01 septembra 2008

Začnite s vysťahovaním, národ rabov!


    „Začnite s vysťahovaním!“ vyhlásil pred šesťdesiatimi štyrmi rokmi Ján Golian, náčelník štábu pozemného vojska v Banskej Bystrici, a my si ten hrdinský čin a akt vzdoru rok čo rok (spolu s vlajkami SNS) pripomíname. Teší nás, že aspoň raz v histórii sme povstali a buchli si do stola. Pár krát sme ešte buchli za prítomnosti komunistov, ale odvtedy sme ticho. A bijeme sa už len do pŕs – lebo cudzie nechceme a svoje si nedáme...

    Som prekvapený, keď sa k povstaleckému buchotu vyjadrí niekto taký, ako poslanec za Smer Ján Podmanický. Ten v ankete denníka SME povedal:

    „Vnímam pozitívne každú udalosť, ktorá prispela k pádu diktátorských režimov, ktoré sa snažia s ľuďmi manipulovať. SNP je významným príspevkom v boji proti fašizmu.“

    Vety sú to pekné, utešené. Čoby nie. Len ma trošku škrie, že ich povedal práve Podmanický. Ten, kto neodmysliteľne patrí do „štvorlístka“ básnikov/politikov (Podmanický – Rydlo – Holeštiak – Kubica) píšucich oslavné ódy plné obdivu k prezidentovi Tisovi.

    „Tisa vo veršoch fanaticky vykresľujú ako náš poklad, slnka lúč‘, ‘apoštol‘ či priam ‘majster slova zlatoústy‘, ktorý bol, ako inak, ‘svietiacim majákom, skvelým lodivodom, ktorý viedol národ pod oblúkom Tatier‘.

    Ján Štrasser o ich zbierke povedal:

    „Vydanie tejto antológie je skutočne obludnosť. O tom niet sporu. Ako celok ide o fašizoidný produkt, ktorý oslavuje vojnového zločinca a verného spojenca Hitlera.“

    ...

    I ja som tento víkend začal s vysťahovaním. Nie hrdinsky, nie vzdorovito. Iba z núdze, lebo môj čas v hlavnom meste sa zavŕšil. Zanechal som tam separatistov, fľašu octu (v tej čarovnej nezaujímavej plastovej fľaši, do ktorej sa plnil už od nepamäti), nedočítane noviny a pleseň v sprchovom kúte. Zobral som si len nejaké fotografie, dieru v bankovom účte a cenné skúsenosti i spomienky.

    Spomienky na mesto, na ľudí, na prácu. Aj spomienku na to, ako sme žili. Keď som v múzeu pozeral fotografie, dokumenty a videozáznamy z našich dejín – teraz mám na mysli najmä pamäti na cisára Františka Jozefa I., spomenul som si na slová Silvie Ruppeldtovej:

    „Slovák o sebe radšej živí mýtus, že je potomkom národa rabov, že nemal vlastných kráľov, než aby uznal uhorských či rakúskych panovníkov za svojich.“

    Prišlo mi ľúto – ľúto, že neviem, čo sú rabovia (rabi?) a že tie slová sú pravdivé. Tvárime sa, akoby sme celé stáročia žili v smrteľnom zovretí maďarizácie, germanizácie a „bohemizácie“. A pritom ich história je aj naša. Nemyslím, že sme boli len príveskom! A mrzí ma aj to, že...

    „...dôvodov na pozitívne vlastenectvo bolo málo, tak nám zostalo len definovať sa cez našu nenávisť, najskôr k Čechom, potom k Maďarom a namiesto poctivého skúmania dejín sa nám servírujú mýty o sociálno-demokratickom zbojníkovi Jánošíkovi a starých Slovákoch‘.“

    Ako som už povedal, začal som s vysťahovaním. Aj som ho úspešne ukončil. Vrátil som sa do mesta s čistejším vzduchom a intenzívnejším nočným pokojom. Do mesta, kde parlamentnú „elitu“ rovnocenne supluje matičná. Do mesta, kde sú šoféri autobusu citlivejší k cestujúcim. Do mesta, kde sú vlastne citlivejší úplne všetci. Sú iní. A hádam lepší – okej, už som to prehnal a nechal sa uniesť; beriem späť :)

    Len jedna poznámočka na záver: v bratislavských autobusoch býva často oznam: „Nenič ma, slúžim hlavne Tebe!“ V tých našich je napísané: „Nenič ma, slúžim všetkým“. Je to zdanlivo malý rozdiel. Ale o niečom možno vypovedá... Možno.

    - - - - - -

    Ak sa vám text páčil, môžete ho podporiť na vybrali.sme.sk. Ďakujem.

    Práve ste dočítali Browser, pravidelnú rubriku blogu Bútľavá vŕba, ktorá vychádza každý pondelok. Ostatný Browser si môžete prečítať tu. Archív všetkých Browserov nájdete tu.

    Chcete sa stať pravidelným čitateľom Browsera?
    Pridajte si nás do svojej RSS čítačky, alebo využite e-mailovú notifikáciu.



      0 komentárov:

      Zverejnenie komentára

           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators