12 apríla 2006

Stĺpček (NŽT 11. 4. 2006)


    Pri váhe povinností a časovej vyťaženosti človek často zabúda na veci, na ktoré sa nepatrí zabúdať. Ja nie som výnimkou. 28. marca ma zastavila moja profesorka a spýtala sa ma, či viem, že je Deň učiteľov. Nevedel som to. Keby som na to nezabudol a každému učiteľovi by som v ten deň zagratuloval, mohol by som teraz písať strhujúcu kritiku na každého, kto tak neurobil. Bolo by to krásne. Vykreslil by som sa v tom najlepšom svetle a s ľahkosťou mne vlastnou by som sa mohol pohŕdavo vyjadriť k ľudskej ignorancii a nevšímavosti. Ach, koľkáto škoda!

    Pán exminister kultúry František Tóth nezabudol. Pôsobivým, hoci nákladným spôsobom poďakoval za všetko to, čo učitelia robia v prospech budúcnosti Slovenska. Šesťdesiat tisíc pedagógov dostalo od neho ďakovný list a my sa na neho zlostíme preto, že minul smiešnych sedemstotisíc korún. On len chcel nám študentom pripomenúť, že na nás myslí a že pre nás pripravuje projekt kultúrnych poukazov. Ako sám múdro vo svojom liste tvrdí: „...vzdelanie a rozširovanie kultúrneho obzoru mladej generácie nám nie sú ľahostajné. Bez kvalitného kultúrneho a estetického vnímania sveta by jej totiž hrozilo, že sa stane len ekonomickou masou, ktorá nevyznáva žiadne hodnoty, ktoré vytvorili naši predkovia. Našou povinnosťou je udržiavať ich a rozvíjať aspoň v takej miere, ktorá zodpovedá súčasnej úrovni našej spoločnosti.“ Takýto citlivý a vnímavý človek opúšťa vládu. Veď uznajte sami, ktorý politik si na vás spomenie, povzbudí vás vo vašej práci, sľúbi vám krajšiu budúcnosť a zaželá vám veľa síl a úspechov? Veru, nie je ich veľa!

    Dovolím si z tohto miesta vyzvať politikov k významnému a vo svete nevídanému kroku. Domnievam sa, že by bolo správne, ak by sa hneď po voľbách vytvorilo ešte jedno ministerské kreslo, do ktorého by zasadol človek, ktorý je svojimi kvalitami podobný pánovi Tóthovi. Naša spoločnosť potrebuje politika s ľudskou tvárou, ktorý by sa venoval priamo nám – gratuloval by nám k narodeninám či želal nám všetko najlepšie pri každom našom, čo i len menšom sviatku. Takéto novovzniknuté ministerstvo by nepochybne potrebovalo nemalé finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, nehovoríme totiž o štyroch, piatich sviatkoch ročne! Tých sviatkov je skutočne neúrekom a bolo by vhodné, aby sa o nich občania dozvedeli. Každý Slovák by dostal 24. januára balíček a pohľadnicu, pretože tento deň je Dňom komplimentov. 29. januára by všetci dostali mail (Medzinárodný deň bez internetu). Osobné návštevy do domácností by minister organizoval 15. februára (Deň osamelých). Svoj význam má aj 28. február (Medzinárodný deň kvetinového dizajnu). Poplašné správy by sa niesli médiami 9. marca (Deň paniky). Zdravotníkov by si vláda mohla nakloniť 30. marca (Deň lekárov). Prvého apríla by doporučený list obdržali všetci... no hádam všetci! Ministra, ktorý by pohotovo reagoval na každý sviatok jednoducho potrebujeme!



           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators