27 októbra 2008

Nie kríza, ale koniec jednej éry


    Trhy sú prirodzene nestabilné. Svedčí o tom dnešná finančná kríza, ale aj známe udalosti poslednej štvrtiny 20. storočia. Bez zásahu menových inštitúcií by totiž ekonomika padla najmenej štyrikrát – v rokoch 1982, 1987, 1994 a 1997. Myslí si to finančník George Soros.

    George Soros, muž, o ktorom sa hovorí, že zlomil Bank of England a tým v priebehu niekoľkých dní zarobil dve miliardy dolárov, tvrdí, že žijeme v dobe najväčšej ekonomickej krízy od 30. rokov minulého storočia. Odhaduje straty vo výške jedného bilióna dolárov. „To nie je žiadna obyčajná kríza. To je koniec jednej éry,“ povedal Soros v jednom televíznom rozhovore. „Situácia je omnoho horšia, ako ju dnes vnímame.“

    Hlavnou príčinou krízy je podľa neho superbublina, ktorá sa začala v Amerike vytvárať už pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Jej neustále zväčšovanie spôsobovala deregulácia trhov, viera v ich efektívnosť, nadmerná úverová expanzia a globalizácia svetovej ekonomiky. Toto všetko bolo podporované politikou zavedenou Ronaldom Reaganom a Margaret Thatcherovou, ktorá sa vyznačovala vierou v magickú silu trhu, a teda jeho samoregulačnú schopnosť.

    Potreba regulácie

    Prevenciu pred vznikom kríz Soros, jeden z najbohatších ľudí na svete, ktorého majetok sa odhaduje na deväť miliárd dolárov, vidí práve vo zvýšenej regulácii. Nesúhlasí s názormi, že trhy podliehajú „samokorekcii“ a dokážu bez pomoci vyriešiť nepriaznivú situáciu. Práve naopak. Tvrdí, že viera v efektívne trhy je priamo zodpovedná za súčasnú krízu. „Vývoj globálnej ekonomiky nebol sprevádzaný vývojom globálnej spoločnosti.“ To má za následok, že finančné autority (ako Medzinárodný menový fond či Svetová banka), ktoré by mali dohliadať na stabilitu svetového obchodu, stratili svoju akcieschopnosť a vplyv.

    „Finančné trhy sú v jednom príznačné – odmietajú akékoľvek vládne intervencie a pritom sú hlboko presvedčené, že ak sa podstatne zhoršia podmienky, vlády zasiahnu.“ Nechuť k vládnym reguláciám a kontrolám pritom podľa Sorosa je dôsledkom pošpinenej povesti samotnej politiky. „Povýšenie vlastného záujmu nad morálne princípy skorumpovalo politiku a zlyhania politiky sa stali najsilnejšími argumentmi v prospech ešte voľnejšieho pôsobenia trhu.“

    To, čo bývalý americký prezident Ronald Regan nazýval „kúzlom trhu“, označil George Soros ako trhový fundamentalizmus. Ten je vybudovaný na myšlienke, „že všeobecnému záujmu najlepšie poslúžime ak dovolíme, aby sa každý staral o vlastné záujmy“. Globálny kapitalistický systém je podľa Sorosa „chorý a neudržateľný“ práve kvôli trhovému fundamentalizmu.

    Podľa Sorosa je totiž „sám osebe naivný a nelogický“ a jeho ideológia „má hlbokú a neopraviteľnú trhlinu. Jednoducho povedané – ak silám trhu prisúdime neobmedzenú moc v ekonomickej a finančnej sfére, tak vyvolajú chaos a v konečnom dôsledku privedú globálny kapitalistický systém ku krachu“. Soros si preto myslí, že „potrebujeme správnu rovnováhu medzi politikou a trhmi, medzi tvorbou a používaním pravidiel“.

    Teória reflexivity

    Dnešný globálny kapitalizmus je podľa Sorosa postavený na chybnej koncepcii spôsobu fungovania trhového mechanizmu – a síce, že finančné trhy smerujú k rovnováhe. Teória rovnováhy v klasickej ekonomike je „založená na falošnej analógii, prevzatej z fyziky. Fyzikálne objekty sa správajú nezávisle od toho, kto si čo myslí. Finančné trhy sa, naopak, pokúšajú predpovedať budúcnosť, ktorá závisí od rozhodnutia ľudí v súčasnosti. Namiesto toho, aby finančné trhy pasívne odrážali realitu, aktívne ju vytvárajú a potom spätne odzrkadľujú. Existuje dvojité spojenie medzi súčasným rozhodnutím a budúcou udalosťou.“ Tento jav George Soros popisuje vo svojej teórii reflexivity.

    Inak povedané „súčasné ceny akcií neodrážajú minuloročné príjmy, súvahy a dividendy, ale budúce toky príjmov, dividend a aktív. Tieto toky nie sú dané, preto nie sú predmetom poznania, ale odhadu. Dôležitým bodom je fakt, že nastávajúca budúcnosť bude ovplyvnená odhadom, ktorý jej predchádzal.“

    Soros svoju filozofiu stavia na téze, že ceny na trhu sú určované ľuďmi, ktorí častejšie jednajú na základe emócií než logických úvah. Tvrdí, že samotné očakávania formujú budúcnosť.

    Na rozdiel od spoločenských vied, v prírodných vedách reflexivita absentuje. Je to spôsobené tým, že „spojenie medzi interpretáciou vedca a skutočným javom je jednosmerné. Ak výrok korešponduje s faktami, potom je pravdivý, ak nie, je nepravdivý. Takto zhromažďujú svoje poznatky vedci. Účastníci trhu sa netešia takémuto luxusu a svoje rozhodovania nezakladajú na poznatkoch. Vytvárajú si úsudok o budúcnosti a ich prípadná zaujatosť ovplyvňuje výsledok.“

    Dokonalosť je nedosiahnuteľná

    George Soros, finančník maďarského pôvodu, je považovaný za naľavo orientovaného liberála. Nesúhlasí s všeobecne uznávanou koncepciou, že ekonomická sloboda je nevyhnutným predpokladom demokracie. Myslí si totiž, že „kapitalizmus potrebuje demokraciu ako protiváhu, pretože kapitalistický systém sám nesmeruje k rovnováhe“. Vlastníci kapitálu sa podľa Sorosa snažia predovšetkým o jeho maximalizáciu a pokračujú v jeho hromadení dovtedy, pokiaľ sa situácia nestane nevyrovnanou.

    Soros žiada, aby sa skončilo uplatňovanie politiky voľného trhu a angažuje sa za zavedenie fungujúcich regulačných a kontrolných orgánov. Napriek nedostatkom globálneho kapitalizmu, nie je zástancom hľadania nových revolučných systémov, ale vášnivým iniciátorom opráv. „Ani trhový mechanizmus, ani reprezentatívna demokracia nespĺňajú očakávania, ktoré sa k nim viažu. Ale to nie je dôvod, aby sme sa ich zriekli. Namiesto toho musíme uznať, že dokonalosť nie je dosiahnuteľná, a musíme pracovať na náprave nedostatkov existujúcich systémov.“

    Dodáva, že „dokonalosť je nedosiahnuteľná, ale to, čo je prirodzene nedokonalé, je schopné donekonečna sa zlepšovať.“

    Zdroj:
    Soros, G.: Kríza globálneho kapitalizmu. Bratislava: Kalligram, 1999. ISBN 80-7149-270-1

    Pomocné pramene:
    The World’s Billionares - #97 George Soros.
    Wikipedia – George Soros.
    Žitňanský, E.: Príbeh G. Sorosa.


           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators