18 júla 2008

Príbeh vojny s operenými fekalomejkermi


    Situácia na fronte sa upokojila, a tak vyťahujem zo zadného vrecka ufúľanej armádnej uniformy malú tupú ceruzku a z náprsného vrecka pokrčený, dažďom zmáčaný kus papiera. Chcem napísať list, aby sa svet dozvedel o tejto krvilačnej vojne, ktorú z nepochopiteľných dôvodov ignorujú všetky významné médiá.

    Ak sa až k vám tieto slová dostali, buďte šťastní – väčšine sa tejto úžasnosti nedostalo.

    V krátkom a stručnom komuniké ste sa mohli dozvedieť, že moja maličkosť rozpútala totálnu vojnu s barbarským kmeňom bratislavských holubov. Nie, neučinil som tak z čírej mocibažnosti či z imperialistických pnutí v zákutiach mojej konzumom skazenej duše. Príčinou konfliktu je spor o balkón na mojej internátnej izbe, ktorý protiprávne okupovali holuby obyčajné všadekadiace.

    Moje nespochybniteľné právo na balkón som si neuplatňoval od prvého dňa. Holuby dostali výstražnú nótu a dostatok času na vysťahovanie. Dokonca sme ustúpili aj nedoopereným jedincom, aby priestory balkóna využívali ako skúšobne letisko pre ich prvé letecké pokusy. Ich prítomnosť a nevkusná fekalotvornosť bola spočiatku – hoci so zaťatými zubami, ale predsa – tolerovaná. Holuby však porušili prímerie, keď v skorých ranných hodinách prekročili dočasné hranice a spolu s prvými rannými lúčmi vpochodovali otvorenými balkónovými dverami do mojej izby. Takéto počínanie bolo neodpustiteľným porušením medzinárodnej dohody – preto sme vyhlásili všeobecnú mobilizáciu a vstúpili do vojny.

    Naše veliace stredisko vypracovalo podrobnú stratégiu boja, ktorá sa snažila vyhnúť priamym stretom na bojisku. Nepriateľ ale začal na balkóne budovať nové hniezdo a prítomnosťou dvoch vajec potvrdil, že sa hodlá množiť. V obavách, že by konflikt mohol prerásť do dlhotrvajúcich bojov, sme boli nútení použiť stratégiu prvého úderu, a to dokonca s použitím odstrašujúcich chemických zbraní na báze šumienky, neskôr chlóru. Rýchlosť a razantnosť útoku fekalomejkerov prekvapila a demoralizovala. Naša armáda následne vodnými delami agresora vytláčala z balkóna, až kým nebola jeho obrana prelomená, vlastne rozdrvená. V nasledujúcich dňoch sa nepriateľské vojská pokúšali získať späť stratené územia, ale pri každom pokuse narazili na tvrdý odpor a boli zahnané.

    Po početných neúspechoch a nešťastnej strate jedného vajca pri nezvládnutom leteckom manévrovaní samičky sa oficiálna vtáčia armáda vzdala nároku na môj balkón a prisľúbila, že nebude organizovať ďalšie útočné akcie. (Guľometné) Hniezdo demontovala a preniesla asi o dve poschodia vyššie. Naša armáda sa v súčasnosti snaží územie defekalizovať a revitalizovať. Jedno je však už dnes isté: nik sa na vtákmi znivočené územie neodhodlá vstúpiť bosou nohou. Nikdy.

    Dnes už len niekoľko málo jedincov zvádza partizánsky spôsob boja a občas nekoordinovane a s neskrývanou bojazlivosťou otravuje vzduch. Ich separatistické nálety však dokáže bez problémov zneškodniť naša plne automatizovaná protiletecká obrana. Napriek zdanlivému hladkému priebehu bojov ostáva armáda v plnej pohotovosti – fľaša s vodou je vždy naplnená a čaká pri balkónových dverách na prípadné pochabé vojenské akcie separatistov. Tí postupne strácajú sily aj odhodlanie.

    A kandiť už chodia asi inde...



           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators