25 septembra 2006

Opäť spolu...


    Kedysi sme sa vídali pravidelne - každý večer, vždy po správach o počasí. Nebola to zlá spoločníčka, to nie! Bola tak voňavá a príjemná na dotyk! Vždy ma vedela zahriať, avšak časom mi začala liezť na nervy. Vedela byť odporne otravná - až som mal niekedy chuť rozdrapiť ju a vyhodiť von oknom. Začal som teda systematicky a neprestajne presviedčať mamu, aby mi naďalej nekázala stretávať sa s ňou. Maminka sa, zas a znovu, ukázala ako ohromne chápavá bytosť a uznala, že náš vzťah aj tak nemal veľkú budúcnosť.

    Zbavili sme sa jej rýchlo. Ja som sa ani nerozlúčil. Nepovažoval som to totiž za dôležité a dodnes si nemyslím, že bola takého gesta hodná. Do bytu sme ju už nevpustili a ja som si užíval príjemné detstvo. Aj spánok som mal pokojnejší.

    Pravdou síce je, že sa naše cesty ešte niekoľkokrát skrížili a ja som ju ešte občas stretol. Strávili sme spolu pár (niekedy aj príjemných) chvíľ, ale vždy to bolo len dočasné - na dovolenke, u tety v Čechách, na súťažiach, keď som bol ubytovaný na internátoch...

    Už druhý týždeň som na výške a bývam v podnájme. A čo čert nechcel, je tam aj ona! A sme zas spolu! Včera večer som ju už chcel z postele vyšmariť. Už ani nevonia tak lahodne, ako keď som bol malý a trávil som s ňou každú noc. Neviem, ako dlho to s ňou vydržím.

    Veru, ja a posteľná plachta nie sme dobrý pár...

           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators