09 februára 2009

Dejiny písané popolom


    Vraj históriu píšu víťazi a svet je len príbehom našich duší, nie reality. Skutočnosť je len nedokonalým uskutočnením potencionálnych možností. Nedokonalým preto, lebo časť možností zostala nevyužitá, časť odmietnutá a časť premenená na popol a prach.

    Spálená...

    My všetci máme neobyčajnú túžbu spáliť a zničiť veci, ktoré považujeme za zlé, škodlivé. Tam snúbenica po veľkom sklamaní zahodí snubný prsteň na dno rozbúrenej rieky. Hen zas mladík v amoku vynadá svojej už ex-priateľke (v cenzurovanej verzii inscenácie života) do frigidných tiav. Henten umelec kričí, že až bude slávny, na svojich priateľov si ani nespomenie, lebo sú to závistlivé svine. Tamtá slečna pred týždňom spálila všetky Edove fotky a niekoľko nocí prebdela pri pichaní špendlíkov do plyšákov, čo za tie dva roky vzťahu od neho dostala. Chrchľavo sa pri tom vyškierala, čo vystrašilo susedov natoľko, že zavolali políciu...

    Ako krásne sa tie vzťahy rozhoria, keď z hlúposti škrtneme zápalkou. Žiara ohňa nás priláka a tanec plameňov zhypnotizuje natoľko, že do pahreby prikladáme ďalšie veci, ďalšie vzťahy: „Ty si o tom, že má inú vedel?! Ako to, že si mi to nepovedal? Už ťa nikdy nechcem vidieť!“ „Ty sa jej ešte zastávaj, hlupaňa! Nevidíš, že ja som ten, komu bolo ublížené?! Zmizni, nechaj ma tak!“

    Všade naokolo je rozsypaný popolček. Každý z nás už niečo do ohňa priložil. Škoda len, že neraz sme si v pamäti uchovali syčanie plameňov a vôňu dymu, ale nie polienka, ktoré sme do ohňa kládli. Schopnosť rozpamätať sa na obrazy, ktoré sme spálili, je dôkazom nedokonalého spaľovania. Nedokonalé spaľovanie umožňuje vytiahnuť uhlíky z pahreby a očistiť ich - alebo rozpútať nový požiar...

    Históriu píšu víťazi...

    ...ale tiež je lemovaná príbehmi veľkých požiarov, ktoré zakladá kdekto. Koľko sme toho spálili v dodnes tak fetišizovanej antike? Kým sa plebs zabával sledovaním krvavých gladiátorských zápasov (mimochodom, to ľud robí dodnes, keď hľadí na ejakuláty televízií), horeli vzťahy, ale aj ľudia a múdrosti...

    Čo nezničili oni, spálili tí, čo boli dovtedy pálení. Koľko keltských rukopisov zničili kresťania? Čo všetko zhorelo v Alexandrijskej knižnici? Koľko popola vzniklo udieraním kladiva na čarodejnice? Koľko dymu stúpalo do výšin, kým sa z plameňov ozývalo slávne „Epur si muove!“ (A predsa sa točí!)? O čo všetko sme prišli vďaka indexu zakázaných kníh?

    Pálili sme – a pálime vzťahy, popísané stránky aj ľudí. Od nepamäti zasahujme do evolúcie a zabíjaním tých najlepších ničíme svoj vlastný genofond. Prenasledovaní kresťania v Ríme, nekonečné európske občianske vojny, bitka o Verdun, Osvienčim. Ako by vyzerala dnešná spoločnosť, keby sme od vekov nezabíjali tých najlepších? Keby nezomreli milióny Židov? Keby komunisti nevyvraždili desaťtisíce Poľskej, Sovietskej... akejkoľvek inteligencie?

    Ako by vyzerali naše životy, keby sme nezakladali stále nové a nové ohne?

    Ako by vyzeral tento Browser, keby nebolo kolo mňa toľko popola?

    - - - - - -
    Zapáľte tomuto článku pamätnú sviečku na vybrali.sme.sk :)

    - - - - - -

    Práve ste dočítali Browser, pravidelnú rubriku blogu Bútľavá vŕba, ktorá vychádza každý pondelok.

    Všetky tohtoročné Browsery nájdete tu.

    Chcete sa stať pravidelným čitateľom blogu Bútľavá vŕba?

    Pridajte si ho do svojej RSS čítačky, alebo využite e-mailovú notifikáciu.



      1 komentárov:

      wabt povedal(a)...

      Tak veru, toto je ako moderná poézia, treba to prečítať niekoľkokrát, aby čitateľ narazil na rým, objavil rytmus a pochopil myšlienku... :) tým myslím, že už som ju našiel, ale nad reakciou sa musím riadne zamyslieť.. Iba tá posledná veta je dosť jasnou narážkou, musím sa aj nad ňou zamyslieť. Takže príjemný "týždeň." bez bodky vpredu...

      Zverejnenie komentára

           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators