16 apríla 2007

Quo vadis, mravce?


    Začalo to zdanlivo nevinne - kyslou kapustou k nedeľnému obedu. Totižto - kyslá kapusta bola nielen kyslá, ale po dlhšom jedení aj prekvapujúco horká! Podrobným skúmaním som zistil, že ju pochytila skaza! Keďže som vyštudoval gymnázium v odbore biológia - chémia, pochopil som, že na vine bola pleseň. Našu kapustu táto šarapata postihla hádam preto, lebo som obedoval pri televízore, kde rečnil hovorca SNS Rafael Rafaj. A hádam ani nie preto. Netuším. Ako vravieval svojho času Fox (= líška) Mulder: "Pravda je vo hviezdach". Čo tým chcel ten paranoik povedať, neviem úplne presne, ale páči sa mi to.

    Po príchode na privát nás prekvapili noví obyvatelia. Mravce. Veľa a všade! Moc toho nenarozprávajú, ale neplatia nájom - my ich živiť nebudeme! Čo sme šiši?!

    Pustili sme vysávač a všetkých sme ich vcucli. Zadarmo sa tak previezli v tobogane a skončili vo vrecúšku na prach, kde si teraz môžu vytvoriť novú kolóniu, môžu bojovať s už vysatými roztočmi, a vo voľnom čase sa budú oddávať všakovakým zábavám spojenými s neviazaným sexom. Hm, škoda len, že sú tam len samé samčeky.

    Keď sme počet pohybujúcich sa živočíchov minimalizovali, venovali sme sa ničnerobeniu. Prepadol nás však hlad. Otvorím chladničku a čo nevidím?! Mravce!

    Ale nie, čo ste? Mravce do chladničky nechodia! Ja som ale v chladničke videl párky! Ha haaa! Mňam mňam!

    Počas (!) jedenia sme zistili, že chlieb je - podobne ako obedňajšia kyslá kapusta - plesnivý. Rožky boli zosušené. Horčice bolo málo, kečupu už ani toľko nebolo. A tatarská... Viete ako smrdia týždeň nosené ponožky, ktoré zabalíte do igelitového sáčku a necháte ich odstáť pár dní na slnku? Nie? Ani ja, ale asi tak nejak smrdela tá tatarská omáčka.

    Akoby nebolo tej srandy dosť, otvorili sme si aj Acidko. Pri pokuse naliať ho do pohára sme však zistili, že ono sa neleje, ale ono sa vlastne gúľa. Alea iacta est (kocky sú hodené), pomyslel som si, keď dopadalo s pleskotom na dno pohára. Probiotická kultúra sa asi samovoľne rozhodla, že jej bude lepšie v pevnom skupenstve. Čo už s ňou, nasledovala teda tatarskú a chleba do smetného koša. Po chvíli tam šlo aj týždňové mlieko, ktoré tiež malo omamnú (doslovne omamnú!) vôňu.

    Na jeden deň toho bolo hádam aj dosť!

    Idem spať. Nechcem však, aby mi mravce v spánku zožrali pravú ruku a ľavú no... nosnú dierku. A verím, že ma ani nepreženie z toho všetkého, čo som dnes ochutnal a videl... Hádam sa ráno zobudím živý!

    (ilustráciu zväčšíte, ak na ňu kliknete; zdroj: minibazar.sk)

           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators