17 marca 2008

Mýty o Veľkej noci


    Mýtus číslo 1: Kvetná nedeľa nijak nesúvisí s deťmi kvetov a hnutím hippies. Áno, viem, že sa vám to ťažko číta a od prekvapenia vám vyschlo v hrdle, ale je to tak! V historických análoch sa totiž tento sviatok uvádza už pred zrodom hnutia mládeže. Snažili sme sa to overiť priamo u Janis Joplin a Johna Lennona, ale nedvíhali našim redaktorom telefón. Na SMS odpovedal len Elvis, ale ten sa nechcel k veci verejne vyjadrovať.

    Mýtus číslo 2: Zelený štvrtok nie je konkurenčným sviatkom k Dňu svätého Patrika. Tento pestovaný omyl existuje navzdory historickej skutočnosti. Nič na tom nemení aniskutočnosť, že tento rok írsky národný sviatok pripadol na Veľký týždeň.

    Mýtus číslo 3: Oslava Veľkej noci nevyžaduje požívanie alkoholu. Tento pohanský zvyk je reliktom z minulosti. Podľa Nadeždy Zabúdavej, riaditeľky Etnografického a historicko-vedného ústavu v Dražkovciach, požívanie alkoholických nápojov súvisí so snahou našich predkov dosiahnuť spirituálny stav, v ktorom by našli odpovede na pálčivé otázky tej doby.

    Mýtus číslo 4: Kraslice sa nevešajú na bahniatka len preto, aby z nich boli pekné ozdoby. Podľa už citovanej Nadeždy Zabúdavej sa vajíčka v minulosti vešali preto, aby prospeli k rodeniu odolnejších kurčiat a káčat. Ak sa totiž zo zaveseného vajíčka vykľuval malý operenec, rýchlosťou gravitačné zrýchlenia padol na zem. V tom momente pochopil hneď dve veci: a/ život nie je prechádzkou ružovou záhradou a b/ „jednou si nahoře, jednou dole“.

    Mýtus číslo 5: Korbáčovanie žien nie je prejavom násilia. Podľa Zabúdavej má dokonca tento zvyk už od nepamäti slúžiť k zníženiu prípadov domáceho násilia. Prvotná filozofia totiž súvisela s uvoľnením napätia vo vzťahu. Muž mohol svojej žene legitímne „naklásť na prdel“ a mal tak vybiť zo seba všetku zlobu. Tento akt mal zabezpečiť harmonizáciu vzťahu do ďalšieho roku.

    Mýtus číslo 6: Oblievačka nie je neoddeliteľnou súčasťou Veľkej noci. Oblievačka je len novodobým výmyslom, ktorý vytvorili feministické hnutia, aby ňou nahradili korbáčovanie. V praxi sa však dokazuje, že táto koncepcia nie je natoľko účinná ako dobre mierený úder korbáčom z vŕbového prútia. Najnovšie výskumy však odporúčajú použiť obe metódy – len pre istotu.

    Mýtus číslo 7: Ženy nemajú právo šibať chlapov. V našom regióne sa začína presadzovať myšlienka, že v poobedie Veľkonočného pondelka, resp. v utorok majú ženy vziať korbáč do svojich rúk a odplatiť sa mužom za korbáčovanie. Nie je to správne! Však história je plná dôkazov, že metóda „oko za oko, zub za zub“ je primitívna a nič nerieši. Zastavme to, kým nie je neskoro!

    (článok bol publikovaný na blogu Zumag, krátené)


      1 komentárov:

      sasanka povedal(a)...

      A nie je oná Zabúdavá náhodou chlap?
      :) Alebo teda JEJ (zabudavej) nech pokojne ten jej chlap nakladie na prdel, ked to tak sama citi.
      Ja tieto zvyky totálne neznášam a považujem ich za niečo ako atavizmy po ešte nie celkom dovyvinutých predkoch (mužského pohlavia) z obdobia patriarchátu.
      Neuveriteľné, ako sa muži tvrdošijne držia týchto hlúpych zvykov.

      Zverejnenie komentára

           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators