Začiatkom druhého tisícročia objavil neznámy mních v jednom talianskom kláštore rukopis rímskeho práva. Corpus Iuris Civilis sa razom stal predmetom intenzívneho štúdia. Zapojil sa do neho aj učiteľ Guarnerius (známy tiež pod menom Irnerius). Získal si dobrú reputáciu a začali sa k nemu schádzať žiaci z celej Európy. Irneriova škola prežila aj jeho smrť, tým boli položené základy univerzity v Bologni, najstaršej univerzity v západnej Európe, ktorá svoj vznik datuje do roku 1088.
Bologna, ako kolíska európskeho vysokého školstva, bola po vyše 900 rokoch vybraná, aby sa stala miestom, kde sa stanovia plány na rozvoj vysokého školstva na úsvite tretieho tisícročia. V júni 1999 tu bola podpísaná Bolonská deklarácia o zlepšení systému európskeho vysokoškolského vzdelávania.
Dvadsaťdeväť ministrov školstva sa deklaráciou uznieslo, že vytvorí systém ľahko čitateľných a porovnateľných akademických hodností. Iniciovala tiež vznik systému kreditov, zlepšenie mobility (každý študent by mal aspoň jeden semester študovať v zahraničí) a zabezpečenie kvality súvisiacej aj s rozvojom európskej spolupráce medzi univerzitami.
Bolonský proces tiež zaviedol systém dvojstupňového vzdelávania – teda oddelenie bakalárskeho stupňa od magisterského a inžinierskeho. Tento systém bol prevzatý zo Spojených štátov, kde je bakalársky stupeň plnohodnotný a jeho absolventi sú plne uplatniteľní v praxi (čo síce v nemalej miere súvisí aj s veľkosťou amerického trhu práce). U nás to však nie je ideálne.
Dôvodom je, že praktická transplantácia systému 3+2 na Slovensko bola zle zrealizovaná. „Išlo o mechanické rozdelenie existujúceho päťročného štúdia. Prvé tri roky sa vyhlásili za bakalárske štúdium a zostávajúce dva za magisterské. To, že ani jedno takto vzniknuté štúdium netvorí celok, ktorý môže stáť samostatne, pravdepodobne nikoho vo vedení univerzít netrápi,“ myslí si Jozef Hvorecký, prorektor Vysokej školy manažmentu v Trenčíne a inštruktor na University of Liverpool.
Podobný názor má aj Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť: „Rozdelenie na bakalársky a magisterský stupeň sa u nás zrealizovalo formálne. Školy neurobili kvalitatívnu zmenu jednotlivých stupňov, ale pokračujú vo vzdelávaní ako pred Bolognou.“ Bakalár je tak príliš teoretický a jeho absolventi nemajú znalosti a zručnosti, ktoré by umožnili odchod do praxe.
V samotnej Bolonskej deklarácii sa píše, že prvý stupeň má trvať minimálne tri roky. V USA trvá štyri, pričom je zrejmé, že ide o významný rozdiel. Štvorročný bakalár by bol isto lepšie ohodnotený aj na trhu práce. „Keďže však školy zostali vo svojom myslení spred Bologne, tak si nevedia predstaviť ročného magistra či štvorročného bakalára,“ dodáva Králiková. A pritom zmena sa očakáva priamo z akademickej pôdy.
Dopomôcť by jej mohlo napríklad spoplatnenie magisterského vzdelania, ktoré je druhým stupňom, a teda akousi nadstavbou stupňa prvého. Hvorecký si myslí, že ak by si študenti mali za magistra platiť, donútili by školy k vytvoreniu plnohodnotnejších bakalárskych programov.
Králiková je však v tomto smere skeptická: „Nemyslím si, že sú to úvahy správnym smerom. Toto podľa mňa nepomôže kvalitatívnej zmene v oboch stupňoch. Takisto nevidím prepojenie medzi školným a tlakom študentov na kvalitu. Takéto prepojenie sa neukázalo ani pri nelegálnom platení externých študentov.“
(Mimochodom, na starej univerzite v Bologni mali študenti možnosť ovplyvniť charakter učiva a spôsob výučby práve vďaka svojej ekonomickej moci.)
Ak sa vám text páčil, podporte ho na vybrali.sme.sk. Ďakujem.
- - - - - -
Chcete sa stať pravidelným čitateľom tohto blogu?
Pridajte si ho do svojej RSS čítačky, alebo využite e-mailovú notifikáciu.
