17 novembra 2008

Majú sa deti v škole učiť techniky masturbácie?


    Pri upratovaní som objavil moje staré výstrižky z novín. Jedným z nich bol aj článok Juraja Mesíka z minuloročnej Pravdy (Sexuálna výchova je lepšia v škole ako na ulici, 27. októbra 2007, s. 17). Autor ma vtedy zaujal svojim nezvyčajným pohľadom na vyučovanie sexuálnej výchovy na školách.

    Mesík sa zamýšľa nad tým, čo všetko by sa mali deti v škole učiť. Učebnicu sexuálnej výchovy, o ktorej sa v tom čase horlivo diskutovalo, odmietli katolícki biskupi a ministerstvo školstva ju zamietlo s argumentom, že rodičia sú so sexuálnou výchovou spokojní, pretože deti sa o nej učia na prírodopise aj etike. Mesík však poukazuje na skutočnosť, že celá sexuálna výchova je na slovenských školách zameraná len na dva aspekty – antikoncepciu a prevenciu pred pohlavnými chorobami.

    „Učiť sa o sexe len kvôli antikoncepcii a vyhýbaniu sa pohlavným chorobám je pritom podobné, ako učiť sa angličtinu preto, aby sme na otázku „Do you speak English?“ vedeli s oxfordským prízvukom odpovedať: „No, I dont.“

    V článku sa ďalej píše, že ľudia sa za účelom plodenia detí milujú priemerne dvakrát za život, kým „rekreačný sex mnohí praktizujú aj viackrát za týždeň“. Tvorí totiž dôležitú sociálnu funkciu a má aj „výrazne pozitívne zdravotné účinky“. Autor v súvislosti s vysokou dôležitosťou sexu poukazuje na skutočnosť, že nespokojnosť so sexom často ústí do nevery, ktorá je zas častým dôvodom rozvodov. Riešenie vidí napríklad aj v tom, že by sa 16- či 17-roční chlapci a dievčatá mali učiť, čo u žien vedie k dosiahnutiu orgazmu.

    „Na triviálne veci ako lyžovanie a plávanie usporadúvajú naše školy vyslovene technické a pragmatické lyžiarske a plavecké kurzy. Len o sexe sa farizejsky tvárime, že technické a pragmatické aspekty nemá a všetci dospievajúci mladí ľudia majú byť v tejto, pre život takej dôležitej oblasti, samoukovia.“

    Táto úvaha znie na prvý pohľad rozumne. Mesík ale zabúda na to, že ani tie plavecké a lyžiarske kurzy – tak ako krúžky šikovných rúk - nie sú povinné. (Povinné sú asi len požiarne cvičenia a kurzy prvej pomoci. Sexuálnu výchovu však na ich roveň stavať nemožno.) Mesík argumentuje praxou v Holandsku:

    „Pohľad Holanďanov je od základu zbavený predsudkov a prevažuje v ňom pozitívny prístup – hovoria teda viac o tom, čo je na sexe dobré a príjemné. Kým na Slovensku meditujeme, či má ôsmak vedieť, čo je to klitoris, oni začínajú na školách so sexuálnou výchovou vo veku osem - deväť rokov. Holanďania jednoducho rešpektujú fakt, že sexualita mladistvých existuje...“

    V našom regióne je doslova šialené stavať tvrdenia o etických a morálnych otázkach na holandských princípoch. Holandsko je ďaleko pred nami. Jeho náskok však nemožno stotožňovať s pokrokom.

    Mesík správne nastavuje optiku (iba) v tom smere, že učenie o antikoncepcii a pohlavných chorobách je nedostatočné. (Absencia príkladnej výučby sexuálnej výchovy nedostatky ešte prehlbuje.) Avšak podáva liek, ktorý z detí síce urobí (?) lepších milencov (znie to strašne, čo?), ale má ich tiež zbaviť zábran a ostychu. Preboha, nechcime, aby naše deti učili obstarožné (aj iné) učiteľky, ako správne masturbovať, ako orálne uspokojiť partnera! Pokojne učte, ako nasadiť na uhorku kondóm, ale prosím, nechajte niečo aj na (čarovné a nezabudnuteľné) samovzdelávanie. Nechajte tabuľu rasa na niektorých miestach nepopísanú.

    Nechcite z nás urobiť zblúdilých Holanďanov!


           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators