Opäť prinášam horúce informácie zo svojho súkromia. Chcem sa posťažovať a chcem, aby ste ma poľutovali. Lebo ako napísal Milan Lasica: „Nie je nič strašnejšie, ako keď sa človek musí ľutovať sám. ... Ale keď začnú človeka ľutovať iní, pozviecha sa, pretože je to ponižujúce, a nikto nechce byť ponížený.“ Prejdime však od Milana Lasicu, ktorý sa v tomto texte mal objaviť len okrajovo, priamo k jadru veci.
Takže - tentokrát som bol zradený svojimi najbližšími. Zaútočili od chrbta, v čase, kedy by som to asi najmenej čakal. Nie, že by som to inokedy očakával viac, ale prečo práve vtedy? Prečo práve v utorok? Prečo práve v máji – mesiaci lásky? No dobre, uznávam, čas je nepodstatný...
Predstavte si situáciu: polovicu dňa strávite v škole a po návrate sa chcete s jednoduchosťou mne vlastnou vyhnúť všadečíhajúcej povinnosti učiť sa. Úplne chápem, že jednoduchosť mne vlastná vám asi nič hovoriť nebude, ale skúste si to predstaviť. Na odohnanie vedomostí, ktoré by som ako stredoškolák mal natlačiť do hlavy, povolávam najväčšieho súčasného požierača času – internet. Otvorím si svoju e-mailovú schránku a čo nevidím?! Mail od milej osôbky, ktorá ma vždy vie potešiť! So zatajeným dychom čítam čerstvo doručený textík, ktorý sa začína tak pútavo: „Čítaj až do konca, všetko má svoj význam!“ No neuposlúchnite!
Dozvedám sa niekoľko zaujímavých informácií. Spomedzi všetkých vyberám pre ilustráciu túto: „Veľa milovania môže uvoľňovať upchatý nos. Sex je prírodné antihistaminikum, pomáha bojovať s astmou a sennou nádchou.“ Neviem presne, čo je antihistaminikum, ale znie to rozumne. Zrazu sa však ráz textu radikálne zmení a ja som tými ničomníkmi vydieraný (uf, konečne sme teda tam, kde som sa chcel od začiatku dopracovať). Autori mi oznamujú, že musím kópie tejto správy poslať ľuďom, o ktorých si myslím, že potrebujú sex (vraj, kto ho dnes nepotrebuje?). Dostal som jasné ultimátum. Doručenú správu si nemám nechávať pre seba a musím ju rozposlať do 96 hodín! Tvrdia, že ak ju nepošlem, do konca života už nebudem mať dobrý sex! Môžem sa vraj dostať aj do celibátu a akoby to nestačilo, vyhrážajú sa mi, že moje genitálie zhnijú a odpadnú!
Čo by ste v takej situácii urobili vy? V hrôze pred vlastným životom by ste to rýchlo poslali ďalej a dúfali by ste, že sa vám tá kliatba vyhne? A čo druhí? Boli by ste ochotní žiť s vedomím, že ste im zničili ich sexuálny život? Uznajte, je to životná situácia, ktorá je hodná úvahy. O to viac, keď vám táto istá správa príde ešte od niekoľkých ďalších známych.
Dnes môžem pyšne prehlásiť, že som sa zachoval hrdinsky – mail som si nechal pre seba a túto pliagu som nešíril ďalej svetom. Hoci, od hrdinstva je vraj len malý krôčik k bláznovstvu! Čas ukáže, či je tomu tak. Pevne verím, že nebude dôvod trieskať si hlavu o stenu. Genitálie sú zatiaľ v poriadku. Keby sa čosi zmenilo, budem vás informovať. Len prosím, už mi podobné maily neposielajte!
Nemôžem ešte nespomenúť jednu nemenovanú diskusnú reláciu (teda Pod lampou :). Včera sa tam nemenovaný skvelý moderátor (teda Štefan Hríb :) pýtal hostí zaujímavú otázku – Čo v živote najviac hľadáte? Ak myslíte, že na ňu idem teraz odpovedať, tak sa sakramentsky mýlite! Nie. Vymeňme si na chvíľku úlohy - skúste odpovedať Vy, veľactení návštevníci tejto stránky. Som celý napätý a čakám na vaše životné perličky...