07 júla 2007

Stĺpček (NŽT 3. 7. 2007)


    V poslednom čase to vyzerá tak, akoby sme boli my novinári, ohavné stvory. Však uznajte: nespravodlivo kritizujeme súčasnú vládu, spôsobujeme rozvrat morálky a hádam čoskoro svetlo sveta uzrie informácia, že sme prapríčinou globálneho otepľovania a vychyľovania zemskej osi. Mal by som sa teda aj ja hanbiť a postaviť sa do kúta, keby... keby som si nemyslel, že kritika médií nie je na mieste. Nechcem sa však sporiť o tom, čo maľuje na stenu pán premiér, lebo to sú obyčajné účelové vyhlásenia. Skôr sa chcem vzoprieť voči tomu, že masmédiá viníte zo zlého vplyvu na mládež, deti, spoločnosť.

    Deti sa v posledných rokoch zmenili, o tom niet pochýb. Naši rodičia (vraj) boli iní. Kdeže alkohol, kdeže cigarety! To ich ani len nenapadlo! Nemyslím si, že to tak aj skutočne bolo, ale nejdem sa voči tomuto záveru priečiť. Však to všetci svorne tvrdia a hádam by nám neklamali... Alebo? Žeby si už nespomínali na temnejšie stránky svojej mladosti? Každopádne, pred desiatimi rokmi nebola situácia taká strašná. Dnes sú známe prípady šikany už z materských škôl. Deti na základných školách na seba útočia verbálne aj fyzicky, vydierajú sa, sú nezvládnuteľné. A kto za to môže? „Američania a ich spôsob života!“ kričí jedna skupinka opýtaných. „Učitelia!“ pridáva sa druhá. „Televízia a internet!“ uzatvára zdanlivo jasný spor tretia skupina ľudí.

    „Rodičia a rodina!“ vykríknem ja a koledujem si o problémy, pretože bez hany kritizujem obrovskú skupinu ľudí. Ale počkajte! Uhaste fakle, nevyťahujte hrable zo šatníka (viem, že ich tam máte! :), nebrúste si nožíky v tvare rybičky! Nechajte ma všetko pekne vysvetliť. Viete, bezbrehá kritika Američanov pôsobí pokrytecky. Dobre, môžete viniť národ spoza veľkej mláky napríklad za vojnu v Iraku, ale nehádžte na nich špinu za to, že sa neviete postarať o stabilitu morálky u nás. Keby aj Američania boli pôvodcom všetkého zlého (čo rozhodne nie je pravda), tak sme zlyhali predovšetkým my, že sme zlo pustili do našich životov a že sme mu tak ľahko podľahli. Buďme trochu sebakritickí a nevyhovárajme sa na národ spoza Atlantiku!

    „Čo vás to v tej škole učia?“ ozýva sa z mnohých strán kritika na učiteľov. Viete, učia nás to, čo musia a za čo sú platení. Idú podľa osnov a predovšetkým nás pripravujú do života. Áno, je ich nespornou úlohou aj vychovávať a oni to aj robia, ale nemôžu robiť zázraky. Kto má v sebe pevne zakódovaný kódex slušného správania, nepotrebuje prednášky o slušnosti, len občasné nasmerovanie. Ale to by museli byť deti najprv „naprogramované“ už z domova. A nie vždy tomu tak býva!

    A práve preto sú dnešné „detváky“ labilné a ľahko ovplyvniteľné – rovesníkmi, televíziou, počítačovými hrami... Áno, televízie vysielajú programy plné nechutností, filmy plné vrážd a násilia, ale vy im to umožňujete sledovať! Prečo? Počítačové hry vraj deti učia hrubosti, láske k zabíjaniu a prelievaniu krvi (hoc ani to nie je úplne pravda, ale budiš!). No vy im ich dovolíte hrávať. Prečo? Na internete je všetko. Aj to, k čomu by sa deti nemali dostávať a čo by nemali vidieť. Ale vy im dovolíte surfovať dňom i nocou! Prečo?

    Pretože si na nich neviete nájsť dosť času! Neviete im vytvoriť alternatívne programy, s ktorými by trávili voľný čas namiesto sedenia pred „bedňou“! Neviňte školy, televízie, internet! Deti sú vaším zrkadlom, vašou vizitkou! Teda, iba ak zmeníte seba a svoj prístup k nim, môžete zmeniť aj mládež...

    (článok bol publikovaný v týždenníku MY Nový Život Turca, 3. 7. 2007)

      1 komentárov:

      wabt povedal(a)...

      Už si pripadám ako stály čitateľ týždenníka My... Ten problém, ktorý tu riešiš, na ten som už v podstate rezignoval... ale uznávam jeden dôležitý výchovný princíp, ktorý nikdy nekončí a nikoho nevylučuje - vlastný príklad... ale k téme...

      Mládež a jej výchova je komplexný problém. Sú v ňom zainteresovaní (v rôznych obdobiach, ale aj súčasne) rodičia, učitelia, technický ekotop, spoločnosť, doba, ktorú žijeme a sú v tom aj "američania" s presahom ich kultúry na starý kontinent, ba do celého sveta... Nehodnotím, či je to dobré, alebo zlé, len tvrdím, že je to fakt tak.

      Môžeme sa iba v jemných nuansách sporiť o to, kto (čo) práve tu a teraz, trochu viac alebo menej, môžeme sa pokúsiť kvantifikovať, ale nie vylúčiť...

      V každom prípade si myslím, že apel na rodičov je na mieste, aj keď:

      "..si na nich (na deti) neviete nájsť dosť času! Neviete im vytvoriť alternatívne programy, s ktorými by trávili voľný čas namiesto sedenia pred „bedňou“.."

      ..lenže rodičia tiež žijú iba tu, v tomto svete, ale tu už menej súhlasím s týmto:

      "..Neviňte školy, televízie, internet!"

      Viňte ich, ale začnite u seba! A pamätajte, že najviac povzbudí pochvala..

      "..Teda, iba ak zmeníte seba a svoj prístup k nim, môžete zmeniť aj mládež.."

      Ako píšeš...

      Zverejnenie komentára

           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators