13 októbra 2008

Naturalistická analýza stavu slovenského vysokého školstva


    Poviem to otvorene: naše vysoké školstvo ma vytáča do nenávratna. Chcete vedieť prečo? Kto je na vine?

    Odpoveď je jednoduchá. Ľudia. Mnohí odvádzajú dobrú prácu. Mnohí sa občas pošmyknú, ale v zásade sú prínosom. A potom sú takí, ktorí majú neuveriteľný talent niekoho nasrať. A neviem prečo, ale pomerne často som nasratý práve ja.

    Vidím to tak, že sa robí veľa dobrých vecí. Ich existenciu predpokladám usudzujúc, že musí jestvovať niečo, čo nás posúva vpred a zároveň zaručuje to, že sa škola nezrúti ako domček z karát. Takže máme kopec dobrých vecí, ktoré si však ani nevšimneme, pretože ich zakryjú všetky tie lapsusy a prešľapy – teda veci zlé. V tejto krátkej rozprave ich môžeme nazývať poeticky fazuľovým prdom. Práve ten má totiž schopnosť zaujať naše vedomie natoľko, že si ani nevšimneme naokolo kvitnúce kvetiny.

    Keď si niekto prdne, tak sa má v prvom rade otvoriť okno a vyvetrať. To je napísané pravidlo zdravej životosprávy. No či už sa vetrá, alebo nie, všetci v duchu (a niekedy aj nahlas) uvažujú, kto je pôvodcom, teda stvoriteľom tejto fazuľovej esencie.

    Dovoľte, aby som uvažoval aj ja a predstavil vám tento skromný zoznam ľudí, ktorí na univerzitách prdia.

    1. Niekedy si nechtiac fuknú tí, čo nič nevedia. Nevedia, že urobiť hento bolo zlé, že toto sme tu mali a nefungovalo to, že tamten si to nezaslúžil. Často vravia, že oni tu vtedy neboli a preto ich následné rozhodnutie nemôžeme odsúdiť. Zväčša nemyslia nič zle, väčšinou sú len nedostatočne informovaní. No ten ich prd cítiť.
    1. Niekedy podozrievate z prdnutia tých, ktorí vás dennodenne presviedčajú o tom, že vám vlastne chcú len dobre. Oni chcú pomôcť, no keď sa nič nemení a vy sa spýtate prečo, povedia, že nik nepočúval ich argumenty. Že oni bojujú, ale ostatní sú hluchí. Slepí. Jednookí. To ich však neodradí. Rozbrblanú vec, čo sa nevydarila, nechajú kompostovať, a vrhnú sa na inú. Pretože vám chcú opäť len pomôcť. Oni sú skvelí, pomohli by vám aj do hrobu, len aby vás potešili.
    1. Ďalšia skupinka podozrivých je charakteristická tým, že ani za svet nezistíte, čo si myslia. Paradoxne, vždy chcú vedieť, čo si myslíte vy. Tiež o sebe tvrdia, že chcú pomôcť, ale keďže neviete, za koho kopú, netušíte, či chcú pomôcť práve vám. Dokážu si prdnúť tak, až máte pocit, že si prdol niekto úplne iný. Sú falošní a pri komunikácii s nimi je najlepšie byť falošný tiež.
    1. Pristavme sa tiež pri čistokrvných sráčoch. Tí prdia kade chodia. Nemôžete si k nim vybudovať rešpekt, pretože sú, akí sú - a zväčša sú blbí. Ale pozor, ak niekto prdí okato, asi si to môže dovoliť. Nie je preto vhodné, obviňovať ho z tejto neresti. Mohlo by sa vám to vypomstiť.
    1. Častú konzumáciu fazule badať u tých, čo si o sebe myslia, že sú slovenskou akademickou špičkou. Prednášky sú pre nich stratou času, lebo vám už aj tak nik a nič nepomôže. Preto vynakladajú veľa energie na to, aby vás absolútne demotivovali. Títo ľudia si počas semestra pravidelne uprdkávajú a na skúške z nich vybehne skutočný fazuľový démon.
    1. Nepozerajme sa však len na tých, čo sedia za katedrou a v (zamknutých) kabinetoch. Prdieť vedia aj tí, ktorí si obúvajú študentské topánky. Mnohí z nich tak milujú svoj rodný kraj, že by sa najradšej do svojej viesky navracali už v pondelok večer. Predsa len, jeden celý deň v škole, to je dosť aj na denné štúdium! V mene skorého návratu domov, sú ochotní roztrhať rozvrh, urobiť v ňom fantastický guláš a vás postavia pred hotovú vec. Naserú zaručene.
    1. Rozlišujeme ešte veľké množstvo „prdupodozrivých“, avšak nemáme priestor na komplexný rozbor všetkých majoritných a minoritných skupín (môžeme sa im však venovať v diskusii pod článkom). Uzavrime preto tento text poslednou kategóriou, ktorá má zrejme najväčšie vylučovacie schopnosti. Sú to ľudia, ktorí sa skrývajú za predvoj sekretárok a hovorcov, majú veľké právomoci a pritom máte pocit, že nevedia napočítať ani do šesťdesiat. Príznačné pre týchto polobohov je, že k riadeniu verejných univerzít sa stavajú ako k šéfovaniu vo vlastných súkromných firmách. Zabúdajú na to, že sú volení, vedú nezmyselné boje s konkurentmi a oponentmi, sú neobmedzenými vodcami, odmietajú diskusiu a prichádzajú s imbecilnými nariadeniami, ktoré akoby vykvasili zo všetkých fazúľ sveta.

    Mám pocit, že minulý týždeň si uprdol úplne každý. Neviem, ako to teraz vyvetrám...

    (Ešteže rovnaký smrad je aj inde...)

    - - - - - -

    Ak sa vám príspevok páčil, upozornite naň aj iných, a to hlasovaním na vybrali.sme.sk.

    - - - - - -

    Práve ste dočítali Browser, pravidelnú rubriku blogu Bútľavá vŕba, ktorá vychádza každý pondelok.

    Pred týždňom sme sa venovali oslavným básňam na Jozefa Tisa.

    Všetky staršie Browsery nájdete tu.

    Chcete sa stať pravidelným čitateľom tohto blogu?

    Pridajte si ho do svojej RSS čítačky, alebo využite e-mailovú notifikáciu.



           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators