký, slová sa proste valia.

Vandam a jemu podobní chcú rozumieť svetu, ale sú konfrontovaní s nedostatočnosťou vlastného intelektu. Darí sa im ale porozumieť samozrejmostiam. A pomenovaním evidentných právd sa im vracia sebaúcta, o ktorú ich svet svojou zložitosťou obral.

Vďaka Rudišovej knihe môžete spoznať ľudí, ktorí majú za sebou veľa porážok, ale zato sú presvedčení, že presne vedia, ako to v živote chodí. Pretože podľa nich je svet až príliš jednoduchý. Tak jednoduchý ako Vandamovo uvažovanie o ňom.

02 januára 2013

Twitter: Najlepšie príspevky roku 2012

Po výbere najlepších citátov a najzábavnejších správ som urobil aj s(ú)kromný zoznam najlepších príspevkov z Twitteru.









Špeciálna cena pre @TofuTerrorist





 
Ak viete ešte o ďalších tweetoch, ktoré by v tomto výbere nemali chýbať, dajte mi vedieť na @filip_struharik. Ďakujem.

01 januára 2013

10+2 najlepších citátov za rok 2012

tretí rok bilancujem a snažím sa vybrať to naj, čo som za posledných dvanásť mesiacov prečítal. Tentoraz sa mi ale robil výber extrémne ťažko. Prečítal som toho naozaj veľa, mnohé myšlienky ma oslovili, vryli sa do pamäti alebo si našli miesto v mojich debilníčkoch. Bolo nad moje sily urobiť prehľad toho najlepšieho, a preto som si musel úlohu zjednodušiť. Kritéria som si zvolil ľahkovážne: dal som prednosť výlučne slovenským autorom a len tým myšlienkam, ktoré boli zverejnené v roku 2012. Tak som vlastne diskvalifikoval všetky knihy, ktoré som vlani prečítal. Nevadí, im môžem venovať priestor inokedy.


Ľudia, ktorí vám hovoria, že sa nemáte čoho báť, sa zvyčajne boja tiež. A niektorí sú ako nové topánky, čo vás odrú do krvi a plaču a vy ich alebo rozchodíte, alebo zaradíte na policu naozaj naozaj naozaj veľmi blbých nápadov.

- Alenka Sabuchová

V súčasnosti je trestateľný len dokázaný zlý úmysel, hlúposť však zostáva v našich pomeroch naďalej beztrestná.

- Ľuboš Lopatka
 


Každému, kto tvrdí, že by mal lepšie zarábať len preto, že má vysokú školu, by mali odobrať diplom. Nič nepochopil.

- Pavel Sibyla
Matica je v súčasnosti jednou z najhlúpejších slovenských organizácií. (...) Verejné vyhlásenia tohto spolku, ktorý robí hanbu svojim zakladateľom, sú dnes na úrovni idiotov z paramilitárnej skupiny "Slovenskí branci" trnavských učňov a futbalových fanúšikov.

- Michal Havran ml.


SaS efektívne povýšila podvojné účtovníctvo na politickú ideológiu.

- Pavol Hardoš



Až teraz som si všimol, že Nečas je po slovensky vlastne Slota.

- Miro Kern


Len čo sa ideológia začne predávať ako realita, je zle. A je jedno, o ktorú ideológiu ide.

- Peter Breiner



S niektorými ľuďmi dokážeme prísť na triezve kompromisy len pri alkohole.

- Peter Medviď



Jukebox je dobrým príkladom prečo je priama demokracia konina.

- Marián Bene Benkovič



Nepíš básne! Ži život, ktorý považuješ za čestný. Neprispôsobuj sa hlúposti. (...) Neangažuj sa za tých, ktorí si takmer všetko premlčali, prevzdychali, prečkali, premeškali. (...) Nepíš básne pre tých, ktorí už v sebe všetko umlčali. Nehas plamene! Keď zhasne plameň, uniká plyn.

- Peter Repka


Bonus (alebo Zlatá malina)


Nie som Nostradamus, som len priemerný analytik.

- Alojz Hlina

Podstatou krízy nie je deficit financií, ale nedostatok lásky. Svet aj Slovensko potrebujú žiť na báze lásky, nie moci. Preto prvého januára myslime s láskou aj na Slovensko.

- Rafael Rafaj

foto: sme.sk, zivot.azet.sk, governance.sk, webnoviny.sk, litcentrum.sk, topky.sk

22 augusta 2012

Aký je život na predmestí

Toto nie je žiaden článok, správa ani komentár, esej ani recenzia. Sú to len poznámky, ktoré som si urobil pri čítaní článku o živote na predmestiach (suburbiách). Robil som ich pôvodne len pre seba, ale keby to niekoho z vás zaujalo, nech sa páči:
  • Lucie Galčanová sa vo svojom článku (pdf) nepozerá na život na predmestiach optikou stredoeurópanky, ale prináša prehľad teórií z priestoru Veľkej Británie, USA či Austrálie
  • suburbiá sú tam vnímané ako miesta odlúčenia stredných a vyšších vrstiev spoločnosti, ale na druhej strane sú aj priestorom, ktorý priťahuje celé generácie ľudí hľadajúcich pokoj, bezpečie a priestor pre usporiadaný rodinný život a vľúdne susedské vzťahy
  • mestá síce ostávajú zdrojom príležitostí, ale stále menej ľudí ich považuje za bezpečné
  • predmestia predstavujú priestory očistené od inakosti, “nečistých” ľudí a vecí
  • sťahovanie sa do domčeku na predmestí je preto niektorými odborníkmi vnímané len ako snaha uniknúť zložitosti moderného sveta, ktorú symbolizuje mesto
  • zaujímavý paradox: život na predmestí je založený na predstavách súdržnosti, priateľstva a svornosti, je vnímaný pozitívne komunitaristicky
  • na druhej strane ale takýto život znižuje participáciu ľudí, mieru sociálnej súdržnosti a ich občianskej angažovanosti: obyvatelia suburbií totiž trávia viac času osamote vo svojich plechových škatuliach jazdiac medzi vrcholmi svojich súkromných trojuholníkov - domov, práca a nakupovanie
  • a na záver ešte jeden paradox: dnešný človek je silne individualizovaný, ale zároveň svoj vkus a identitu bez problémov vyjadruje masovými prostriedkami
  • preto nie je problém, že mnohé predmestia sú vyprázdnené, sériovo produkované, architektonicky a dizajnérsky uniformné, sú to miesta bez genia loci, bez vlastnej pamäti
  • vládne v nich priemernosť, obyčajnosť stredostavovského vkusu a morálky, sterilná a pokrytecká upravenosť
  • toto všetko, ako ukázal napríklad film Americká krása, spútava aj dušu a emócie ľudí žijúcich na predmestiach

Čítajte tiež: V Bratislave chýbajú mešťania

06 augusta 2012

Zmení web spôsob, akým sa učíme?

Zatiaľ čo je náš minister školstva ohúrený vlastnou genialitou pri svojom ťažení proti gymnáziám, v zahraničí je diskusia o vzdelávaní trochu zaujímavejšia.

V roku 2020 bude vzdelávanie na amerických vysokých školách mierne odlišné od toho, aké je dnes. Univerzity si osvoja vzdelávanie na diaľku, značná časť štúdia bude individualizovaná, dočkáme sa prechodu k hybridným triedam, ktoré kombinujú domáce online štúdium s menej častými návštevami univerzity. Aspoň to si myslí 6 z 10 odborníkov, ktorých vo svojom výskume oslovila spoločnosť Pew Research Center v spolupráci s Elon University (pdf).

Ich očakávania na rok 2020 sú skromné, ich túžby ale nie. Uvedomujú si totiž, že metódy vzdelávania na amerických školách uviazli v čase a pre potreby dnešného sveta sú nedostatočné.

Prstom pritom ukazujú na internet, ktorý môže byť dôležitým činiteľom pri zmene systému vzdelávania. Oslovení odborníci ale dobre vedia, že ani web neprinesie v najbližších rokoch dramatický posun vpred. Univerzity totiž majú v rukách lukratívny monopol na vzdelávanie, a aj preto sú obzvlášť rezistentné voči akýmkoľvek zmenám.

Skutočným katalyzátorom zmien ale môžu byť podľa respondentov peniaze. Až 75 percent Američanov si myslí, že štúdium je veľmi drahé. Aj preto oslovení odborníci očakávajú, že sa budú stále viac presadzovať lacnejšie online študijné programy.

Web školy nenahradí

V tomto bode začína byť téma zaujímavá aj pre slovenského študenta. Ak naozaj bude každý rokom rásť ponuka online vzdelávania, našinec bude mať možnosť študovať v zahraničí bez toho, aby musel investovať peniaze do svojho pobytu v cudzine.

Nie, internetové kurzy, ktoré napríklad už dnes zadarmo poskytujú takí hráči ako MIT, Harvard alebo Stanford, nepovažujem za náhradu tradičného vzdelávania. Škola je (alebo by aspoň mala byť) ostrovom pozitívnej deviácie, otvoreným priestorom pre dialóg a tvorcom sociálnej siete, z ktorej môže absolvent čerpať po zvyšok života. Toto nové technológie nedokážu nahradiť, ale môžu zásadným spôsobom zefektívniť čas, ktorý v škole trávime.

Kým ale u nás minister školstva stotožňuje svoje útoky na gymnázia s reformou vzdelávania a je ohúrený vlastnou genialitou, keď chce zaviesť povinnú maturitu z matematiky, v zahraničí je diskusia pestrejšia a ponúka viac impulzov na rozmýšľanie. Z môjho pohľadu napríklad citovaný výskum nerieši len otázku, ako integrovať web do procesu výučby. Otvára skôr diskusiu o tom, či práve prítomnosť nových technológií nie je dostatočným impulzom nato, aby sme sa poctivo zamysleli nad tým, čo v dnešnom svete znamená učiť a čo znamená učiť sa.

Domáce úlohy inak

Ako malý príspevok k tejto diskusii by som na záver spomenul slová Ondřeja Šteffla, ktorý v rozhovore pre časopis Respekt povedal: “Americký finančný analytik Salman Khan začal v roku 2006 svoje netere učiť matematiku. Pretože ale býval inde ako ony, točil im krátke videá s výkladom. Keď to zavesil na YouTube, videá mali za krátky čas desiatky tisíc pozretí, a tak mu došlo, že takúto pomoc potrebuje aj niekto iný ako jeho dve netere. Založil internetový projekt Khan Academy a dnes má viac ako sto miliónov pozretí a cez tri tisícky videí,” povedal Šteffl.

“Niektoré školy na to reagovali veľmi pružne a zaviedli tzv. prevrátenú výučbu. Čo mali kedysi deti ako výklad v škole, to si dnes doma vypočujú od Khana, pretože on má dar vysvetliť to zrozumiteľne a pútavo. A v škole má potom učiteľ čas pomôcť im s tým, čo by inak mali na domácu úlohu - s konkrétnym príkladom, problémom,” dodal.

O výhodách takéhoto modelu vzdelávania sa asi nemusím podrobnejšie rozpisovať.

Ak sa vám tento článok páčil, môžete zaň hlasovať na vybrali.sme.sk. Ďakujem. 

       
      Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators