Legend never dies...

Tohto roku by oslávil šesťdesiatku avšak pred pätnástimi rokmi nás opustil. Choroba AIDS ho položila a ukončila jeho nezabudnuteľný život. My však dodnes spomíname, pretože to, čo vo svete hudby vytvoril, sa nikdy nevytratí. Freddie Mercury.

Možno by som vám mohol frontmana skupiny Queen predstaviť suchými vetami typu: narodil sa 5. septembra 1946 v Stone Town v Zanzibare, študoval v Bombaji a v sedemnástich sa presťahoval s rodičmi do Anglicka... ale nechcem. Takéto informácie predsa nájdete kdekoľvek. Ja idem na Freddieho radšej spomínať...

Tí skôr narodení dodnes spomínajú, ako pozerali pristátie človeka na Mesiaci v priamom prenose. Iní si naopak živo pamätajú spartakiádu alebo nezabudnú, ako so zatajeným dychom sledovali v televízii priebeh Nežnej revolúcie. Pochopiteľne ja nie. Ak sa ponorím ja do spomienok a uvažujem, čo také som videl v televízii v rannom detstve, tak popri Night Riderovi a Baywatchi to boli Večerníčky a - čuduj sa svete - otvárací ceremoniál letných olympijských hier v Barcelone 1992.

Nezabudnuteľne a osudovo na mňa totiž zapôsobila piesen Freddieho a španielskej opernej divy Montserrat Caballé Barcelona. Tá skladba sa mi vryla hlboko do pamäti a hoci som netušil, kto to spieval, o pár rokov som sa to dozvedel.

Na základke sme sa učili o AIDS a učiteľky nám pustili dokument o živote a sláve Freddieho Marcuryho. Keď v dokumente odzneli najväčšie hity Queenu, spoznal som medzi nimi pieseň Barcelona a spomenul som si na ranné detstvo. Frajeril som pred učiteľkami (lebo tie to na rozdiel od spolužiakov vedeli oceniť a pochopiť), že som tu pesničku videl naživo - nevediac, že na OH Barcelona '92 ju už nespieval Freddie, ktorý zomrel 24. novembra 1991, ale "zaspieval" ju jeho dvojník na playback.

Po návrate zo školy som nevedel zabudnúť na tú neopakovateľnú pieseň. U strýka som o pár dní našiel originál audiokazetu albumu Innuendo a požičal si ju domov. Po pár dňoch som ju poznal naspamäť a dodnes som ju strýkovi nevrátil.

Na Vianoce som dostal dve kazety (CD-čka sa ešte nenosili:): Backstreet Boys - Backstreet's Back (aby som šľapal s dobou) a Queen - Greatest Hits I (aby som počúval to najlepšie, čo pre mňa v tej dobe existovalo). Najväčšie hity, ktoré Queen vydal v rokoch 1974 - 1980 som samozrejme tiež rýchlo vstrebal a každý deň po návrate zo školy, pred učením a návratom rodičov z práce, som si zopár vypiekol na magiči kúpenom v Poľsku, vyrobenom v Thajsku.

Samozrejme, učenie som nezanedbával a dotiahol som to k úspešnému napísaniu prijímačok na osemročný gympel Lettricha v Martine. Po aklimatizovaní na takmer stredoškolské prostredie som napísal článok do tamojšieho školského časopisu Miš-Maš. Článok sa zaoberal výročím úmrtia Freddieho Mercuryho a vďaka nemu som sa postupom času dostal k stredoškolskej žurnalistike... Hádam to znie nadnesene, ale je možné, že keby som vtedy nechcel svojich nových spolužiakov poučiť o neopakovateľnej rockovej kapele a skvelom spevákovi, nepísal by som nikdy pre časopis Gymlet, nikdy by som to neskúsil v Živote Turca, nešiel by som študovať žurnalistiku a tobôž by ma nenapadlo urobiť si tento blog. Ťažko povedať, čo by bolo, keby... Ale predsa - Queen a Freddie Mercury mi ovplyvnil život.

Dnes mám na počítači celú diskografiu Queenu a teším sa na nový ohlasovaný album, kde už ale má spievať Paul Rodgers. Už nikdy to nebude ako s Freddiem, ale som zvedavý...

Tento víkend bolo 15. výročie od smrti Freddieho. Ja som si spomenul, pretože tak, ako Brian May v piesni No-One But You som (si) sľúbil, že NIKDY NEZABUDNEM NA FREDDIEHO...

"One by one
Only the good die young
They're only flyin' too close to the sun
We'll remember -
Forever... "

Čítať ďalej »

Matkin píše nový román!

Verím, že nikomu z vás nemusím Maxima E. Matkina predstavovať. Prerazil nečakane, prostredníctvom internetového magazínu inZine. Keď ho svet spoznal, vydal tri knihy – všetko bestsellery. Píše pre denník Pravda, časopis ELLE a od novembra už aj pre T-Station. Exluzívne. Nový román!!!

Dňa 25. júla 2001 publikoval internetový magazín inZine prvú kapitolu fenomenálneho románu Maxima E Matkina Polnočný denník. Nikto vtedy ešte netušil, že bol svedkom udalosti, ktorá značne ovplyvnila knižný trh na Slovensku. Matkin začal písať dielko, ktoré dodnes figuruje v rebríčkoch najpredávanejších kníh. Po uverejnení 24 kapitol Matkina oslovilo vydavateľstvo Slovart a vydalo Polnočný denník v náklade 2000 kusov. Všetky sa rozpredali behom niekoľkých týždňov...

Úspech bol neuveriteľný, avšak pochopiteľný. Predsa len román o ľudských vzťahoch, ktorý je na míle vzdialený od primitívnych ženských románov, na Slovensku chýbal. Ak ho k tomu napísal autor, ktorý tají svoju identitu tak dôkladne, že ju dodnes nepoznáme, zvedavosť ľudí mu zaručí predajnosť.

Po megaúspechu Polnočného denníka začal písať Matkin pre denník Pravda. Spomínam si, ako som trikrát do týždňa počas celých letných prázdnin bežal do novinového stánku kúpiť si Pravdu, aby som sa mohol zahĺbiť do ďalších dielov románu Láska je chyba v programe. Ešte dnes mám stránky denníka odložené v útrobách svojej skrine. Rok na to napísal Maxim ďalší román na pokračovanie – Mexickú vlnu.

Pre vtedajších fanúšikov bolo veľkým sklamaním, že magazín inZine uhynul. Na slovenskom internete niečo podobné chýbalo takmer rok a pol. Až potom, pre mňa úplne nečakane, vznikol nový portál Station.sk. Síce výrazne poznačený majiteľmi, ale predsa jedinečný a združujúci ľudí ako Elena Akácsová, Peter Pišťanek či Maxim E. Matkin.

Dnes som opäť trochu poblúdil internetom a čo nevidím. Maxim E. Matkin píše nový román exkluzívne pre T-Station.sk! Čo k tomu dodať? Nejdem plýtvať slovami a idem si užiť svojú pravidelnú dávku Matkina! Hor sa za mnou!

Čítať ďalej »

Stále bližšie k Hobbitovi! 2

Takže, ako to už býva zvykom, to, čo platilo včera, má dnes od pravdy ďaleko a zajtra to vyznie už len ako smiešna, ironická a svetu nepotrebná poznámka...

V sobotu som napísal článok prežívajúc nadšenie, že sa internetom začali šíriť nové informácie o filme Hobbit, a dnes sa dočítam takúto správu.
Takže Peter Jackson sa vzdáva Hobbita a predchádzajúci článok je zbytočný. Možnože dokonca z toho, čo som predpovedal sa nič neuskutoční tak, ako som to popísal.

Jednej skutočnosti ale verím, ba som o nej presvedčený! - "Film Hobbit bude natočený!"

... ale bude iný ako Pán prsteňov...

Je to dobrá správa? Necháme sa prekvapiť...

Čítať ďalej »

Stále bližšie k Hobbitovi!

TASR zverejnila informáciu, že hollywoodsky producent Saul Zaentz naďalej plánuje nakrútiť film Hobbit. Zaentz to viedol v rozhovore s nemeckým filmovým magazínom Cinema. Podľa dostupných informácií by mal Zaentz získať autorské práva na megaúspešnú knihu J. R. R. Tolkiena na budúci rok.

Informácia to ale nie je nijak nová. Zaentz sa k Hobbitovi vyjadruje v pravidelných intervaloch a vzrušuje verejnosť kusými a povrchnými informáciami. Trojnásobný víťaz Oscara sa v podobnom zmysle vyjadril napríklad už v marci tohto roku v Toronte.

Čo všetko teda vieme o pripravovanom filme dnes? Ako to s ním vyzerá?

Celý projekt - tak ako v prípade trilógie Pán prsteňov - chce produkovať New Line Cinema a na režisérsku stoličku chce posadiť osvedčeného Petra Jacksona. Ten si splnil svoj celoživotný sen nakrútením King Konga (2006) a hádam by sa podujal na návrat do Stredozeme.

Prvé vydanie knižného Hobbita sa datuje na rok 1937 a teda skôr, ako po oslave svojej sedemdesiatky, sa do kín isto nedostane. (Nutné je podotknúť, že Hobbit sa už na obrazovky dostal, a to v roku 1977, kedy Arthur Rankin Junior natočil animovaný film. Ten je však podľa recenzií zatratenia hodný. Ťažko mi je to posúdiť, na Slovensko sa totiž nikdy nedostal).

Do ohlasovanej výroby by sa mali zapojiť spoločnosti WingNut Films (ktorú vlastní Peter Jackson), WETA Digital (ktorá sa zaoberá špeciálnymi vizuálnymi efektami a preslávila sa Pánom prsteňov) a je možné, že sa zapojí aj The Saul Zaentz Company.

Rozpočet v súčastnosti nie je známy, ale keď ešte neznámemu Jacksonovi zverili v roku 1999 na nakrútenie trilógie o Prsteni 300 miliónov dolárov (Spoločenstvo prsteňa stálo 93 miliónov!), je isté, že sa peniazmi šetriť nebude.

Ďalej je viac než pravdepodobné, že ak by Jackson začal nakrúcať Hobbita, chcel by do hlavných úloh obsadiť Iana McKellena (Gandalf) a Andyho Serkisa (Glum). Či by do úlohy Bilba postaví opäť Iana Holma ale už nie je isté. Je totiž dosť možné, že do nultého diela ságy by sa hodil niekto mladší.

Vysoko pravdepodobné je aj to, že scenár by vzišiel od tých istých ľudí, ktorí získali za Pána prsteňov cenu Akadémie filmových umení a vied - teda Fran Walsh, Philipp Boyens a Peter Jackson.

O hudbu by sa mal postarať Howard Shore (Mlčanie jahniat, Philadelphia, Sedem, Otec v sukni, King Kong, Pán prsteňov - za každý diel trilógie získal Oscara a k tomu dva Zlaté glóbusy!!!).

Dnes o filme viacej nevieme - dokonca aj horeuvedené informácie môžu postihnúť veľké zmeny. V jedno však skalopevne verím. Film Hobbit bude natočený! A to je predsa úžasná informácia! No nie?!

Čítať ďalej »

Pomsta? Akým právom?

Svetové média a tlačové agentúry priniesli 5. novembra informáciu o treste smrti obesením pre Saddáma Husajna a jeho dvoch spolupracovníkov, ktorých odsúdil v nedeľu iracký tribunál. Päťčlenná porota sudcov uznala Saddáma Husajna vinným zo spoluúčasti na vyvraždení 148 šiitských obyvateľov dediny Dudžaíl, ktoré malo byť odvetou za pokus o atentát na jeho osobu z 8. júla 1982. Saddám sa proti rozsudku súdu odvolal.

V utorok 7. novembra sa Husajn vráti pred súd v rámci jeho druhého súdneho procesu vo veci genocídy Kurdov, ktorej sa mal dopustiť počas operácie Anfal v rokoch 1987-1988. Pri operácii zahynulo približne 180 tisíc ľudí. Obžaloba pre Saddáma žiada trest smrti.

Zdvihla sa vlna protestov - francúzske médiá, René van der Linden (Predseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy), britský premiér Tony Blair, Európska únia, šéf talianskej diplomacie Massimo D´Alema, generálny tajomník Rady Európy Terry Davis a mnohí iní odsudzujú rozhodnutie súdu. Pridáva sa k ním aj Vatikán, Rusko a množstvo rešpektovaných mimovládnych organizácií vrátane Amnesty International či Human Rights Watch. Svet je rozdelený - napríklad USA a austrálsky premiér John Howard s trestom smrti problém nemajú.

Je smrť skutočne najlepším riešením problému? Európa má dlhodobo na hrdelný trest iný názor ako Spojené štáty, kde sa stále vykonáva. Ja s Európou súhlasím a to nie len v prípade Saddáma, kde môže smrť jedného muža "slúžiť ako rozbuška v štáte, ktorý už aj tak horí". Trest smrti je totiž zlým riešením aj pre najhoršie zločiny.

Sme ľudia. Žijeme v 21. storočí. Kážeme o morálke, hodnotách, slušnosti a pritom v mene pomsty sme schopní zabíjať? Oko za oko, zub za zub?

Máme na trest smrti (v niektorých krajinách) zákony. Ale máme aj právo?

Čítať ďalej »