02 februára 2009

Svet sa zmenil (alebo bez bulvárneho titulku :)


    „I amar prestar aen. Han mathon ne nen. Han mathon ne chae. A han noston ned 'wilith.“

    Týmito slovami sa začína filmová trilógia Pán prsteňov a v preklade z elfštiny znamenajú: „Svet sa zmenil. Cítim to vo vode. Cítim to v zemi. Cítim to vo vzduchu.“ Úvodný preslov pokračuje slovami: „Mnoho z toho, čo bolo... je stratené. Pretože nežije nikto, kto by si to pamätal.“

    Svet sa skutočne zmenil. Súdiť to môžem už pri pohľade z okna. (Na iné úsudky totiž ani nemám právo, lebo môj svet sa v posledných dňoch scvrkol na moju izbu, ktorú opúšťam len výnimočne.) Televízny vysielač na Martinských holiach, ktorý vždy zdobil výhľad z môjho okna, dnes už neoznačujú len červená svetlá ale aj biele reflektory (asi osvetľujúce lyžiarske zjazdovky, netuším). Červenú už tak nevidno a panoráma zrazu vyzerá úplne inak.

    Ešte väčšie zmeny badať, keď sa z okna vykloním (bez akýchkoľvek samovražedných sklonov, samozrejme). Pred vchodom máme dve veľké parkoviská. Za čias, keď som nosil tepláky na traky a biele cvičky, boli poloprázdne. Presnejšie – jedno bolo zaplnené autami do trištvrte, druhé bolo takmer úplne prázdne. Na tom prázdnom sme hrávali hokej, futbal, basketbal, tenis, volej, céčka... Dnes sú plné obe, autá parkujú na trávnikoch, chodníkoch, príjazdových cestách, za chvíľu jedno na druhom... Zbohatli sme a deti sme vyhrali na ihriská. Detské prekáračky tak strácajú svoj nezameniteľný sídliskový undergroundový fundament.

    Minule som na Facebooku napísal krátku poznámku o tom, ako sa zmenila chuť mlieka, spišských párkov, tresky. A zmenil sa aj tvar vajec. Už nemajú vrch a spodok, užší a širší koniec. Dnes sú oba konce úzke. Nečudo, keď sliepky používajú ako stabilizátory.

    Keď sme pri tých sliepkach. Paris Hilton vraj hlúposť iba predstiera, písala sobotná Pravda. Vraj to robí len v televízii, aby bavila divákov. „Je náročné hrať osobu, ktorou nie ste,“ vyžalovala sa. To je jedna z tých informácií, ktoré vás zaskočia viac ako plynová kríza.

    Veci, na ktoré sme si (v mladosti) privykli, sa menia a strácajú rovnako, ako ideály.

    Denník Pravda zmenil formát. Zmena zaujímavá, v mnohom príjemná, ale dnes sa mi už číta inak. (A to ešte nehovorím o jej bulvarizácii.) Hyena, blogger, ktorý mi na monitore svietil snáď najdlhšie, zavrel Hyenoviny. Jej bývalý musel ťažko bojovať, ale vrátil sa...

    Hríb odchádza z Rádia FM. Priznám sa, že ma to veľmi mrzí, reláciu som si rád sťahoval z podcastu. Ale viac ma mrzí, že sa okolo toho robí podivný štvavý humbuk. Dnes je to už iné, ako vtedy v STV. Tie rošády nie sú významné ako pred dvoma rokmi. Sú trpké.

    Eduard Chmelár však tiež šliapol vedľa, keď sa pustil do žabomyších vojen so Šípošom. Áno, v ich názorovej prestrelke mal svoj kus pravdy, ale aj svoj nevkus (viď napr. prvá veta článku).

    Podivná vlna nespokojnosti sa zdvihla, keď Michal Hvorecký napísal, prečo by ľudia nemali voliť Fera Mikloška. Vraj člen nejakého volebného tímu by nemal kritizovať iných kandidátov, lebo to zaváňa... ani neviem čím. Mne to zaváňalo precitlivenosťou, protekcionizmom a pokrytectvom. (Samozrejme, Hvoreckého článok mal chyby, o tých som ale písal v diskusii k článku.)

    Veci, na ktoré sme si (v mladosti) privykli, sa menia a strácajú rovnako, ako priatelia.

    Na vysokých školách sa cítite nepríjemne, lebo tí inteligentní a vzdelaní ľudia nie sú féroví. Vidíte korupciu, nespravodlivosť, pokrivené charaktery, miestne mafie. Počúvate, že je to všade. Čítate odborníkov, ktorí vravia, že je to beznádejné – veď súčasný stav vyhovuje študentom, vyučujúcim, politikom. Poviete si, že sa obzriete späť a útechu nájdete na starých miestach, v rodných mestách. Nikdy však nestúpite do tej istej rieky. Ľudia sú cudzí, terajší stredoškoláci bezočivejší...

    V Poľsku odsúdili dve ženy, lebo sa opaľovali „hore bez“. A tamojší žiaci základných škôl protestujú proti ťažkým aktovkám. „Nie som nákladiak,“ hlásal nápis jedného žiaka. Mne by v piatej triede protestovať ani nenapadlo...

    Francúzsky prezident Sarkozy chce podporiť tamojšiu tlač aj tým, že zabezpečí predplatné pred mládež zadarmo. Celosvetové štátne útraty na pomoc proti kríze ma zanechávajú v rozpakoch. U nás kape automobilový priemysel – nemohol by každý mladý dostať za štátne prachy svoj vlastný automobil? Veď nie som nákladiak, nebudem sa ďalší semester trepať do vrcholnej vzdelávacej, vedeckej a umeleckej ustanovizne (cit. podľa zákona o vysokých školách) s 85 litrovým batohom po svojich...

    I amar prestar aen. Svet sa zmenil. Aj ja občas použijem nebulvárny nadpis článku :)

    - - - - - -

    Ak vás článok zaujal, môžete ho podporiť na vybrali.sme.sk.

    - - - - - -

    Práve ste dočítali Browser, pravidelnú rubriku blogu Bútľavá vŕba, ktorá vychádza každý pondelok.
    Všetky tohtoročné Browsery nájdete tu.
    Browsery napísané v roku 2008 nájdete tu.

    Chcete sa stať pravidelným čitateľom blogu Bútľavá vŕba?
    Pridajte si ho do svojej RSS čítačky, alebo využite e-mailovú notifikáciu.



           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators