Pomsta? Akým právom?

Svetové média a tlačové agentúry priniesli 5. novembra informáciu o treste smrti obesením pre Saddáma Husajna a jeho dvoch spolupracovníkov, ktorých odsúdil v nedeľu iracký tribunál. Päťčlenná porota sudcov uznala Saddáma Husajna vinným zo spoluúčasti na vyvraždení 148 šiitských obyvateľov dediny Dudžaíl, ktoré malo byť odvetou za pokus o atentát na jeho osobu z 8. júla 1982. Saddám sa proti rozsudku súdu odvolal.

V utorok 7. novembra sa Husajn vráti pred súd v rámci jeho druhého súdneho procesu vo veci genocídy Kurdov, ktorej sa mal dopustiť počas operácie Anfal v rokoch 1987-1988. Pri operácii zahynulo približne 180 tisíc ľudí. Obžaloba pre Saddáma žiada trest smrti.

Zdvihla sa vlna protestov - francúzske médiá, René van der Linden (Predseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy), britský premiér Tony Blair, Európska únia, šéf talianskej diplomacie Massimo D´Alema, generálny tajomník Rady Európy Terry Davis a mnohí iní odsudzujú rozhodnutie súdu. Pridáva sa k ním aj Vatikán, Rusko a množstvo rešpektovaných mimovládnych organizácií vrátane Amnesty International či Human Rights Watch. Svet je rozdelený - napríklad USA a austrálsky premiér John Howard s trestom smrti problém nemajú.

Je smrť skutočne najlepším riešením problému? Európa má dlhodobo na hrdelný trest iný názor ako Spojené štáty, kde sa stále vykonáva. Ja s Európou súhlasím a to nie len v prípade Saddáma, kde môže smrť jedného muža "slúžiť ako rozbuška v štáte, ktorý už aj tak horí". Trest smrti je totiž zlým riešením aj pre najhoršie zločiny.

Sme ľudia. Žijeme v 21. storočí. Kážeme o morálke, hodnotách, slušnosti a pritom v mene pomsty sme schopní zabíjať? Oko za oko, zub za zub?

Máme na trest smrti (v niektorých krajinách) zákony. Ale máme aj právo?

Tweet