24 februára 2007

Čas sú peniaze


    Preplnené ulice osvetľujú nesmelé slnečné lúče. Poobedný zhon. Ľudia sa trúsia všetkými smermi. Medzi nimi aj my dvaja. Nikam sa neponáhľame, ale kráčame rýchlo. Zo zvyku, alebo hádam len preto, aby sme zapadli do trieliaceho davu.

    Pri starom múre, z ktorého už roky opadá omietka, nás pristaví starší pán. Neupravený, špinavý, oblečený v štýle retro - topánky kúpené ešte vo východnom Nemecku, menčestráky z čias normalizácie, kabát, ktorý pamätal, čo sme my ani nezažili. Obyčajný žobrák.

    - Dobrý deň, - prehovoril chrapľavým hlasom. Chladným ako ľadovec a rovnako farebným. - Nemáte pár drobných, mládenci?

    Zastali sme, hoc ja som mal sto chutí pokračovať ďalej v nezmenenom tempe. Môj spoločník sa však rozhodol pustiť do rozhovoru. Konal pohotovo.

    - Dobrý deň, vedúci! Ako sa máme?
    - Bolo aj lepšie, chlapče!
    - Môžem sa vás niečo opýtať?
    - Hm...
    - Myslíte si, že je pravdivý výrok, čas sú peniaze?

    Žobrák bol zjavne prekvapený takouto otázkou. Ja som bol na tom rovnako. Aspoň niečo sme mali v tej chvíli spoločné.

    Tak mocne sa zamyslel, až som z neho ucítil vôňu lacného vína.

    - No... Hádam hej, - nesmelo žobrák odpovedal. - Vraví sa to. Aj moja mamka tak hovorievala. Isto na tom niečo bude.
    - Tak vidíte! Práve som vám venoval tridsať sekúnd. To vám musí stačiť! Viac vám nedám.

    Otočil sa, drgol do mňa a šli sme ďalej akoby sa nič nestalo. Krutosť okamihu mi však v pamäti ostala.

    (snímka: profimedia.cz)

      3 komentárov:

      Anonymný povedal(a)...

      tak to je Sila!!! ....ale co....aspon sa mal zobrak nad cim zamyslat.....☺

      -- kamikatze -- povedal(a)...

      huste...

      aiwa povedal(a)...

      uf, tak toto bolo fakt krute:(...ale vies co,aspon viem,ze ked zas v utorok dojdem do Prahy, tak hned dam tomu chlapovi co predava v metre NP peniaze...

      Zverejnenie komentára

           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators