16 júna 2008

Možno veriť číslam a štatistike?


    Nikomu na svete sa doposiaľ nepodarilo spočítať, koľko živočíšnych druhov žije na Zemi. Je to pochopiteľné - však z médií sa neustále dozvedáme o nových tvoroch, ktorých vedci objavili. Ak nepoznáme množstvo existujúcich druhov, ako dokážu ochranári každoročne vypočítať, koľko percent živočíchov v uplynulom roku vymrelo?

    Tento príklad som si vypožičal z príspevku sociologičky Zuzany Szatmáry, ktorý pred časom publikovala v denníku Pravda. Avšak nie je nijak ojedinelý, dajú sa nájsť desiatky podobných príkladov. Napríklad médiami preletela informácia, že až desať percent internetových stránok je nebezpečných. Tomuto číslu pritom nemožno absolútne dôverovať, pretože je len výsledkom odhadu. Zainteresovaní totiž vedia, že väčšinu internetových stránok nepoznáme. Ak teda nepoznáme počet existujúcich stránok, ani ich obsah, ako vieme, koľko z nich je nebezpečných? Tieto a im podobné príklady nás nútia k zamysleniu, ako vnímame čísla v médiách, ako ich novinári vo svojich príspevkoch interpretujú a aké závery z nich vyvodzujú.

    Stephan Ruß-Mohl a Hana Bakičová knihe Žurnalistika – Komplexní průvodve praktickou žurnalistikou (Grada Publishing, 2005) uvádzajú zaujímavú skutočnosť: niektorí šéfradaktori v Nemecku si vyberali svojich redaktorov aj podľa ich známky z matematiky na maturitnom vysvedčení. Takáto selekcia mala hneď dve výhody: u redaktorov sa dala očakávať schopnosť jasnejšieho úsudku a na pohovoroch sa rýchlejšie vytriedila veľká časť uchádzačov o zamestnanie. Matematika totiž – ako autori knihy uvádzajú aj na početných príkladoch – nie je najsilnejšou stránkou novinárov.

    Tento fakt potvrdzuje aj mediálny analytik a prevádzkovateľ projektu Slovak Press Watch Gabriel Šípoš. Vo svojej Výročnej správe o stave médií za rok 2006 totiž uvádza, že „samotné narábanie so štatistikami je veľkou slabinou novinárov“. Upozorňuje, že novinári neskúmajú metódy realizovania výskumov, dezinterpretujú údaje, počítajú priemery čísel, ktoré nemajú z pohľadu skúmania rovnakú váhu. Robia časté chyby pri spracovávaní prieskumov verejnej mienky, keď ignorujú štatistické odchýlky, voľne interpretujú úzko zamerané otázky a priveľmi dôverujú výpovednej hodnote prieskumov.

    Novinári používajú čísla radi. Rôzne štatistiky pritom neraz slúžia ako kľúčové argumenty na podporu stanovísk a názorov. Čitatelia by k nim práve preto mali pristupovať veľmi opatrne, kriticky a nedôverčivo. Možno by mal mať každý konzument vždy na pamäti známy výrok anglického politika 19. storočia Benjamina Disraeliho, ktorý hovorí o troch druhoch lží: „lož, odsúdeniahodná lož a štatistika“. O štatistike výstižne hovorí aj taliansky spisovateľ Umberto Eco v knihe Babyonský rozhovor (Kalligram, 2003): „Štatistika je veda, podľa ktorej ak jeden človek zje denne dve kurčatá a druhý ani jedno, každý z nich zje denne jedno kurča“. O štatistike zrejme platí to, čo sa o nej hovorí, teda že je to presný súčet nepresných čísel.

    Gabriel Šípoš vo Výročnej správe o stave médií za rok 2007 uvádza, že pochybenia novinárov sú spôsobené aj vyvodzovaním nesprávnych a nepodložených záverov z predkladaných čísel. Ako vo svojej knihe uvádzajú Stephan Ruß-Mohl a Hana Bakičová, štatistiky nepoukazujú na príčinné súvislosti, hoci sú neraz tak čítané kvôli snahe takéto súvislosti nájsť. Preto môže neraz dôjsť k nepresným a zavádzajúcim interpretáciám. Pre ilustráciu možno uviesť vtipnú myšlienku nemeckého novinára Wolfa Schneidera, ktorý sa pýta: neznížil sa v posledných rokoch počet pôrodov? A nepoklesol aj počet bocianov? Môžeme z týchto skutočností teda usudzovať, že je to predsa len tak, že nám deti nosia práve bociany?

    Môžeme? Môžeme určiť percento živočíchov, ktoré v minulom roku vymreli? Môžeme vyčísliť počet nebezpečných internetových stránok? Môžeme veriť číslam?

    (príspevok bol publikovaný vo vysokoškolskom časopise Zumag, roč. V, číslo 6)


           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators