25 augusta 2008

Možno stvoriť boha masturbáciou?


    Cítim mravnú povinnosť vysloviť niekoľko významných slov o púšťou pokrytej krajine egyptskej, kde som sa pred časom prechádzal a dýchal teplý vzduch vanúci od Červeného mora. Chcem týmto textom pokračovať v sérii spravodajských, historiografických a geografických bludov, ktoré tu občas publikujem a staviam nimi tento blog na pokraj dôveryhodnosti, na samé dno relevancie a pravdivosti. Nemožno mi veriť ani dobrý deň. Ani dobrú noc. Nič. A blá bla.

    Hneď na úvod prezradím niečo o mojej nohe. Viete, kdekoľvek na svete ňou vkročím, ľudia o mne hneď vedia, že som bezbožným neveriacim psom. Obyčajným pohanom. A nemusím ani držku otvoriť, ani tváriť sa pochybovačne (a hereticky). Stačí, že pevnou nohom stúpim kdekoľvek na zemi, postavím sa ako dáky kolík a ľudia moju bezbožnosť cítia. Je tomu tak na katolíckom Blízkom východe (rozumej v škole v Ružomberku), ja tomu tak v bratislavskom Modrom kostolíku i v moslimskom svete. Konkrétne v Egyptskej arabskej republike, o ktorej teraz bude reč.

    Nie je to tak dávno, čo som nohu svoju pohanskú položil na egyptskú prašnú pôdu. Teatrálne a povýšenecky som si nasadil slnečné okuliare (mimochodom, tento týždeň sa mi zlomili, isto vás to zaujíma) a premeral som si ozbrojených colníkov pred letiskom. Môj kamenný xicht (ksicht?) nemal dlhú trvanlivosť, lebo som sa s úškľabkom pozrel na otca ako sa v silnom púštnom vetre pokúšal zapáliť si cigaretu. Márne. Nanešťastie bol v hotelovom komplexe vietor slabší a otcovi nič nebránilo zapaľovať tabak v bielych papierikoch a vdychovať ten dym a smrad.

    Ale vlastne, prečo nefajčiť, keď ste v krajine, kde vás isto zabije niečo inšie ako nikotín. Bomba v turistickom centre páchnucom sodomiou vás síce nezmárni, ale iba očistí od špiny kapitalistického Západu a navráti vás k bohu. Ale zabiť vás môže tunajšia mizivá hygiena, či budova, ktorá sa škodoradostne zosype práve na vás, lebo jej posledná statická revízia sa konala ešte za čias Imhotepa. Veru, v Egypte nie ste nikde v bezpečí. Veď už nápis v pyramíde v Gíze hlása, že „smrť rýchlym krokom zastihne toho, kto naruší pokoj Faraónov“. Proti takejto kliatbe nepomôžu Vizínky, homeopatiká ani lieky proti celulitíde. Človek sa musí spoľahnúť len na svoju vnútornú silu a jednoducho riskovať.

    Odvážnych ľudí sú tisícky a prichodia zo všetkých kútov sveta. Niektorí sa síce zo stretnutia s faraónovou kliatbou doslova poserú, ale ani to ich neodradí. Turistov je toľko, že umožňujú Egyptu žiť z cestovného ruchu. Inak je totiž hospodársky zaostalý ešte od čias, keď ho mali pod patronátom osmanskí Turci.

    Ste len slzami a potom bohov

    Prečo je faraónova kliatba tak mocná? Pretože sám faraón je potomkom egyptských bohov. Tých síce bolo mnoho – nik nevie koľko, teórie ich vzniku sú nejednotné a Egypťania svojich bohov v dejinách všelijako spájali, párovali a priznávali im v každom období inú moc, no silu a význam im dodnes nemožno upierať. Ani ak máte pohanskú nohu, ako mám ja.

    Podľa jednej z teórií bol prvým a najvyšším boh mužského pohlavia, Atum. Ten stvoril boha vzduchu Šov a bohyňu vlhkosti Tefnut prozaicky a originálne – masturbáciou. Podľa Wikipédie na Bremner-Rhindovom papyruse o tom Atum povedal: „Moja päsť sa stala mojou družkou“ a ďalej „súložil som so svojou dlaňou“. To však nie je jediný prípad podivného plodenia. Známy boh so sokoľou hlavou Horus bol splodený matkou Izis s niektorou časťou tela boha Osirisa, ktorého na 14 častí roztrhal boh púšte a chaosu Seth. Nesmejte sa, ste ľudia, takže ste boli stvorení zo sĺz (tí krajší, napr. ja) a potu (úbohý zvyšok) boha Ra.

    Práve s bohom Ra, jedným z najvýznamnejších v starovekom Egypte, sa mal faraón spojiť po svojej smrti a mal zaujať miesto po jeho boku na slnečnej bárke. Aby sa mu uľahčil posmrtný výstup na nebesá, stavali sa faraónom schody do neba, dnes nazývané pyramídami. V Egypte ich je vyše 80 a niektoré sa stavali aj viac ako dvadsať rokov (pre priblíženie zhruba toľko, ako nová budova Slovenského národného divadla).

    Pyramídy sú opradené pavučinou tajomstva a pošpinené slizom konšpiračných teórií a senzácií. Niektoré hlásajú, že tieto monumenty sú posolstvom príchodu Ježiša, iné, že išlo o navigačné body pre prichodivších mimozemšťanov (čo potvrdzuje aj film Hviezdna brána). Nemusíte ani dlho pátrať, aby ste objavili zvesti o tom, že pyramídy – a vlastne aj celú slávnu Egyptskú ríšu vybudovali tí, čo ušli a prežili potopenie Atlantídy. Ako dôkaz slúži skutočnosť, že vedľa pyramíd v Gíze bola objavená loď.

    Nech už je ako chce, ja vám prezradím niečo, čo nemožno spochybniť. Viete, pyramídy... ako by som to... proste, chcem povedať, že pyramídy... pyramídy smrdia trusom! Ťavím trusom. Neradno preto hľadieť len na ich hrdo vztýčený vrchol. Občas sa oplatí pozrieť sa aj pod nohy.

    Ženy sa už môžu rozvádzať

    Čo sa týka Egypťanov samotných, sú to milí ľudia. Sú usmievaví a tešia sa, ak ich tiež počastujete svojim úsmevom (alebo im dáte nejaký bakšiš). Vyše 90 % tvoria moslimovia, zvyšok kresťania. Všetci majú hlboký zmysel pre rodinu. Ich mená odkazujú na svojich otcov, starých otcov a aj pradávnych zakladateľov rodu. Ženám sa mená po svadbe nemenia, hoci niekedy preberajú meno svojho najstaršieho syna. Do roku 2000 sa mohol rozviesť len muž, dnes už aj ženy.

    Egypťania sú vynikajúci obchodníci a neboja sa chopiť každej príležitosti na malý zárobok. Dokázali by turistom predať aj vrecko obyčajného piesku z všadeprítomnej púšte. Vyjednali by fantastickú cenu a presvedčili natvrdlého cudzinca, že urobil skvelý obchod a môže byť šťastný. Vy vyjdete z obchodíka, víťazoslávne držíte v ruke vrecko obyčajného piesku (Made in Egypt) a tešíte sa, že ste nezaplatili ani polovicu z pôvodnej ceny. Obchodník vám zamáva na rozlúčku, zakričí „Gudbáj máj beest frend!“ a za desať minút už núka inému „best frend“ fantastický piesok za „very gút prajz“.

    Ani sa na hlučnej ulici nerozkukáte a už pri vás zastaví taxikár. Sami sa núkajú, prehovárajú vás, aby ste sa zviezli. Nastúpite a idete späť do hotelového komplexu, kde je všetko iné ako v Egypte samotnom. Ako štát v štáte. Platí iná mena, iný jazyk, iná kultúra. Nie je tam bieda a prach. Ani žiadne rozpadnuté a nedostavané domy. Egypťania totiž neraz žijú v bytovkách, ktoré nie sú dostavané do konca. Niekedy chýba strecha, niekedy aj niekoľko poschodí. Ale dolné poschodia sú už obývané.

    Keď vidíte tie nedokončené domy, pýtate sa sami seba, či egyptskí muži neurobia nič poriadne a až do konca. Ale príde vám hlúpe a indiskrétne overovať si túto hypotézu u egyptských žien. Ešte by vás tie zahalené stvory označili za bezbožného psa. Obyčajného pohana, čo im svojou drzou nohou šliape po cti.
    Necháte otázky nevyslovenú. Zdvihnete nohu z prašnej egyptskej pôdy a nastúpite do lietadla. Keď stúpate k slnečnej bárke boha Ra, vyzriete von okienkom a tíško zašepkáte: „Gudbáj máj beest frend!“


           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators