13 apríla 2006

Stĺpček (NŽT 14. 3. 2006)


    Z astronomického hľadiska to nie je ani tak dávno, čo človek zistil, že na svete nie je sám. Hneď pár dní po tomto zistení sa rozhodol, že sa bude považovať za tvora spoločenského, ktorý nedokáže žiť sám. Malo to nesporné výhody – mohol sa so svojimi druhmi podeliť o svoje cenné skúsenosti a prípadne aj požiadať o pomoc. Stávalo sa však, že kvôli nedostatočným kartografickým pomôckam zablúdil, napríklad pri love mamutov, a ostal niekoľko dní sám. Takéto odlúčenia spôsobovali už v tých časoch silné depresie a psychické poruchy, na ktoré vtedajší šamani ešte nepoznali lieky. Od tých čias už ubehlo zopár rokov, no človek sa fóbie so samoty nedokázal zbaviť. Aj preto venoval veľa času vývoju prostriedkov, pomocou ktorých mohol komunikovať s ľuďmi aj na väčšie vzdialenosti.


    Prvým významným krokom bolo vynájdenie kriku, revu a vreskotu. Tieto tri komunikačné prostriedky mali už vtedy veľa spoločného a v určitých formách sa zachovali až do dnešných dní. Keďže však v tých časoch ešte nejestvovali logopedické ordinácie, stávalo sa úplne bežne, že príjemca dostal skreslenú a nepresnú správu, ktorá spôsobovala nemalé nedorozumenia.


    Pár múdrych hláv (ich totožnosť, štátna príslušnosť a vierovyznanie nie sú dodnes známe) sa teda dalo dokopy a vytvorili niekoľko dohovorených signálov. Prvý typ signálov bol svetelný. Keďže však bolo lesné hospodárstvo ešte len v plienkach a na svete bolo priveľa prírodných prekážok, jeho využívanie bolo len sporadické. Druhý typ signálov však vytvoril takmer celosvetovú revolúciu v komunikácii. Išlo o signály dymové, ktoré sa síce dali efektívne využívať len cez deň a za predpokladu, že neprší a nesneží, ale napriek tomu to bol obrovský krok vpred. Nemôžem si však dovoliť nespomenúť aj negatíva, ktoré so sebou prinášali. Od ich vzniku sa totiž začalo radikálne znečisťovanie ovzdušia a vznikali aj medicínske poruchy, od popálenín až po otravy. V kuloároch sa dokonca šepká, že v tomto čase sa začali objavovať prvé prípady fetovania.

    Ľudstvo sa však nezastavilo a začalo školiť doručovateľov poštových zásielok. Prvými pracovníkmi boli zvieratá. Domestifikácia a kynológia však tiež ešte neboli na dennom poriadku a tak sa stávalo, že psy sa na svoje povolanie v strede cesty jednoducho vykašľali, prípadne ich zjedol okoloidúci chodec. Spoľahlivosť Lessie alebo Komisára Rexa ešte nebola objavená. Východiskom mali byť poštovné holuby. Tie však boli nečistotné a ich nosnosť bola tak obmedzená, že slúžili len na doručovanie dobových SMS. Balíky nosievali najmä deti, ale po neslávnom prípade Červenej čiapočky sa týmto povolaniam vyhýbali a radšej pracovali na poli, prípadne predávali zápalky.

    Ak trestuhodne preskočíme ešte niekoľko rokov vývoja a zakotvíme v súčasnosti musíme pochváliť mobilnú komunikáciu, ktorá nám umožňuje zatelefonovať z detskej izby mame do kuchyne, či už je hotové večera. Neuveriteľný pokrok! Čo by sme si bez neho počali...?



           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators