04 júna 2008

Alkohol, prostitútky, lobizmus, pedofília... alebo náčrt náčrtu dejín žurnalistiky :)


    Na počiatku bolo slovo – a potom svet, človek, koleso, teória relativity a oddelená strava. Približne v tomto poradí. A samozrejme, nesmieme zabudnúť na víno, vďaka ktorému dnes poznáme závislosť na alkohole, ale aj noviny. Veru, je to tak.

    Bolo to už dávno, čo mnísi ručne prepisovali knihy. Historické dokumenty (tiež neraz písané mníchmi) potvrdzujú, že táto činnosť mala na nich neblahé účinky: látky, ktoré sa uvoľňovali pri vyparovaní voskových sviec spôsobovali migrény, neustále krčenie sa nad písomnosti mníchom privodilo skoliózu (ako prvým ľuďom vôbec), stres z uzávierok sprevádzaný nepravidelnou a nevyváženou stravou vyvolával žalúdočné vredy. Mnísi trpeli a ich povolanie sa tešilo stále menšej obľube, hoci dopyt po ich knižnej produkcii rástol. Avšak vďaka Gutenbergovi a jeho vynálezu kníhtlače, sa slávne mníšske rády odbremenili, zahasili sviece a po výdatnom obede sa venovali už len svojím záhradkám, kde popri zelenine začali pestovať aj chmeľ a konope.

    Gutenberg, vlastným menom Johannes Gensfleisch, bol vyučený za zlatníka a pracoval zrejme ako majster na voľnej nohe – kolujú dokonca chýry, že bol podomovým opravárom dáždnikov. Jeho remeslo ho raz zaviedlo až do Porýnia, kde sa v jednej malebnej dedinke zúčastnil vinobrania. Nepriame dôkazy naznačujú, že sa tam Johann opil, dosiahol spirituálny stav a pri pohľade na vinohradníkov, ktorí lisovali hrozno na jednoramennom lise, mu v hlave zahaluzilo až tak, že objavil kníhtlač. Po návrate domov vytiahol spod postele debnu olovených písmen, ktoré z kratochvíle vyrábal pár rokov predtým. Písmená naukladal do formy, natrel tlačiarenskou farbou (dodnes sa však presne nevie, kto tlačiarenskú farbu vynašiel už pred vynálezom kníhtlače. Erich von Däniken by možno napísal, že nám ju priviezli mimozemské potvory), a pomocou jednoramenného lisu, ktorý z Porýnia bez dovolenia vzal, vytlačil prvé strany. Pár mesiacov nato vyhral súťaž vo verejnom obstarávaní na tlač Biblie.

    Nová technika sa rýchlo rozšírila po celej Európe, vinohradníkom začali častejšie miznúť lisy a na pozadí týchto udalostí vznikli prvé letákové noviny, neskôr periodická tlač.

    Na tomto mieste by sme mohli skončiť a nezaťažovať čitateľa podrobnosťami, ktoré v dobe tyranie času aj tak nik do konca nečíta. Avšak to by sme sa dopustili veľkej krivdy voči tým, ktorí túžia zvedieť o histórii viac. A preto budeme pokračovať vo výpočte – nie menej zaujímavých - pikošiek z dejín žurnalistiky, aby sme náročným a verným čitateľom nezostali nič dlžní.

    Kníhtlač na slovenskom území sa používala sprvoti na tlač kalendárov. Tie sa v uvedomelých domácnostiach tešili veľkej obľube, keďže v nich bolo prehľadne znázornené, kedy treba ísť na panské, kedy platiť dane a inkaso či dokonca, kedy si kúpiť kalendár na ďalší rok...

    Periodická tlač však v tom čase nemala toľko priaznivcov. O jej spopularizovanie sa usiloval napríklad polyhistor Matej Bel, ktorý bol ovplyvnený kresťanským učením pietizmu. To sa zasadzovalo za myšlienku čítania novín na školách. Dnes je však takáto myšlienka zavrhnutiahodná, keďže – ako všetci veľmi dobre vieme – novinári a médiá sú obyčajné prostitútky a vpustiť ich do škôl by bolo zvrhlé. Preto Úrad vlády SR pripravuje svoje vlastné objektívne a pravduhľadajúce periodikum, ktoré budú povinne čítať všetci žiaci druhého stupňa základných škôl, aby z nich vyrástli správne vyformovaní a hodnotovo podkutí ľudia.

    Vráťme sa však do minulosti, do konca osemnásteho storočia. Vtedy totiž na slovenskom území začalo vychádzať prvé periodikum v slovenčine - Presspůrské noviny, prvá kultúrna revue - Staré noviny literního umění, ale aj najstaršie periodikum v maďarčine - Magyár Hírmondó. K nemu možno dodať, že jeho názov bol odvodený z japončiny. Hírmondó je totiž špeciálna samurajská bojová technika, kedysi používaná najmä na zabíjanie čínskych prasiat. Z japončiny boli odvodené názvy aj iných maďarských periodík – napr. Hírnok či Hirádó, no nechcite vedieť, čo v tie slová origináli znamenali...

    V 19. storočí sa vo sfére slovenskej žurnalistiky objavujú prvé lobistické skupiny a tlačové koncerny. Najvýznamnejším z nich bol Krúžok ornitológov z Krompách, ktorý svoju agendu prezentoval vo významných literárnych periodikách Sokol a Orol, vplyv však mal aj v prílohe Štúrových Slovenských národných novinách, kde sa ich tlačovým orgánom stala dvojtýždenná príloha Orol tatranský.

    Slovenská žurnalistika v tomto období spoznala aj prvé erotické periodikum Priateľ dietok, ktoré bolo mierne pedofilne orientované. Medzi čitateľmi (bez rozdielu veku) sa tešilo veľkej obľube a zachovalo sa až do druhej svetovej vojny.

    V dvadsiatom storočí spolu so vznikom Československej republiky bola umožnená aj sloboda tlače zaručená ústavou. To umožnilo postupné vytvorenie širokej škály tlače. Vzhľadom na obmedzený priestor (a čitateľovu trpezlivosť) nebudeme robiť výpočet všetkých významných periodík; spomenieme si len humoristické časopisy. Boli totiž výnimočné v tom, že ich názvy im redaktori dali po svojich milovaných manželkách – napr. Osa, Kosa, Koza, Šibenica či Kysucká trúba.

    Na tomto mieste náš krátky exkurz do histórie žurnalistiky predsa len ukončíme, keďže sme tej troche čitateľov poskytli dostatok cenných informácií a mätúcich dezinformácií, fabulácií a fikcií. Verím, že nikto z vás, vážení čitatelia, ktorí ste sa prehrýzli až na koniec článku, už istotne nevie, kde je pravda a kde sme popustili uzdu fantázii. Verte neverte.

    Ak však stále pociťujete erotickú túžbu po poznaní, pokojne si prečítajte nášho fenomenálneho sprievodcu po Grécku, ktorý bol publikovaný aj v The New York Times (hľa, ďalšia fikcia, ej bisťu!).

    (Článok vznikol, aby som aspoň raz využil nesmierne nepraktické vedomosti načerpané počas príprav na skúšky. Venované pamiatke všetkým, ktorí prežili či čakajú na tortúry na skúškach z dejín žurnalistiky. Písané pre blog Zumag)


      3 komentárov:

      wabt povedal(a)...

      Má to "cveng", načo viac slov...

      Anonymný povedal(a)...

      pivo bolo skor ako vino ;)

      Filip Struhárik povedal(a)...

      netvrdím, že nie :) mňa väčšmi trápi, ako to, že ľudia poznali tlačiarenskú farbu skôr ako kníhtlač, to je otázka, ktorou by sa mali trápiť budúce generácie :D

      Zverejnenie komentára

           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators