28 júla 2008

Francúzsky jadrový fyzik sa pokúsil o inváziu na britský ostrov


    Nedozviete sa síce, či mohol nezamestnaný vedec vyvolať vojnový konflikt, ale budete vedieť, kde a kedy môžete biť svoju ženu, komu chýba vzrušenie a kto nemá rád fajčenie...

    Tohtotýždňový Browser nebude o veľkých, mocných a celosvetovo rešpektovaných (z čoho vnímavý čitateľ môže usúdiť, že nebude ani o Mne), ale bude o malých, zaujímavých a inšpiratívnych.

    Bude o dvoch miniatúrnych ostrovoch, ktoré – pri nemalej dávke patetizmu a s využitím hyperbolizácie možno povedať – menia svet.

    Prvým je britský ostrov Sark. Leží v Lamanšskom prielive, rozlohou je o niečo väčší ako päť kilometrov štvorcových, populácia presahuje 600 obyvateľov. Má vlastné zákony, súdny systém aj štátnu správu, akurát o bezpečnosť a zahraničnú politiku sa stará Londýn (Sark však má vlastnú štyridsaťčlennú armádu vyzbrojenú – teraz pozor - mušketami).

    Potomok feudálneho pána, ktorému ostrov „na večné časy“ odovzdala ešte v roku 1565 kráľovná Alžbeta I., je jediný, kto môže na ostrove vlastniť holuby a nevykastrované psy (tie holuby mu teda nezávidím, hľa). Od poddaných dostáva okrem iného ročne jednu sliepku (čo znamená, že ich dostane okolo 600 ročne – asi nebude ťažké uhádnuť, ako vyzerá jeho nedeľný obed :).

    Keď sme pri tom obede: vraj majú na ostrove miestne nariadenie, že v stredu poobede môžu muži biť svoju ženu. Ale len palicou, ktorá nie je širšia ako 1 palec.

    Ďalšou zaujímavosťou je, že sarkské zákony zakazujú používanie áut. Povoleným motorovým vozidlom je len traktor. Inak ľudia využívajú bicykle a koče. Nemajú teda ani jednu vyasfaltovanú cestu. (Asi teda nemajú ani také peripetie s prijímaním cestného zákona ako u nás). Na ostrove nie je ani pristávacia plocha, chýba tam vodovodná aj kanalizačná sieť. Dom si môžu postaviť len ľudia, ktorí na ostrove žijú aspoň pätnásť rokov.

    Ostrov je ikonou idylického a pokojného vidieckeho života (vyzývam majetnejších čitateľov, aby mi zafinancovali výlet do tejto krásnej zeme. Nesmejte sa, myslím to vážne). V dostupných zdrojoch sa dokonca neuvádza, či tamojší obyvatelia poznajú výklad slov „vzrušenie“, „stres“ a „zhon“. S niečím takým totiž boli konfrontovaní len počas druhej svetovej vojny a naposledy v roku 1991, keď sa nezamestnaný francúzsky jadrový fyzik s poloautomatickou zbraňou pokúsil o inváziu. Vraj ho zatkli, kým si na lavičke vymieňal zásobník (nevymýšľam si, tak som to čítal).

    Prečo vám tento ostrov predstavujem? Nie preto, aby ste tam išli (spolu so mnou) vypnúť a zrelaxovať, ale preto, že v tomto roku sa ostrov zbavuje feudalizmu – teda, Európa v tomto roku kompletne opúšťa lénny systém. Veru, čakajú nás už len svetlé zajtrajšky!

    Občania Sarku sa v referende rozhodli pre posun k demokracii a tento rok budú v decembrových voľbách voliť svojich 28 zástupcov do parlamentu. Tí nahradia najväčších vlastníkov pôdy, ktorí ostrov spravujú už viac ako 450 rokov. Viva la demokracia! :)

    Druhým ostrovčekom, o ktorom by som sa chcel v skratke rozhovoriť, je tichomorský Niue.

    Je to najmenší štát s vlastnou vládou. Má 1600 obyvateľov a nemá takmer žiadne nerastné zdroje. Vyvážať môže len exotickú plodinu taro a – keby to šlo – takmer nulovú kriminalitu. Niue je teda plne závislý na neďalekom Novom Zélande. Tam sa podľa najnovších správ možno vysťahuje až pätina obyvateľov.

    Prečo by tí ľudia opúšťali tropický raj?

    Príčinou je pripravovaný úplný zákaz fajčenia na ostrove, ktorý navrhuje tamojší minister zdravotníctva. Choroby spojené s fajčením údajne silne zaťažujú ostrovný rozpočet a tento deficit nedokáže pokryť ani daň z tabakových výrobkov. Ak by sa tento ambiciózny plán podarilo presadiť, Niue by sa stalo prvým nefajčiarskym ostrovom sveta – medzi štátmi by ho predbehol len himalájsky Bhután.

    Hoci majú predstavitelia ostrova obavy z úbytku obyvateľov, povesť nefajčiarskeho raja by mohla zvýšiť počet turistov. Tento trend by sa mohol časom rozšíriť aj inde, čoho sa pochopiteľne desí tabaková loby (jej vyjadrenie sa nám do uzávierky nepodarilo získať).

    Keby som bol nacionalisticky švihnutý, dal by som teraz do pléna rečnícku otázku, či by sme i my, Slováci, nemali nasledovať malé ostrovy a nepokúsiť sa tiež zmeniť svet.

    Všetci totiž vieme, že nás svet potrebuje. Strašne-veľmi-moc.

    Pýtať sa však nebudem. Odpoveď poznám. Dočítal som sa totiž, že časy sa menia, „mení sa aj vyvolený národ a teraz je takýmto vyvoleným národom Národ Slovenský!!‘. Je vyvolený aj preto, lebo Slováci sú najmorálnejším národom, ‘ktorý nemá nijakých politických hriechov‘“. Aspoň to tvrdí významný slovenský ezoterik. Kto by mu neveril?

    Zdroje: SME, Draxler.blog.sme.sk, Hospodářske noviny, Pravda, Plus 7 dní, Aktuálne.sk, Wikipedia, The Economist


      1 komentárov:

      sandra povedal(a)...

      zaujimave poznatky,tak či tak my sme nnekopirovatelni

      Zverejnenie komentára

           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators