19 januára 2009

Malý brat, jeden zo 100 miliárd


    Žijeme v informačnej spoločnosti, kedy už nie je problém nedostatok informácií, ale ich nadbytok. Niektorí odborníci tvrdia, že od čias sumerských hlinených tabuliek ľudstvo vyprodukovalo najmenej:

    • 32 miliónov titulov kníh,
    • 750 miliónov článkov a štúdií,
    • 25 miliónov piesní,
    • 500 miliónov obrazov,
    • pol milióna filmov,
    • 3 milióny televíznych programov a krátkych filmov,
    • 100 miliárd webovských stránok.
    To všetko by pri využití súčasných technológií zabralo 50 petabajtov, čiže 50 miliónov gigabajtov. Na ich uloženie by bola potrebná budova veľkosti malej mestskej knižnice. Raz vraj možno všetko natrepeme do svojho iPodu...

    Iný pohľad. V roku 2002 sa podľa výskumu univerzity v Berkeley dostalo na tlačené, filmové, magnetické a optické nosiče päť exabajtov nových informácií (5 miliárd gigabajtov). Na tlačených médiách pritom bolo len 0,01 % uložených informácií.

    Aj napriek tomu však Eli Noam píše, že jedno číslo denníka The New York Times obsahuje väčšie množstvo informácií, než s akým bol konfrontovaný bežný Angličan žijúci v 17. storočí. Počet časopisov na svete sa pritom každých 50 rokov zdesaťnásobí. (V roku 1850 bolo asi tisíc titulov, dnes ich je niečo okolo jedného milióna. Ak teda z času na čas nejaký časopis zanikne kvôli „finančnej kríze“, nerobil by som z toho drámu.)
    Niektorí odborníci tvrdia, že za posledných tridsať rokov bolo vyprodukovaných viac informácií, ako za predchádzajúcich päť tisícročí. Ľudia totiž vytvárajú a distribuujú informácia len preto, že môžu, nie pretože je to užitočné. (Dôkazom je aj tento blog ;)

    V internete sa nenaplnilo Orwellovo „Veľký brat ťa pozoruje“, ale práve naopak. Sieť zaplnili malí bratia a každý chce, aby ste pozorovali práve jeho.

    Prehliadač Google mal v roku 2005 zaindexovaných vyše 8 miliárd stránok. Čiže viac, ako ľudí. Pritom web sa skladá z dvoch vrstiev – povrchový web, ktorý prehliadače poznajú a neviditeľný hlboký internet, ktorý je podľa odhadov 400 až 550-krát rozsiahlejší.

    Ďakujem, že ste si v tej záľahe informácií našli čas na prečítanie tohto príspevku. Želám úspešný týždeň ;)

    (V texte boli použité cenné informácie a citáty z knihy Pavla Rankova Informačná spoločnosť. Bratislava : LCA, 2006. Knihu všetkým odporúčam!)


      9 komentárov:

      wabt povedal(a)...

      Takže:

      Tento článok obsahuje okrem nadpisu 25 viet, z toho ma najviac zaujala prezentovaná pravda v štrnástej, napriek tomu, že pätnásta jej odporuje, lebo z môjho pohľadu pätnásta nie je pravdivá, ale pravdivý je jej logický opak.

      K 16. vete by som chcel povedať, že tiež nie je pravdivá, aj keď to zdanlivo vyznieva ako paradox.

      A ešte mám faktickú pripomienku, vetu, výrok:

      Množstvo informácií na svete je priamo úmerné možnostiam prostriedkov na ich ukladanie, triedenie a vyhľadávanie...

      Inak by informačný systém skolaboval a ak sa tak raz stane, svet príde o všetky informácie, okrem tých, vytesaných hieroglyfmi do kameňa a klinovým písmom na hlinených tabuľkách, tie však už nikto nebude vedieť prečítať...

      :)

      Filip Struhárik povedal(a)...

      Mám si vypočítavať, ktorá veta je ktorá? :D

      K tvojmu záverečnému výroku: áno, množstvo informácií je (priamo?) úmerné možnostiam prostriedkov na ukladanie, ale zdá sa, že už nie na triedenie, vyhľadávanie, katalogizovanie, hodnotenia a pod. Na tvorbe informácií dnes môže participovať takmer každý človek (ak nerátame tých pár domorodcov napr. v Brazílskych pralesoch, kde rád chodieval náš exprezident a isto sa veľa o nich možno dozvedieť z jeho kníh). Vzniká tak mnoho opakovaných informácií (viď spravodajstvá v médiách - tie isté správy, tie isté názory na ne, tí istí odborníci...), mnoho ich zas ostáva bez povšimnutia, nedostávajú sa k žiadnemu príjemcovi.

      V tejto informačnej explózii niet (zatiaľ) systému, ktorý by nám umožnil vyznať sa v informáciách, odstrániť tzv. informačný šum, filtrovať nevyžiadaný obsah, vytriediť "kvalitné" informácie od "nekvalitných"...

      Filip Struhárik povedal(a)...

      pridávam ešte celkom zaujímavý rozhovor:

      http://koktail.pravda.sk/pavol-rankov-vidime-sa-v-priestorovej-sieti-fzx-/sk_krozhovor.asp?c=A070604_142312_sk_krozhovor_p20

      ;)

      Anonymný povedal(a)...

      Preco je dokopy na svete 50 milionov GB informacii a len v roku 2002 bolo vydanych 5 miliard GB informacii? Nemal by ten celkovy pocet byt vyssi?? Alebo ide o rozdielne zdroje, ktore sa nezhoduju?

      Filip Struhárik povedal(a)...

      ide o rôzne zdroje, rôzny spôsob spracovania, nemožno to spájať. Viem, človek teda vie zas prd... ale tak to už so štatistikami, porovnávaniami a akademikmi býva :)

      ale zdroje sú nalinkované, takže si môžeš kuknúť viac podrobností k tým číslam ;)

      Anonymný povedal(a)...

      Velky brat ZATIAL nefunguje.. ale to neznamena, ze sa Orwellova vestba nenaplni...

      tybi povedal(a)...

      Rýchla úvaha s "ohromujúcimi" číslami... Informácií bolo na svete vždy veľa, len sa k nim nedalo tak ľahko dostať. Podľa môjho neexistuje niečo ako nadbytok informácií, existuje len problém s tým, koľko toho dokážeme absorbovať a ako sa v tom orientovať. Kým sa nájde otázka, na ktorú neviem nájsť odpoveď, dovtedy bude pre mňa informácií na svete (aj na webe) málo.

      Neodpustím si jednu malú faktickú: Google je vyhľadávač. Prehliadač je napríklad Internet Explorer.

      wabt povedal(a)...

      Filip, nepočítaj vety, to bol iba pokus o vtipné nadviazanie na štatistiku... :)

      Myslím si ale, že prostriedky na ukladanie informácií sa vyvíjajú zároveň s prostriedkami na triedenie, vyhľadávanie a katalogizovanie. Veci sú samozrejme vo vývoji, ale na túto oblasť sa nezabúda, povedal by som, že podmieňuje rozvoj ukladacích kapacít.

      Zaujímavý rozhovor s P. Rankovom, je vidieť, že aj odborníci vchádzajú do tejto trinástej izby s opatrnosťou a do diaľky vidia iba náznaky.

      "Na tvorbe informácií dnes môže participovať takmer každý človek", to je pravda, opakované informácie sa objavujú na každom kroku, ale každý z nás si vytvára svoju "červiu dieru", do internetu na skúmanie minulosti a tým sa jeho obzor zvládnuteľne zužuje...

      Zaujímavú vec pozorujem, že pri hľadaní v google málokedy skáčem na ďalšiu z množstva vyhľadaných strán odkazov a som v zásade spokojný s tým, čo je na prvej. Ak ma to neuspokojí, radšej upresňujem, alebo mením kritériá.. Znamená to, že zaujímavé sú len odkazy na prvej strane. Ak budem na 325. stránke, málokto ma tam nájde.

      Ďalší príklad: blogy sme, zo začiatku som čítal všetko, dnes už mám značne zúžený záujem, lebo sa viem orientovať v témach aj v autoroch. Takže si myslím, že nikto neprekročí svoje limity tak, aby ho množstvo informácií zdeptalo, lebo sa pohybuje v tej svojej vlastnej "červej diere"...

      Upiiirka povedal(a)...

      ...ja len tak, ze na nas si zabudol!

      mala sestra

      Zverejnenie komentára

           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators