31 júla 2008

Štát na investoroch nešetril


    Štátna podpora niektorých zahraničných investorov je taká veľká, že by ľuďom mohla zabezpečiť plat na takmer šesť rokov.

    Vláda pri snahe získať veľké investície zo zahraničia motivuje potenciálnych záujemcov nemalou štátnou podporou. Na vytvorenie jedného pracovného miesta vynaložila priemerne viac ako 900 tisíc korún. Z týchto financií by pritom bolo možné platiť jedného zamestnanca dva až tri roky.

    Výhodnosť

    Podľa štatistík ministerstva hospodárstva bolo od roku 2001 do tretieho štvrťroku 2007 na regionálnu pomoc zo štátnej pokladne odčerpaných vyše 32 miliárd, čo však na Slovensko prinieslo investície až vo výške 168 miliárd a investori vytvorili skoro 35 tisíc pracovných miest.

    Nejedna investícia však štát vyšla draho. Napríklad na vytvorenie jedného pracovného miesta v spoločnosti Getrag Ford štát investoval vyše 2,7 milióna korún, v spoločnosti Samsung to bolo 2,2 milióna a hranicu dvoch miliónov prekročili aj výrobca priemyselných skiel Johns Manville z Trnavy, kórejská automobilka KIA a nitriansky výrobca plastov Karam Tech Europe.

    Pri súčasnej priemernej mesačnej cene práce štát najdrahším investorom zaplatil mzdu na jedného pracujúceho na zhruba šesť rokov. Vyvstáva otázka, či sú takéto investície pre Slovensko výhodné.

    Podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Radovana Ďuranu „na túto otázku nevie nikto s istotou odpovedať, pretože vyžaduje ocenenie alternatívnych príležitostí. Inými slovami - ak by chcel úradník hodnotiť výhodnosť stimulu pre Slovensko, musel by ju vedieť porovnať s prínosmi, ktoré by vznikli ak by dane použité na tento účel ponechal súkromnému sektoru.“

    Generálny riaditeľ sekcie stratégie Ministerstva hospodárstva SR Vojtech Ferencz pripomína, že „podpora týchto investícií má popri priamej tvorbe nových pracovných miest výrazný dopad aj na tvorbu nepriamych pracovných miest ako napríklad v prípade priamych subdodávateľov pre uvedené spoločnosti“.

    Váha podpory

    Každý investor sa pri rozhodovaní o umiestnení svojho projektu rozhoduje na základe niekoľkých faktorov. Medzi ne patrí napríklad dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily, dobré dopravné napojenie lokality, dostatočná ponuka priemyselných nehnuteľností, vhodná sieť dodávateľov či výška mzdových nákladov. Podľa Jany Murínovej, hovorkyne Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu je „otázka štátnej pomoci na štvrtom až piatom mieste v kritériách rozhodovania. Nie je teda najdôležitejšou, ale je významnou.“ Túto skutočnosť potvrdzuje aj Ďurana: „Určite sa nájdu príklady investorov, pre ktorých bol stimul len príjemnou pozornosťou, ako sa nájdu aj takí, ktorí sú na Slovensku ochotní investovať len pod podmienkou dostatočne vysokých stimulov“.

    Výška štátnej podpory pre investorov je limitovaná legislatívou EÚ a SR. Podľa Ferencza jedným z významných prvkov ovplyvňujúcich jej výšku „je tvorba sekundárnych pracovných miest, prínos investičného projektu pre verejné financie, potenciál tvorby subdodávateľskej siete, výška nezamestnanosti v danej lokalite a schopnosť investície rozvíjať sa v danom regióne“.

    Stratégia súčasnej vlády v prideľovaní štátnej podpory je v zásade rovnaká ako za vlády Mikuláš Dzurindu. Zahraniční investori sú podporovaní porovnateľne s minulosťou. V tomto roku sa len zmenila legislatíva účinnosťou nového zákona o investičnej pomoci a Európska komisia plánuje zreformovať pravidlá pre celú úniu. Nové nariadenia by mali začať platiť od druhej polovice tohto roku.

    Iné riešenia

    Ďurana si myslí, že štátna podpora je „umelým zásahom do trhovej konkurencie. Stimuly nie sú ničím iným ako selektívnym zvýhodňovaním konkrétnych podnikateľov na úkor ostatných. Vo svojej podstate tak dochádza k paradoxnej situácii, keď podnikateľ odvádzajúci dane prispieva na podporu jeho konkurencie“. Dodáva, že „súkromný sektor tvorí pracovné miesta podstatne lacnejšie, preto by bolo pre Slovensko výhodnejšie znížiť o neposkytnuté stimuly daňové zaťaženie“.

    „Zníženie daňového zaťaženia na úkor neposkytnutých stimulov by bolo vzhľadom na ich celkovú výšku v podstate len minimálne, bez výraznejšieho vplyvu a neriešilo by to celkový rast životnej úrovne,“ myslí si Ferencz. Uznáva síce, že najlepším hospodárom je súkromný sektor, ale pripomína, že Slovenská republika sa nachádza v konkurenčnom prostredí, kde aj okolité štáty pre získanie investorov poskytujú rôzne druhy štátnej pomoci a táto forma získania investorov bude pokračovať aj v budúcnosti“.

    Príspevok bol pôvodne písaný pre denník SME, avšak v tomto znení nebol publikovaný. Skutočnosti a fakty v ňom spomenuté boli publikované v inom texte, ktorý denník SME zverejnil 30. júla 2008.

    Ak sa vám text páčil, podporte ho na Vybrali.SME.sk. Ďakujem.

    - - - - - -

    Informácia pre pravidelných a milovaných čitateľov: ospravedlňujem sa, ale v pondelok 4. augusta nevyjde pravidelný text v rubrike Browser. Beriem si totiž dovolenku ;)

    Ak by ste mali nutkanie niečo si odo mňa prečítať, hor sa do archívu :)

    Ďalšie zvesti prinesiem 11. augusta.

    Dovtedy želám krásne dni.

    - - - - - -

    Pridajte si nás do svojej RSS čítačky, alebo využite službu, ktorá vás upozorní na každý nový príspevok zaslaním e-mailu na vašu adresu.



      2 komentárov:

      Anonymný povedal(a)...

      31veho jula pises ze dalsi clanok bude az 11teho jula? to nas nechas rok cakat? alebo si myslel august?

      Filip Struhárik povedal(a)...

      ups, opravíme :)

      Zverejnenie komentára

           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators