11 decembra 2007

AD Vladimír Palko: Ťažko sa to hovorí, AD Reakcia Jána Ch. Korca


    (etický problém v rozhovore Zdena Pupíka s kardinálom Jánom Ch. Korcom)

    Vladimír Palko priznáva, že sa mu o tom ťažko hovorí, ale už viac nedokáže mlčať. Odhodlal sa preto napísať článok, v ktorom kritizuje harmonický vzťah medzi kardinálom Jánom Chryzostomom Korcom a Vladimírom Mečiarom. V texte poukazuje na niektoré zrejmé rozpory medzi Mečiarovým pôsobením v politike a kresťanskými hodnotami, a mrzí ho, že hoci kardinál vedel pred rokom 1989 otvorene a pravdivo hovoriť, po Nežnej revolúcii už skutočnosť neodhadol a stratil schopnosť pomenovať veci pravým menom. Palka nemrzí len nesprávne hodnotenie Mečiara, ale aj kardinálova náklonnosť k politike Roberta Fica, ktorého vláda vytvorila priestor pre mocibažných ľudí s komunistickou minulosťou. Palko preto kritizuje kardinála rázne, ale, aj napriek neprekonateľným rozdielom vo vnímaní vecí, Korca uznáva, nezabúda na jeho minulosť a vystupuje voči jeho osobe úctivo.

    Článok Ťažko sa to hovorí publikovaný v týždenníku .týždeň (č. 39/2007) je jasným príkladom článku od angažovaného autora. Tí však majú v žurnalistickom priestore významné postavenie. Nevytvárajú okolo seba falošný dojem objektivity, ktorú aj tak nemôžu na sto percent dodržiavať, pretože nežijú vo vzduchoprázdne, vnímajú okolitý svet a budujú si k jeho elementom vlastné postoje. Angažovaní novinári jasne prezentujú svoje názory a presvedčenie. Ich pôsobenie preto nemožno označiť za neetické. Veď aj samotný časopis .týždeň je príkladom angažovaného periodika, pre ktoré plná chladnička nie je dôležitejšia než slušná politika a historická pamäť.

    Otázka, prečo Palko písal svoj článok a kritizoval kardinála Korca je legitímna, ale nesúhlasím s názormi, že tak činil len kvôli popularite a vydobýjaniu si politického kreditu. Palko bol vo výčitkách nekompromisný, ale je jeho právom publikovať a zverejňovať svoje postoje. Kvôli tomu, že pôsobí ako politik, nemôže o toto právo prísť. Pozornejší čitatelia taktiež vedia, že Palko pôsobí aj v redakčnej rade revue Impulz a nik si nedovolí označiť toto periodikum za propagandistický plátok.

    Ako som už uviedol, Palko sa vo svojom článku pohyboval v medziach žurnalistickej morálky a podľa môjho názoru neučinil nič neetické. To však nemožno povedať o reakcii kardinála Korca, ktorá dostala priestor v týždenníku .týždeň (č. 44/2007).


    Korcova odpoveď na Palkove slová vyšla vo forme rozhovoru, ktorý s kardinálom urobil kňaz Zdeno Pupík. Ten pod zámienkou vytvorenia priestoru pre druhú stranu sporu napísal rozhovor, v ktorom voči Palkovi (už vo svojich otázkach) vystupoval zaujato (napríklad nelogicky označil Palkove slová za osočovanie). Áno, považujem angažovanú žurnalistiku za legitímnu, ba dokonca za úprimnejšiu ako tú, ktorá sa hrdo tituluje ako objektívna. V prípade písania rozhovoru môže byť redaktor tiež angažovaný, ale nesmie stratiť súdnosť a kritickosť voči svojmu respondentovi. Zdeno Pupík v tomto smere pochybil. V rozhovore nepôsobí ako novinár, ktorý by pristupoval k výpovediam svojho respondenta nezaujato, ale ako respondentov partner. Partner v kritike voči Palkovi. Svojimi otázkami sa nesnaží nájsť pravdu, ale chce len poukázať na Palkove pochybenia. Nevšíma si pritom, že sám kardinál Korec mu odpovedá povrchne, nepresne a iba v takej miere, ako sám považuje za vhodné. Pupík „nastreľuje“ témy a kardinál sa k ním vyjadruje. Čitateľ nemôže pri čítaní získať pocit, že ide o rozhovor, ale skôr o kritiku, ktorá vznikla perom dvoch autorov.

    Pupík sa ako kardinálov „nadhadzovač“ prejavil už v druhej otázke, kedy sa vlastne ani na nič konkrétne nepýtal, len spomenul Palkom opísané stretnutie Korca s Vladimírom Mečiarom v areáli Nitrianskeho hradu a vôbec mu neprekážala kardinálova odpoveď, v ktorej zjavne iba vypúšťal dohady a dojmy, nevychádzajúc pritom zo žiadnych overených informácií. V tretej otázke nasmeruje kardinála, aby sa vyjadril konkrétnejšie a vecnejšie k jeho stretnutiu s Mečiarom, ale keďže nepozná reálie, neprekvapilo ho ani kardinálovo tvrdenie, že v roku 1993 neboli s Mečiarom spájané žiadne spory. A pritom je to lož! Veď už v roku 1991 Fedor Gál vyhlásil, že „Mečiar klame“. Vo výpočte Pupíkových pochybení (možno spôsobených len jeho neskúsenosťou s novinárskym textom) by sa ešte dalo pokračovať dlho. Všetky poukazujú na Pupíkovú nekompetentnosť a na jeho nekritickosť voči kardinálovým vyjadreniam. Myslím si tiež, že Zdeno Pupík pochybil aj v tom, že sa priamo nespýtal na veľmi dôležité skutočnosti, ktoré podnietili aj samotného Vladimíra Palka k spísaniu jeho kritiky – a síce, aký je vzťah kardinála Korca ku kontroverznej osobnosti Vladimíra Mečiara a prečo biskupi podporujú práve vládu Roberta Fica, hoci predchádzajúce vlády Mikuláša Dzurindu sa tejto podpory nedočkali.

    Zdeno Pupík je síce kňaz, ale v momente ako začal pracovať na rozhovore s kardinálom sa na jeho prácu začali vzťahovať aj pravidlá novinárskej etiky. On však na to nedbal, vystupoval zaujato, a teda neeticky. Kardinálovi Korcovi úporne „nahadzoval na smeč“, prehliadal nepresnosti v jeho slovách a miesto diskusie o naliehavých otázkach, ktoré vyslovil Vladimír Palko, priniesol len článok, ktorý mal kritiku na kardinála zamiesť pod koberec. Palko sa netajil tým, že sa mu o uvedených skutočnostiach hovorí veľmi ťažko, ale viac už nemohol mlčať. Kardinál Ján Chryzostom Korec a kňaz Zdeno Pupík ukázali, že sa im o závažnej téme tiež neľahko vyjadruje. Ukázali však aj to, že mlčať dokážu. A možno dokonca chcú...

    (foto: .týždeň)

      0 komentárov:

      Zverejnenie komentára

           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators