Štát na investoroch nešetril

Štátna podpora niektorých zahraničných investorov je taká veľká, že by ľuďom mohla zabezpečiť plat na takmer šesť rokov.

Vláda pri snahe získať veľké investície zo zahraničia motivuje potenciálnych záujemcov nemalou štátnou podporou. Na vytvorenie jedného pracovného miesta vynaložila priemerne viac ako 900 tisíc korún. Z týchto financií by pritom bolo možné platiť jedného zamestnanca dva až tri roky.

Výhodnosť

Podľa štatistík ministerstva hospodárstva bolo od roku 2001 do tretieho štvrťroku 2007 na regionálnu pomoc zo štátnej pokladne odčerpaných vyše 32 miliárd, čo však na Slovensko prinieslo investície až vo výške 168 miliárd a investori vytvorili skoro 35 tisíc pracovných miest.

Nejedna investícia však štát vyšla draho. Napríklad na vytvorenie jedného pracovného miesta v spoločnosti Getrag Ford štát investoval vyše 2,7 milióna korún, v spoločnosti Samsung to bolo 2,2 milióna a hranicu dvoch miliónov prekročili aj výrobca priemyselných skiel Johns Manville z Trnavy, kórejská automobilka KIA a nitriansky výrobca plastov Karam Tech Europe.

Pri súčasnej priemernej mesačnej cene práce štát najdrahším investorom zaplatil mzdu na jedného pracujúceho na zhruba šesť rokov. Vyvstáva otázka, či sú takéto investície pre Slovensko výhodné.

Podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Radovana Ďuranu „na túto otázku nevie nikto s istotou odpovedať, pretože vyžaduje ocenenie alternatívnych príležitostí. Inými slovami - ak by chcel úradník hodnotiť výhodnosť stimulu pre Slovensko, musel by ju vedieť porovnať s prínosmi, ktoré by vznikli ak by dane použité na tento účel ponechal súkromnému sektoru.“

Generálny riaditeľ sekcie stratégie Ministerstva hospodárstva SR Vojtech Ferencz pripomína, že „podpora týchto investícií má popri priamej tvorbe nových pracovných miest výrazný dopad aj na tvorbu nepriamych pracovných miest ako napríklad v prípade priamych subdodávateľov pre uvedené spoločnosti“.

Váha podpory

Každý investor sa pri rozhodovaní o umiestnení svojho projektu rozhoduje na základe niekoľkých faktorov. Medzi ne patrí napríklad dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily, dobré dopravné napojenie lokality, dostatočná ponuka priemyselných nehnuteľností, vhodná sieť dodávateľov či výška mzdových nákladov. Podľa Jany Murínovej, hovorkyne Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu je „otázka štátnej pomoci na štvrtom až piatom mieste v kritériách rozhodovania. Nie je teda najdôležitejšou, ale je významnou.“ Túto skutočnosť potvrdzuje aj Ďurana: „Určite sa nájdu príklady investorov, pre ktorých bol stimul len príjemnou pozornosťou, ako sa nájdu aj takí, ktorí sú na Slovensku ochotní investovať len pod podmienkou dostatočne vysokých stimulov“.

Výška štátnej podpory pre investorov je limitovaná legislatívou EÚ a SR. Podľa Ferencza jedným z významných prvkov ovplyvňujúcich jej výšku „je tvorba sekundárnych pracovných miest, prínos investičného projektu pre verejné financie, potenciál tvorby subdodávateľskej siete, výška nezamestnanosti v danej lokalite a schopnosť investície rozvíjať sa v danom regióne“.

Stratégia súčasnej vlády v prideľovaní štátnej podpory je v zásade rovnaká ako za vlády Mikuláš Dzurindu. Zahraniční investori sú podporovaní porovnateľne s minulosťou. V tomto roku sa len zmenila legislatíva účinnosťou nového zákona o investičnej pomoci a Európska komisia plánuje zreformovať pravidlá pre celú úniu. Nové nariadenia by mali začať platiť od druhej polovice tohto roku.

Iné riešenia

Ďurana si myslí, že štátna podpora je „umelým zásahom do trhovej konkurencie. Stimuly nie sú ničím iným ako selektívnym zvýhodňovaním konkrétnych podnikateľov na úkor ostatných. Vo svojej podstate tak dochádza k paradoxnej situácii, keď podnikateľ odvádzajúci dane prispieva na podporu jeho konkurencie“. Dodáva, že „súkromný sektor tvorí pracovné miesta podstatne lacnejšie, preto by bolo pre Slovensko výhodnejšie znížiť o neposkytnuté stimuly daňové zaťaženie“.

„Zníženie daňového zaťaženia na úkor neposkytnutých stimulov by bolo vzhľadom na ich celkovú výšku v podstate len minimálne, bez výraznejšieho vplyvu a neriešilo by to celkový rast životnej úrovne,“ myslí si Ferencz. Uznáva síce, že najlepším hospodárom je súkromný sektor, ale pripomína, že Slovenská republika sa nachádza v konkurenčnom prostredí, kde aj okolité štáty pre získanie investorov poskytujú rôzne druhy štátnej pomoci a táto forma získania investorov bude pokračovať aj v budúcnosti“.

Príspevok bol pôvodne písaný pre denník SME, avšak v tomto znení nebol publikovaný. Skutočnosti a fakty v ňom spomenuté boli publikované v inom texte, ktorý denník SME zverejnil 30. júla 2008.

Ak sa vám text páčil, podporte ho na Vybrali.SME.sk. Ďakujem.

- - - - - -

Informácia pre pravidelných a milovaných čitateľov: ospravedlňujem sa, ale v pondelok 4. augusta nevyjde pravidelný text v rubrike Browser. Beriem si totiž dovolenku ;)

Ak by ste mali nutkanie niečo si odo mňa prečítať, hor sa do archívu :)

Ďalšie zvesti prinesiem 11. augusta.

Dovtedy želám krásne dni.

- - - - - -

Pridajte si nás do svojej RSS čítačky, alebo využite službu, ktorá vás upozorní na každý nový príspevok zaslaním e-mailu na vašu adresu.

Čítať ďalej »

Francúzsky jadrový fyzik sa pokúsil o inváziu na britský ostrov

Nedozviete sa síce, či mohol nezamestnaný vedec vyvolať vojnový konflikt, ale budete vedieť, kde a kedy môžete biť svoju ženu, komu chýba vzrušenie a kto nemá rád fajčenie...

Tohtotýždňový Browser nebude o veľkých, mocných a celosvetovo rešpektovaných (z čoho vnímavý čitateľ môže usúdiť, že nebude ani o Mne), ale bude o malých, zaujímavých a inšpiratívnych.

Bude o dvoch miniatúrnych ostrovoch, ktoré – pri nemalej dávke patetizmu a s využitím hyperbolizácie možno povedať – menia svet.

Prvým je britský ostrov Sark. Leží v Lamanšskom prielive, rozlohou je o niečo väčší ako päť kilometrov štvorcových, populácia presahuje 600 obyvateľov. Má vlastné zákony, súdny systém aj štátnu správu, akurát o bezpečnosť a zahraničnú politiku sa stará Londýn (Sark však má vlastnú štyridsaťčlennú armádu vyzbrojenú – teraz pozor - mušketami).

Potomok feudálneho pána, ktorému ostrov „na večné časy“ odovzdala ešte v roku 1565 kráľovná Alžbeta I., je jediný, kto môže na ostrove vlastniť holuby a nevykastrované psy (tie holuby mu teda nezávidím, hľa). Od poddaných dostáva okrem iného ročne jednu sliepku (čo znamená, že ich dostane okolo 600 ročne – asi nebude ťažké uhádnuť, ako vyzerá jeho nedeľný obed :).

Keď sme pri tom obede: vraj majú na ostrove miestne nariadenie, že v stredu poobede môžu muži biť svoju ženu. Ale len palicou, ktorá nie je širšia ako 1 palec.

Ďalšou zaujímavosťou je, že sarkské zákony zakazujú používanie áut. Povoleným motorovým vozidlom je len traktor. Inak ľudia využívajú bicykle a koče. Nemajú teda ani jednu vyasfaltovanú cestu. (Asi teda nemajú ani také peripetie s prijímaním cestného zákona ako u nás). Na ostrove nie je ani pristávacia plocha, chýba tam vodovodná aj kanalizačná sieť. Dom si môžu postaviť len ľudia, ktorí na ostrove žijú aspoň pätnásť rokov.

Ostrov je ikonou idylického a pokojného vidieckeho života (vyzývam majetnejších čitateľov, aby mi zafinancovali výlet do tejto krásnej zeme. Nesmejte sa, myslím to vážne). V dostupných zdrojoch sa dokonca neuvádza, či tamojší obyvatelia poznajú výklad slov „vzrušenie“, „stres“ a „zhon“. S niečím takým totiž boli konfrontovaní len počas druhej svetovej vojny a naposledy v roku 1991, keď sa nezamestnaný francúzsky jadrový fyzik s poloautomatickou zbraňou pokúsil o inváziu. Vraj ho zatkli, kým si na lavičke vymieňal zásobník (nevymýšľam si, tak som to čítal).

Prečo vám tento ostrov predstavujem? Nie preto, aby ste tam išli (spolu so mnou) vypnúť a zrelaxovať, ale preto, že v tomto roku sa ostrov zbavuje feudalizmu – teda, Európa v tomto roku kompletne opúšťa lénny systém. Veru, čakajú nás už len svetlé zajtrajšky!

Občania Sarku sa v referende rozhodli pre posun k demokracii a tento rok budú v decembrových voľbách voliť svojich 28 zástupcov do parlamentu. Tí nahradia najväčších vlastníkov pôdy, ktorí ostrov spravujú už viac ako 450 rokov. Viva la demokracia! :)

Druhým ostrovčekom, o ktorom by som sa chcel v skratke rozhovoriť, je tichomorský Niue.

Je to najmenší štát s vlastnou vládou. Má 1600 obyvateľov a nemá takmer žiadne nerastné zdroje. Vyvážať môže len exotickú plodinu taro a – keby to šlo – takmer nulovú kriminalitu. Niue je teda plne závislý na neďalekom Novom Zélande. Tam sa podľa najnovších správ možno vysťahuje až pätina obyvateľov.

Prečo by tí ľudia opúšťali tropický raj?

Príčinou je pripravovaný úplný zákaz fajčenia na ostrove, ktorý navrhuje tamojší minister zdravotníctva. Choroby spojené s fajčením údajne silne zaťažujú ostrovný rozpočet a tento deficit nedokáže pokryť ani daň z tabakových výrobkov. Ak by sa tento ambiciózny plán podarilo presadiť, Niue by sa stalo prvým nefajčiarskym ostrovom sveta – medzi štátmi by ho predbehol len himalájsky Bhután.

Hoci majú predstavitelia ostrova obavy z úbytku obyvateľov, povesť nefajčiarskeho raja by mohla zvýšiť počet turistov. Tento trend by sa mohol časom rozšíriť aj inde, čoho sa pochopiteľne desí tabaková loby (jej vyjadrenie sa nám do uzávierky nepodarilo získať).

Keby som bol nacionalisticky švihnutý, dal by som teraz do pléna rečnícku otázku, či by sme i my, Slováci, nemali nasledovať malé ostrovy a nepokúsiť sa tiež zmeniť svet.

Všetci totiž vieme, že nás svet potrebuje. Strašne-veľmi-moc.

Pýtať sa však nebudem. Odpoveď poznám. Dočítal som sa totiž, že časy sa menia, „mení sa aj vyvolený národ a teraz je takýmto ‘vyvoleným národom Národ Slovenský!!‘. Je vyvolený aj preto, lebo Slováci sú najmorálnejším národom, ‘ktorý nemá nijakých politických hriechov‘“. Aspoň to tvrdí významný slovenský ezoterik. Kto by mu neveril?

Zdroje: SME, Draxler.blog.sme.sk, Hospodářske noviny, Pravda, Plus 7 dní, Aktuálne.sk, Wikipedia, The Economist

Čítať ďalej »

SME nepísalo o Radičovej "v pohode"

Na začiatok pár citácií z titulnej strany včerajšieho SME-čka:

„Prezidentskí kandidáti cez víkend ukázali, o akých voličov sa zaujímajú“

„Hlavní prezidentskí kandidáti Ivan Gašparovič a Iveta Radičová pracovali cez víkend na svojom obraze pred verejnosťou. Prezident si vybral športové podujatia, poslankyňa SDKÚ išla na festival Pohoda za Václavom Havlom.“

„Cez víkend prezident Ivan Gašparovič aj poslankyňa SDKÚ Iveta Radičová dali ako najväčší favoriti budúcoročných volieb hlavy štátu jasne najavo, akí budú kandidáti a komu sa budú chcieť prihovoriť.
Prezident v sobotu sedel na tribúne bratislavského Slovanu, aby si pozrel prvé kolo futbalovej ligy a včera sa opäť zúčastnil na pezinskej Babe na pretekoch do vrchu, ktoré v pretekárskej kombinéze označil v živom rozhovore pre televíziu TA 3 za európsky unikát.
Radičová sobotu strávila v Trenčíne na festivale Pohoda, predovšetkým po boku bývalého československého prezidenta Václava Havla.“

(Jozef Čevojec: Gašparovič jazdil do vrchu, Radičová bola na Pohode. In: SME, č. 168; 21. 7. 2008)

Na záver pár otázok:

Je rozdiel vo víkendových aktivitách kandidátov na prezidenta taký fatálny, že by si zasluhoval priestor na titulnej strane?

Možno z tejto komparácie vyvodzovať záver, že kandidáti na post hlavy štátu dali jasne najavo, akí sú „a komu sa budú chcieť prihovoriť“?

Nie je v článku použitých priveľa komentatívnych prvkov?

Majú komentatívne prvky v spravodajstve priestor?

Necítiť z príspevku zaujatosť a neobjektívnosť?

Poznámka: Denník SME je hlavným mediálnym partnerom festivalu Pohoda.

- - - - - - - -

Pridajte si nás do svojej RSS čítačky, alebo využite službu, ktorá vás upozorní na každý nový príspevok zaslaním e-mailu na vašu adresu.

Čítať ďalej »

Je toaletný papier základná ľudská potreba?

Zatiaľ čo v Zimbabwe majú rekordnú infláciu na úrovni 2,2 milióna percent (teda jeden americký dolár stojí na čiernom trhu 300 miliárd zimbabwianskych dolárov. Začala tam dokonca platiť stomiliardová bankovka), v Spojených štátoch akoby dochádzalo k miernemu zlepšeniu vo vzťahu k Iránu. Bush má pred sebou posledný polrok v úrade a dá sa predpokladať, že si bude chcieť aspoň trochu vyžehliť renomé. Je preto pravdepodobné, že informácie o pripravovanom obnovení diplomatických stykov po 30 rokoch (!) sa zakladajú na pravde - hoci John McCain si servítku pred ústa nedáva. O rastúcom exporte cigariet do Iránu totiž povedal:

„Možno je to spôsob, ako ich zabiť“

...

U nás premiér Robert Fico prezentoval svoje myšlienky a plány v boji s novinármi:

„Novinári z tlače chcú opäť robiť na Slovensku politiku.
Jediné, čo svojou „politickou“ činnosťou dosiahnu je, že ich definitívne začneme považovať za politickú opozíciu, a tak k nim budeme aj pristupovať. Nie ako k médiám objektívne informujúcim, kontrolujúcim a oprávnene kritizujúcim vládu, ale ako k priamym účastníkom politického súperenia. Budeme sa brániť, nie cez Tlačový zákon, ale cez informovanie verejnosti, kto to vlastne z tých novín hovorí. Bude to zaujímavé rozprávanie.“

Ja osobne sa na realizáciu týchto plánov teším. Istotne bude švanda a ak by to prepuklo už teraz, mali by sme aspoň slabšiu uhorkovú sezónu.

...

Z tohto miesta musím oceniť inšpiratívny rozhovor Karola Sudora s kandidátkou na prezidenta Dagmar Bollovou, niekdajšou poslankyňou za KSS. Tá Sudora obvinila, že za dvadstať rokov v kapitalistickom svete z neho urobili konzumenta, „pre ktorého sú základom života jedlo a papier na utretie zadku“. Bollova si myslí:

„Socializmus bol z pohľadu ľudských práv lepší,
pretože človek mal právo sa zamestnať, za svoju prácu dostal takú výplatu, že z nej mohol normálne žiť, nemusel žobrať, čakať, či ho lekár vezme, kedy ho vezme a či na to bude mať, nemusel čakať na poradovník, kam pôjde jeho dieťa po skončení školy, pretože každý bol niekam zaradený.“

Čo na tom, že niektoré potraviny a tovar každodennej potreby nebol v obchodoch?

„Bez vložiek a toaletného papiera sa snáď živorí? (...)
Chcete povedať, že toaletný papier je základná ľudská potreba? (...) Veď je nezmyselné, aby sme hovorili, že vtedy sa stálo v rade na mandarínky. Ja dnes stojím v rade v každom obchode. Kúpa takých vecí nepatrí do slobody. To je, ako keby si Eskimák zmyslel, že tiež chce každý deň mandarínky. Bude ich mať? U nás skrátka nerastú a nemali sme ich za čo doviezť.
Dnes sú všade, hnijú a ani sa jesť nedajú.“

Bollovej program je zjavne postavený na zjednotení Slovenska. Mali by sme stáť v jednom šíku a useknúť hlavu, ak niekto vytŕča z davu:

„...tento národ sa má zjednotiť, a nie sa „menšinovať". (...)
Existujú aj ľaváci a napadlo vám niekedy bojovať za ich práva? Aby sa trebárs lyžičky vyrábali priamo pre ľavú ruku?“

A na záver – Bollová je tvrdou zástankyňou hesla „na Slovensku po slovensky“:

„Stojí na našom území,
vybudovaný je z našich peňazí a našimi rukami,
prečo sa to má volať U.S. Steel?“

...

Bonus no. 1: veríte, že pápež po sebe splachuje?

...

Bonus no. 2: po vzhliadnutí tohto videa sa mi do krvi vyplavilo toľko hormónov národnej hrdosti, že zvažujem vstup do SNS, Pospolitosti alebo čohosi podobného... :)

- - - - - -

Práve ste dočítali Browser, pravidelnú týždennú rubriku blogu Bútľavá vŕba. Ostatný Browser si môžete prečítať tu. Archív všetkých Browserov nájdete tu.

Chcete sa stať pravidelným čitateľom Browsera?
Pridajte si nás do svojej RSS čítačky, alebo využite službu, ktorá vás upozorní na každý nový príspevok zaslaním e-mailu na vašu adresu.

Čítať ďalej »

Bútľava vŕba e-mailom

Chcete byť informovaní o všetkých nových príspevkoch na blogu Bútľavá vŕba? Chcete byť medzi prvými, ktorí si ich prečítajú? Chcete sa aj vy stať pravidelným čitateľom jedného z najnavštevovanejších blogov na slovenskom internete?

Tak neváhajte a využite novú služby e-mailovej notifikácie. Vďaka nej dostanete každý nový článok priamo do svojej mailovej schránky. Spolu s odberateľmi RSS kanálu tak môžete byť medzi prvými, ktorí vedia o novinkách na tomto blogu.

Ako na to? K dispozícii sú tri spôsoby, výber je na vás:

1. Napíšte svoju e-mailovú adresu do tohto boxu a postupujte podľa pokynov

2. Pridajte sa do Google Skupiny cez tento odkaz.

3. Napíšte svoju žiadosť na blog.butlava.vrba (zav.) gmail.com a budete pridaní automaticky.

Prípadné nejasnosti alebo technické nedostatky môžete konzultovať cez uvedený e-mail alebo v diskusii k príspevku.

Pevne verím, že s novou službou budete spokojní a aj s jej pomocou sa stanete vernými a stálymi čitateľmi tohto blogu.

Čítať ďalej »

Príbeh vojny s operenými fekalomejkermi

Situácia na fronte sa upokojila, a tak vyťahujem zo zadného vrecka ufúľanej armádnej uniformy malú tupú ceruzku a z náprsného vrecka pokrčený, dažďom zmáčaný kus papiera. Chcem napísať list, aby sa svet dozvedel o tejto krvilačnej vojne, ktorú z nepochopiteľných dôvodov ignorujú všetky významné médiá.

Ak sa až k vám tieto slová dostali, buďte šťastní – väčšine sa tejto úžasnosti nedostalo.

V krátkom a stručnom komuniké ste sa mohli dozvedieť, že moja maličkosť rozpútala totálnu vojnu s barbarským kmeňom bratislavských holubov. Nie, neučinil som tak z čírej mocibažnosti či z imperialistických pnutí v zákutiach mojej konzumom skazenej duše. Príčinou konfliktu je spor o balkón na mojej internátnej izbe, ktorý protiprávne okupovali holuby obyčajné všadekadiace.

Moje nespochybniteľné právo na balkón som si neuplatňoval od prvého dňa. Holuby dostali výstražnú nótu a dostatok času na vysťahovanie. Dokonca sme ustúpili aj nedoopereným jedincom, aby priestory balkóna využívali ako skúšobne letisko pre ich prvé letecké pokusy. Ich prítomnosť a nevkusná fekalotvornosť bola spočiatku – hoci so zaťatými zubami, ale predsa – tolerovaná. Holuby však porušili prímerie, keď v skorých ranných hodinách prekročili dočasné hranice a spolu s prvými rannými lúčmi vpochodovali otvorenými balkónovými dverami do mojej izby. Takéto počínanie bolo neodpustiteľným porušením medzinárodnej dohody – preto sme vyhlásili všeobecnú mobilizáciu a vstúpili do vojny.

Naše veliace stredisko vypracovalo podrobnú stratégiu boja, ktorá sa snažila vyhnúť priamym stretom na bojisku. Nepriateľ ale začal na balkóne budovať nové hniezdo a prítomnosťou dvoch vajec potvrdil, že sa hodlá množiť. V obavách, že by konflikt mohol prerásť do dlhotrvajúcich bojov, sme boli nútení použiť stratégiu prvého úderu, a to dokonca s použitím odstrašujúcich chemických zbraní na báze šumienky, neskôr chlóru. Rýchlosť a razantnosť útoku fekalomejkerov prekvapila a demoralizovala. Naša armáda následne vodnými delami agresora vytláčala z balkóna, až kým nebola jeho obrana prelomená, vlastne rozdrvená. V nasledujúcich dňoch sa nepriateľské vojská pokúšali získať späť stratené územia, ale pri každom pokuse narazili na tvrdý odpor a boli zahnané.

Po početných neúspechoch a nešťastnej strate jedného vajca pri nezvládnutom leteckom manévrovaní samičky sa oficiálna vtáčia armáda vzdala nároku na môj balkón a prisľúbila, že nebude organizovať ďalšie útočné akcie. (Guľometné) Hniezdo demontovala a preniesla asi o dve poschodia vyššie. Naša armáda sa v súčasnosti snaží územie defekalizovať a revitalizovať. Jedno je však už dnes isté: nik sa na vtákmi znivočené územie neodhodlá vstúpiť bosou nohou. Nikdy.

Dnes už len niekoľko málo jedincov zvádza partizánsky spôsob boja a občas nekoordinovane a s neskrývanou bojazlivosťou otravuje vzduch. Ich separatistické nálety však dokáže bez problémov zneškodniť naša plne automatizovaná protiletecká obrana. Napriek zdanlivému hladkému priebehu bojov ostáva armáda v plnej pohotovosti – fľaša s vodou je vždy naplnená a čaká pri balkónových dverách na prípadné pochabé vojenské akcie separatistov. Tí postupne strácajú sily aj odhodlanie.

A kandiť už chodia asi inde...

Čítať ďalej »

V Mlynskej doline zúri vojna

Píšem vám z frontu. Čas som si našiel aj napriek krutým bojovým podmienkam. A chuť mám už dlho. Vedzte hneď na úvod, že tento text je otváracím príspevkom v práve vznikajúcej pravidelnej rubrike Browser. Ale o tom až o chvíľu...

Hľadím do tmou zahalených diaľav (tomuto sa hovorí poetický vstup). Na obzore vidím svetlá stúpajúceho lietadla z bratislavského letiska, vietor sa hrá v korunách stromov a moje dva ukazováky džubú do klávesnice (posledné týždne, možno aj mesiace na sebe pozorujem počiatky demencie – nevedno prečo som začal písať na klávesnici len dvoma prstami. Ako ďateľ. Prečo asi? Čo s tým?). Píšem prvý Browser...

V uplynulý týždeň som sa dozvedel, že chlieb bude o pol roka stáť 40 eur. Napadla ma v električke zúrivá babička, ktorá tú paličku rozhodne nepoužívala ako oporu, ako druhý pilier jej dôchodcovskej chôdze. A musím sa tiež priznať, že som vyhlásil totálnu vojnu holubom na internátoch v Mlynskej doline (845 45 Bratislava). Konflikt sa prehĺbil až tak, že som bol nútený použiť chemické zbrane – šumienka s obsahom vitamínu C bola zrejme šliapnutím vedľa, ale vôňa Fixinely holubích agresorov obsierajúcich môj balkón zahnala. V súčasnosti bránim svoje čerstvo získané pozície, snažím sa ich detoxikovať, a zaháňam prípadných vtáčích zvedov. A píšem prvý Browser...

Čo je to ten Browser?

Browser je rubrika, ktorá bude každý pondelok na tomto blogu prezentovať to, čím som posledných sedem dní žil. Forma spracovania je pomerne voľná, ale v zásade budete konfrontovaní s inšpiratívnymi a zaujímavými myšlienkami, ktoré budem preberať z tlače, internetu, múdrych kníh i z môjho života.

Ak chcete vedieť viac, otvorte si tento blog aj budúci týždeň. A potom ten ďalší a ďalší, a...

Ak používate RSS čítačku, pridajte si nás do nej ;)

- - - - - - - - - - - - - - - -- - -

Myšlienky týždňa

„Aj keď pani Bohdalová patrí medzi najväčšie české umelkyne, rozhodnutie vyzliecť sa donaha v jej vysokom veku bolo iba na nej.“

Radomír Brhlík, šéfredaktor týždenníka Star o prípade fotografií nahej herečky Jiřiny Bohdalovej, ktoré zverejnil český a aj slovenský bulvár. Herečka sa údajne následne zrútila.

...

„Keby sa to stalo pravidlom, ministerské posty by nemohli obsadiť ani farári.“

Názor z čitateľskej ankety denníka Pravda k otázke, či by mal minister spravodlivosti Štefan Harabin odstúpiť pre svoje podozrivé kontakty s údajným bosom mafie Bakim Sadikim.

...

„Chceme slobodu slova! Slobodu prejavu! Chceme svoje práva! Prepusťte politických väzňov.“

Tieto slová podľa denníka SME skandoval zástup asi 150 prívržencov krajnej pravice, ktorí v piatok 11. 8. 2008 pochodovali Trenčínom pod zámienkou protestu proti obmedzovaniu slobody zhromažďovania, slova a vedeckého bádania.

...

„Keď sú to dve veci, potom každá z nich je jedna vec.“

Najhlbšia myšlienka týždňa je citovaná z Platónovho diela Štát (Bratislava: Kalligram, 2006). Správne uvažuje, pravdu má a dobre hovorí... :)

- - - - - - - - - - - - - - - -- - -

Ak ešte po tejto planéte chodí cicavec, ktorý nevie o genialite tlačiarenského škriatka, nech sa hanbí!

Čítať ďalej »