12 decembra 2006

Stĺpček (NŽT 12. 12. 2006)


    Hádam pred rokom som sa v Stĺpčeku zamýšľal nad otázkou, čo na ľuďoch neznášam. Logickou postupnosťou som sa prepracoval k odpovedi, že najiritujúcejšia ľudská „vlastnosť“ je podľa mňa hlúposť. Áno tá – pre jej všade prítomnosť, pre jej moc a nevyspytateľnosť, pre jej nákazlivosti. Pociťujem k nej odpor a umáram sa v strachu, že aj na mne ľpie, že moju osobu (badateľne) nahlodáva. Svoju imunitu voči bacilom si môžem zvýšiť každodenným užívaním všakovakých bujaro mediálne prezentovaných výrobkov, ale na pomoc v boji proti hlúposti si nemôžem povolať nič zázračné. Nič, čím by som mohol odštartovať nový deň. Na hlúposť (vraj) platí niečo iné. Niečo, čo je dlhotrvajúce, niekedy vyčerpávajúce, inokedy obšťastňujúce a povznášajúce. Jedným slovom: vzdelanie.

    Pod týmto pojmom si hádam každý predstaví školy, školské výlety, laboratórne cvičenia, čiernu tabuľu, nemohúcnosť na písomke, ticho počas odpovede... To všetko sú totiž súčasti života v škole, ktorý si skúsil každý z nás. Neodmysliteľne k ním však patria aj referáty - dnes väčšinou stiahnuté z internetu.


    Keď som začal študovať na gymnáziu, o internete sme veľa nevedeli. Bola to akási exotická zábava pre majetnejších. Môj záujem v tejto oblasti bol minimálny, poznatky ešte menšie. Internet neposkytoval nič, čo by sme nevyhnutne potrebovali. Nič, kvôli čomu by som mal vyhadzovať v internetovej kaviarni peniaze, ktoré sa dali investovať do chipsov a džúsikov so slamkami. Doba sa však zmenila a dnes si štúdium bez internetu mnohí nevedia predstaviť. Pochybujem, že nasledujúce generácie študentov budú ešte robiť referáty z kníh v knižnici. Veď už za našej éry tomu tak nebolo!


    Pri hľadaní prác do školy mnohí v prvom rade siahajú po klávesniciach. Je to najjednoduchšia cesta. Stačí vyťukať pár kľúčových slov do internetového vyhľadávača, stlačiť enter a informácie sa nám vyhrnú bez akejkoľvek námahy na monitor. Takto, niekoľkými klikmi myšou máme v okamihu vypracovanú úlohu, ktorú by sme inak písali celé hodiny.


    Na stredných školách je tento postup bežný. Mňa osobne však trochu dráždi, keď si podobným spôsobom uľahčujú štúdium aj poslucháči vysokých škôl. Snáď to je zvykom, ktorý si preniesli so stredoškolských lavíc. Preberú text, bez rozmyslu sa s ním stotožnia a názory, ktoré prezentujú označujú za svoje vlastné. Všetci svedkovia iba mlčky a nečinne sledujú ten podvod.


    Mladí sa ostýchajú okúsiť ticho študovne, ucítiť vôňu múdrych kníh. Nevidím ich však kriticky, pretože sú schopní a šikovní. Nebudem panikáriť, lebo sú iba leniví a vynaliezaví. Chcem len apelovať, aby si vzdelávanie príliš neuľahčovali. Pretože nám nejde len o známky a spokojnosť našich rodičov! Vzdelávame sa predsa pre vzdelanie samotné! Len tak môžeme zvýšiť svoju imunitu voči hlúposti!


      1 komentárov:

      martin povedal(a)...

      no keď je niekto hlúpy tak mu ani školy nepomôžu... to je rozdiel proste vedomosti nerovná sa múdrosť alebo inteligencia ale tak napríklad u nás (UPJS v KE) sme mali písať jeden referátik minimálne 5 strán... poviete si čo sa budem to mám hneď nájdem niečo tu niečo tam zlepím mám... no ale kdeže pozerám požiadavky: 5 zdrojov... no fajn to nejak vymyslím hmm... pozerám ďalej citácie podľa normy ISO 690 no fajn...poteší :) a ešte si pozriem hodnotenia referátov predchádzajúcich študentov... plagiát -2 body minimálny počet bol 3/5 takže keď niekto mal po prvej kontrole z referátu -2 body tak aby prešiel z predmetu musel napísať na plný počet... no tak mi povedz kto to tu uľahčuje... ja sa nesťažujem ja som mal dostatok ale som rád, že som bol k tomu donútený a napísal ten referát poctivo za zvuku pracujúcich robotníkov a v totálnej zime pretože nám práve menili okná :D

      Zverejnenie komentára

           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators