16 februára 2009

Mlčanlivá kniha s nami zostane


    „Kniha je magický prostriedok,“ tvrdí výtvarník Matej Krén, ktorého v poslednom Žurnále spovedala Tina Čorná. „Bez kníh by sme neboli takí, akí sme. Kniha má neuveriteľnú moc,“ myslí si Krén.

    Tina Čorná urobila zaujímavý (hoci nie práve najvydarenejší) rozhovor so slovenským výtvarníkom Matejom Krénom. Keďže môj vhľad do výtvarného umenia je na takej úrovni ako moja znalosť teórie pevnosti a pružnosti mostných konštrukcií, o tomto údajne uznávanom a svetoznámom Slovákovi som ešte nepočul. Ale súdiac podľa bohatej fotodokumentácii môžem povedať, že jeho impozantné inštalácie ma zaujali aspoň tak, ako niektoré jeho názory.

    Krén si myslí, že kniha je vlastne len schránka naplnená písmenkami a nič neznamená, „až kým nepríde človek a nevpustí do nej niečo, čo sa nedá uchopiť. Inak by kniha nikdy neexistovala – bola by len kôpkou papiera. Ľudia prídu a kniha ožije a získa zmysel.“

    Podľa Kréna kniha vznikala nesmierne dlho, aby sa stala tým, čím je. A je vraj dokonalá. „Kniha je fascinujúca v tom, ako sa nehýbe, nedá sa preklikať, nevydáva žiadne zvuky. Hudba tiež spela k rôznym experimentom a zrazu sa prišlo na to, že aj ticho je fascinujúce. Ticho ako objav. Vedľa fotografie sa maľba zdala byť stará, pred zánikom, ale nestalo sa. Popri všetkých tých digitálnych médiách bude aj mlčanlivá kniha. Aj pomalosť čítania bude zaujímavá,“ povedal v rozhovore.

    To, že knihy s nami ostanú, mu verím, lebo sa mi takáto vízia páči. Inú si neviem a nechcem predstaviť. Je úžasné mať všetko na dosah. Môcť pritiahnuť k sebe akúkoľvek informáciu jediným kliknutím. Je vynikajúce nachádzať v texte odkazy na ďalšie stránky, ktoré ešte viac rozpovedia o danej téme. Na internete však nachádzame len čriepky, úlomky textov. Kniha, len ona má skutočný začiatok a svoj reálny koniec. Nie je ohnivkom v sieti, ale je samostatná, svojbytná.

    Dlho sa diskutuje o tom, či tradičná kniha dokáže prežiť aj popri internete. Či ju nevytlačia elektronické knihy. Ja si to nemyslím, a to dokonca ani pri pohľade na nový Sony e-book reader, ktorý využíva nový elektronický papier (nemá podsvietenie a neťahá oči ako monitory a displeje – a teda aj blogy :). To, že s nami knihy ostanú som už raz predsa raz označil za dogmu :)

    Ak by sme sa ešte na malý moment vrátili k citovanému rozhovoru, dovolil by som si trochu namietať voči nasledujúcim slovám: „Naozaj si myslím, že knihy si nás vyberajú. Niekedy sme možno príliš slabí, aby sme si ich vyberali my. Keď prídete pred nejaký výklad, hneď si vás nejaká všimne a vám neostáva nič iné, ako utekať si ju kúpiť. Myslíme si, že ju máme, ale pritom ona má nás.“

    Tie slová sú vábivé, ale asi zveličujúce. Krén sám predsa povedal, že kniha sama osebe nič neznamená, že ožíva len vďaka človeku. V človeku. Ak bez nás „neexistuje“, je prehnané tvrdiť, že si nás dokáže vybrať. (To dokáže skôr reklama a iné sprievodné faktory.) Krén podľa mňa len zveličil čaro, ktoré má každá kniha. Čaro – alebo fluidum ako majú aj ženy – ako to nádherne opísal Ivan Žucha.


           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators