08 októbra 2008

Zbavme sa večného nepriateľa, Žida


    Mám čudný pocit. Napísal som článok o svojom ex vyučujúcom (ktorého prednášky mi nič nedali) a poslancoch parlamentu. Teraz počítam sekundy, kedy mi tu niekto vynadá (slovami Holeštiaka do „fafrnkov nenávistných s absenciou umu“), že som zaslepený, že nevidím súvislosti, že neviem nič o histórii a môj pohľad je obmedzený, poznačený mediálnou diskreditáciou historickej osobnosti Jozefa Tisa.

    Áno, myslím si, že prvý slovenský prezident nesie politickú zodpovednosť za židovské deportácie a nepotrebujem to podporovať vyjadreniami takých či onakých historikov. Nechcem, aby na tomto mieste o Tisovi hovorili iní, nech povie všetko dôležité on sám.

    Predkladám širokej verejnosti prejav Jozefa Tisu na cirkevno-národných slávnostiach v Holíči z 15. augusta 1942, teda zhruba päť mesiacov po začatí deportácií

    „Ešte by som sa zmienil o jednej otázke, ktorá sa spomína, a to otázke židovskej. Vraj, či je to kresťanské, čo sa robí? Je to ľudské? Nie je to rabovka? Ale pýtam sa ja: Je to kresťanské, keď sa národ slovenský chce zbaviť svojho večného nepriateľa, Žida? Je to kresťanské? Láska k sebe je príkazom božím, a tá láska k sebe mi rozkazuje, aby som od seba odstránil všetko to, čo mi škodí, čo mi ohrozuje život. A že Slovákovi židovský živel ohrozoval život, myslím, o tom nikoho netreba presvedčovať.

    Nedávno naši páni dostali do rúk starú knihu, v ktorej boli popísané mestá uhorské i hornouhorské. Tam bolo napísané, koľko vtedy v roku 1840 bolo Židov na Slovensku v mestách. Vo veľkých mestách ako je Žilina, Nitra a iné, bolo vtedy 30-40 Židov. A za sto rokov sa to zdesaťnásobilo! Bolo ich stále viac a akých? Nie na poli, ale v úradoch, v bankách a na všelijakých vysokých miestach sedeli Židia. Títo odčerpávali dôchodok slovenskej zeme, slovenskej práce pre seba. Mali sme zistené, že 38 % národného dôchodku mali Židia. Vtedy, keď tri milióny národa mali 62 %, vtedy 5 % Židov malo 38 % národného dôchodku! A ten pomer medzi národom a židovstvom sa stále rozširoval. Bolo by to vyzeralo ešte horšie, keby sme sa neboli vzchopili včas, keby sme sa neboli od nich očistili. A urobili sme tak podľa príkazu Božieho: Slovák, zhoď, zbav sa svojho škodcu!“

    (zdroj: Jozef Tiso: Prejavy a články. Zväzok druhý. (1938-1944). Bratislava: Historický ústav SAV, 2007. ISBN 80-88880-46-7)

    Do augusta 1942 bolo zo Slovenska do koncentračných táborov v Poľsku deportovaných asi 58-tisíc občanov židovského vyznania. Podstatná časť z nich bola zavraždená v plynových komorách v Osvienčime a Lubline-Majdanku...



      5 komentárov:

      Anonymný povedal(a)...

      Jednoducho múdro.

      Anonymný povedal(a)...

      tak ako hovoris. aj mne to staci a je mi na zvracanie z tejto ludackej luzy, ktora nam dnes vladne. vnuk vysokeho predstavitela slovenskeho statu ako sef SIS, dalsi zase trubadur vladnucej strany. hnus.

      Unknown povedal(a)...

      Tiso rasistické zákony a deportácie neinicioval, neschvaľoval a žiadnym spôsobom nepodporoval. Vládne nariadenie, tzv. židovský kódex, nepodpísal. Keď deportáciám nemohol celkom zabrániť, tak bránil výnimkami. Predseda vlády Dr. V. Tuka a minister vnútra A. Mach, keď sa dozvedeli o osude deportovaných Židov, na tlak prezidenta, členov vlády, Vatikánu a verejnosti, v októbri 1942 deportácie zastavili. Chargé d´ affaires Vatikánu na Slovensku Msgr. G. Burzio v roku 1965 sa vyslovil takto: „Teraz vidím lepšie, že Tiso naozaj robil, čo mu len bolo možné“.

      Unknown povedal(a)...

      Ku tomu tvojmu Tisovmu prejavu čo si uverejnil. Bol to nerasovo motivovaný prejav. Teda nie nacistický a nie fašistický. Vtedy verejnosť a aj Tiso vnímali židovskú otázku ako sociálnu, ekonomickú - podobne ako dnes rómsku otázku a ich sociálne dávky. Teda nie rasovo ako v Nemecku. Vnímali ich ako tých kto žil a žije na úkor Slovákov a Slovenskej poctivej práce, nebol to teda rasizmus, ani nacizmus, ale ekonomicky postavený problém.

      Unknown povedal(a)...

      A tiež netreba zabúdať, že vláda verila spolu s prezidentom Hitlerovi v tom, že Židia idu do Nemecka pracovať na práce. Až v 1942 keď utiekli slovenský židia a informovali vládu a ľudí na Slovensku sa zastavili deportácie na 2 roky! A obnovili sa až po SNP ako následok povstania.

      Zverejnenie komentára

           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators