„V rámci moderných médií badáme výrazný trend v spravodajstve a publicistike smerujúci skôr k takému kvalitatívnemu stavu, pre ktorý je príznačná personalizácia, jednoduchý ľudský príbeh, dramatizácia a povrchnosť, teda rysy, ktoré súhrnne možno označiť ako bulvarizáciu. Verejný život je vykreslený do jednoduchých príbehov, odohrávajúcich sa medzi mantinelmi morálnych kategórií dobro a zlo, ktoré definujú médiá samotné a účelovo podľa vlastnej potreby. V súčasných médiách, a nielen na Slovensku, teda badáme vysokú mieru svojvôle a neraz aj fabulácie. Udalosti sú pozmeňované tak, aby dobre zapadali do vopred zvolenej dejovej línie, vyjadrenia komentátora v spravodajstve sú vydávané za fakty.“ Týmito slovami popísal ekonóm Vladimír Pčolinský súčasné trendy v žurnalistike (najmä televíznej).
Ak hovoríme o manipulácii, ako o nástroji, ktorý umožňuje vplývať na ľudí bez ich vedomia, nesmieme zabúdať na manipuláciu, ktorej cieľom nie je len meniť svetonázor recipienta. V súčasnosti totiž badáme na poli médií skresľovanie skutočnosti nie len preto, aby médiá prezentovali svoje politické názory, aby propagovali určité myšlienky, ale v nemalej miere najmä manipuláciu, ktorá pramení zo snahy o čo najlepšiu sledovanosť resp. čítanosť.
Novinári už v takej miere ako v minulosti neskresľujú realitu pre glorifikáciu jednej strany, jedného názoru, ale z čisto komerčných dôvodov – len preto, aby zaujali čo najväčšie publikum. Dokonca, myslím si, mnohí novinári dnes už nemanipulujú vedome, či úmyselne. Veď, ako už napísal aj Štefan Hríb, väčšina (slovenských) „novinárov je skôr dezorientovaná, ako akokoľvek orientovaná“.
Žijeme v dobe, ktorá v súvislosti s rozvojom komunikačných technológií a internetu, zažíva „informačný boom“. Avšak nikto, žiadna organizácia ani žiaden prístroj nevie dennodenne absorbovať a spracovať všetky informácie, tobôž nie ešte aj vyhodnotiť ich dôležitosť a závažnosť. Médiá sa však o to usilujú, vyberajú správy a sami – podľa ich vlastného uváženia - rozhodujú, ktoré skutočnosti spracujú a odprezentujú verejnosti.
Áno, práve v tejto činnosti neraz chybia, a teda - nevedome a neúmyselne, avšak v značnej miere - manipulujú verejnosťou. Ale len naša naivita a slepá dôverčivosť nás vedie k presvedčeniu, že médiá nám prinášajú iba dôležité a závažné skutočnosti. A pritom je úplne zrejmé, že túto úlohu nemôžu dostatočne splniť, nemajú na niečo také možnosti a ani ich nikdy mať nebudú (a ani nikto iný).
Nemožno im to ani nanútiť a nemožno sa ani spoliehať na to, že trh niečo také umožní. Trhovosť totiž v oblasti komunikácie nemusí nutne prinášať rozmanitosť a pluralitu, pretože mediálny priemysel nefunguje preto, aby prinášal svetu obraz skutočnosti, ale je vedený čírou túžbou po zisku.
Úspech v konkurenčnom boji (a teda aj zisk) však médiám neprináša objektivita, pravdivosť alebo vyváženosť. Nie. Úspech zaručuje zaujímavosť a pútavosť. A je všeobecne známe, že človek predovšetkým rád číta sám o sebe, potom ho zaujíma to, čo sa deje v susednom dome, v najbližšej dedine atď. Médiá sa teda neraz zameriavajú na lokálne informácie pred medzinárodnými, pretože ľudia sa ľahšie stotožnia s tým, čo verne poznajú, ako s niečím nedosiahnuteľným a neznámym, hoci väčšinou dôležitejším.
Snaha novinárov priniesť informáciu čo najzrozumiteľnejšie spôsobuje, že sa neraz uchyľujú k rôznym inscenačným postupom v spravodajstve. V televíznej žurnalistike je to hádam najvýraznejšie – informovať dnes už zjavne znamená rozprávať príbeh a urobiť z diváka účastníka udalostí. P
unc pravdivosti takéto informovanie získava v tzv. živom vysielaní. Nik si totiž nedovolí pochybovať o hodnovernosti informácie, ak ju vidí v priamom prenose, ak má dojem, že udalosť vzniká priamo pred jeho očami. Pre diváka tak už nie je dôležité pochopiť udalosti, ale byť svedkom ich vzniku. Vytvára sa teda ilúzia, že vidieť, znamená aj chápať.
K vnímaniu pravdivosti informácie je nutné dodať, že dnes nie je fakt považovaný za pravdivý, ak je objektívne a pri zdroji preskúmaný, ale jednoducho preto, že ostatné média opakujú tie isté tvrdenia a potvrdzujú ich. Spoločne tak všetci novinári masírujú verejnosť tou istou informáciou, ale prekrývajú iné skutočnosti, iné informácie. (Vyvstáva otázka, či nie je omnoho dôležitejšie to, čo v médiách nie je, ako to, čo v nich je)
Spisovateľ Ivan Kadlečík nedávno napísal, že „kultúra slov sa mení na barbarskú kultúru obrazov. Noviny a časopisy sú už len televíziou na pomaľovanom fľakatom papieri. Obsah je klip, nie informácia či poznanie.“ Kadlečík píše o svojich pocitoch z dnešného novinárstva a dotýka sa zaujímavých úvah, či dôležitosť informácie, nie je spájaná s jej obrazovým bohatstvom. Teda, či udalosť, ktorá sa dá ukázať, nie je silnejšia a považovaná za významnejšiu, než tá, ktorá zostáva neviditeľná a abstraktná.
Spoločensky bezvýznamná dopravná nehoda ponúka množstvo obrazového materiálu, zatiaľ čo napríklad podpis medzištátnej zmluvy, ktorá bude mať dosah na každého jedného obyvateľa dotknutej krajiny, ponúka len minimum záberov. Pri pohľade na dnešné televízne spravodajstvo, je zrejmé, že médiá dávajú väčší priestor témam s bohatou obrazovou dokumentáciou, ako udalostiam závažným, no obrazovo nezaujímavým. Novinári tak skresľujú skutočnosť a manipulujú. Ale nie zámerne, avšak len kvôli snahe naplniť obsah vysielania zaujímavými a pútavými správami.
Súčasný stav spravodajstva, ako som v tomto texte predznačil, neprináša verejnosti informácie v rozsahu ich dôležitosti. Informovanie splýva so zábavou, média sa bulvarizujú, slovo nahrádza obraz. Vládne fráza a floskula. Novinár sa nesnaží vysvetliť nejakú skutočnosť, ale iba urobiť z ľudí svedkov udalostí, pričom rýchlosť zverejnenia informácie je cennejšia, ako jej presnosť.
Toto všetko možno označiť za manipuláciu, ale opäť prízvukujem, že nie za manipuláciu, ktorá by mala v úmysle meniť myslenie ľudí, ale iba (?) ich prilákať a upútať. A taktiež si dovolím tvrdiť, že situácia zďaleka nie je tak kritická, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Ak totiž človek baží po skutočnom poznaní sveta a nechce byť pasívny pri prijímaní toho, čo mu média servírujú, má stále viac možností.
Internet ponúka alternatívne zdroje informácií, istým posunom sú internetové noviny a rádia, a isto v blízkej budúcnosti aj digitálne televízie. Avšak aj veľké médiá budú musieť rešpektovať zvyšujúcu náročnosť recipientov, ktorí si postupne budujú kritické myslenie, intelektuálne návyky a kultivovanosť mysle.
Zdroje:
PČOLINSKÝ, V.: Mafián a televízia Markíza. In: Impulz. Roč. 2007, č. 2
HRÍB, Š.: Editorial. In: .týždeň. Roč. 2007, č. 18
KADLEČÍK, I.: Myslím si, že. In: Romboid. Roč. 2007, č. 2
BELLA, T.: Manipulácia v masových médiách. http://perohryz.eu/media/manipul.html
IŁOWIECKI, M. – ZASĘPA, T.: Moc a nemoc médií. Bratislava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2003
(článok bol publikovaný na Postoy.sk)
