11 mája 2009

Strach z apatickej masy


    „Pre holokaust v žiadnom prípade nechceme prísť o tržby,“ napísali mi pred pár mesiacmi z kina v Liptovskom Mikuláši, keď som k ním chcel doviesť Fedora Gála a jeho film Krátka dlhá cesta.

    Túto moju príhodu spomína aj Martin Droppa v týždenníku .týždeň. Tak ako som ja hosťoval Fedora Gála a jeho priateľov v Ružomberku a v Martine, on pripravil obdobné podujatie v Liptovskom Hrádku. Vo svojom článku opisuje nezáujem a apatiu kultúrnych pracovníkov, neznalosť a dezorientáciu mladých ľudí. Skúsenosť s organizovaním podujatia ho postavila pred množstvo otázok, na ktoré stále nenachádza odpovede – a ani ja.

    V čom tkvie jadro toho nezáujmu?

    Tuším, že časť problému sa rodí už na školách. Žiaci vedia z dejepisu o gréckych mestských štátoch, niečo o habsburských vojnách, o večitých sporoch medzi Anglickom a Francúzskom. Z národných dejín vedia o Veľkej Morave a potom v nich rezonujú len heslá o tisícročnom maďarskom útlaku, proti ktorému sa Slováci stále búrili. Ideálne hnojivo na pestovanie nenávisti k našim južným susedom.

    Ale čo vedia stredoškoláci o 20. storočí? Tieto učivá sa zväčša ani nestíhajú prebrať, prípadne prichádzajú na program dňa, keď sú koncoročné známky uzavreté – a teda sledovať učivo je zbytočné. Ja sám som sa až na vysokej škole dozvedel, čo bola sviečková manifestácia, čo boli samizdaty. Hanba, viem. Arizáciu, Norimberg, Povstanie, 1948, 1968, 1989... To všetko som začal chápať len vďaka vlastnému záujmu a túžbe spoznať tie veci.

    Navyše, dnes si už ani nerobím ilúzie, že sa to môže radikálne zmeniť. Tí, ktorí na pedagogických fakultách vyučujú, a tí, ktorí odtiaľ vychádzajú s diplomami v ruke, ma nenapĺňajú optimizmom. Mimochodom, pozvánku na ružomberskú Krátku dlhú cestu som poslal aj ľuďom z Pedagogickej fakulty KU. Čo myslíte, koľkí prišli?

    Čo myslíte, koľko budúcich žurnalistov prišlo, pozrelo si film, diskutovalo? A koľko poslucháčov histórie? A koľko ich vyučujúcich?! Koľko honorabilít, spektabilít, magnificencií?

    Ale v Ružomberku to stále nebolo také zlé. So skutočnou apatiou – zdôrazňujem apatiou! – som sa stretol v Martine. Pozvánky dostali stovky mladých ľudí, no najmä martinská kultúrna obec – divadelníci, matičiari, múzejníci, knihovníci, kultúrni referenti, učitelia, regionálne médiá a literárno-spoločenské periodiká... Ani nechcite vedieť, koľkí prišli. A to sme vraj podľa zákona národným centrom Slovákov. Až sa bojím spýtať, akých Slovákov...

    Organizovanie podujatí mi dalo veľa. Spoznal som skvelých ľudí, získal cenné skúsenosti. Vďaka osobnému stretnutiu s Fedorom Gálom som trochu lepšie pochopil Krátku dlhú cestu. A objavil som nové otázky, nové obavy.

    Mám strach z tých apatických ľudí, ktorí dávajú prednosť žalúdku pred rozumom.

    Mám strach z tej bezmennej masy...



      7 komentárov:

      Ruziklan povedal(a)...

      A teraz si zober ten rozdiel oproti nasej skusenosti... my sme to aj s milou videli v natrieskanom kine, samozrejme, na premieru dosli papalasi, kamosi a tvorcovia, takze to mohlo byt pricinou casti zaujmu, ale bolo tam aj mnoho "obycajnych" ludi, ktori prisli, lebo sa chceli dozvediet a chceli vidiet. (V blogu som o tom aj pisal, len to tu nechcem tlacit.)

      wabt povedal(a)...

      Filip, za totality sa na takéto akcie chodilo povinne, ľudia sú dnes z tvojho pohľadu apatický, lebo si myslia, že totalita skončila a s ňou aj povinnosť vyznávať verejne rovnaký názor. Je prirodzená ľudská vlastnosť, že na zlé chce človek zabudnúť.. Iste, môžeš oponovať, že kto nepozná svoju históriu, vystavuje sa riziku, že sa zopakuje. Ani to však nie je celá pravda, lebo ľudská história sa naozaj stále opakuje, menia sa len prostriedky a formy... Napriek tomu, že túto tému opisuješ s najväčšou vážnosťou svojho presvedčenia, ja dávam na koniec úsmev, lebo si nemyslím, že ľudia sú apatický preto, že chcú žiť. To nie je len konzum, ako si možno myslíš, to je aj hlboké nadýchnutie po veľkej časti života prežitého vo spútaným myslením :)

      Filip Struhárik povedal(a)...

      Ruziklan, o premietaní v Prahe a Bratislave som počul veľa. Isto to bolo úplne o inom...

      Wabt, keď som túto moju poznámku písal, mal som hlave priveľa pocitov a myšlienok. Na jednej strane chápem "obyčajných" ľudí, ktorí prirodzene nechcú podstupovať skupinovú sebatrýzeň pozeraním dokumentu o holokauste. Majú kopu vlastných starostí, majú rodiny, ktorým sa treba venovať, majú v TV Ordináciu... :)

      Sú však členmi tej obrovskej (z časti manipulovateľnej) masy, z ktorej mám už dlhodobo strach - bez ohľadu na Krátku dlhú cestu.

      Druhý je však pohľad na intelektuálov na akademických pôdach, ktorí formujú ďalšie generácie. Na študentov (žurnalistiky), ktorí raz možno budú vytvárať verejnú mienku. Na (martinskú) kultúrnu obec... To všetko sú názoroví vodcovia, ktorí by mali orientovať spoločnosť. U nich je tá apatia obzvlášť trpká...

      Filip Struhárik povedal(a)...

      A áno, dobre si poznamenal, história sa naozaj stále opakuje, len sa menia prostriedky a formy. Kým som však nespoznal príbeh a názory Fedora Gála, mal som pocit, že zlo sa dá (jednoducho) rozoznať, označiť a následne sa ho vystríhať. História však ukazuje, že slovo nestačí. Že nestačia články, vyhlásenia, rezolúcie, petície... To všetko je pekné, zachová sa to, ale je to márne. Vďaka Krátkej dlhej ceste som si uvedomil - okrem iného - že zlu sa treba postaviť. Že nestačí lamentovať, že nemožno zlu ujsť, skryť sa pred ním, ale treba sa aktívne postaviť na odpor.

      mrakoblak povedal(a)...

      mily filip, ako martincan a zaroven clovek silne si uvedomujuci fakt holocaustu a jeho dolezitost pre nasu sucasnost, mam pre teba par slov

      ano, ludia ignoruju tento fakt, a je to smutne

      neviem, ako si akciu zorganizoval. verim, ze dobre

      ale

      aj keby v martine vystupovala metallica a ako predkapela hrala queen, tak o 16.00 (!!!) v pracovny den na to nepojdem, pretoze som v praci minimalne do 18.00, ako vacsina ludi a najma vacsina intelektualne pracujucich ludi... zial... verim tomu, ze sa v iny cas nedalo atd. skor smerujem k faktu, ze mala ucast na akcii mohla byt z velkej casti sposobena aj nevhodnym nacasovanim

      drzim palce s dalsimi akciami!... (aj v martine!) : )

      Samuso povedal(a)...

      Filip, neviem, ci trochu neprehanas v hodnoteni. Totiz, on ten projekt na prvy pohlad vyzera ako "Spominanie na holokaust s Fedorom Galom." Tak mozno ludia nemaju problem s holokaustom, ale s Fedorom Galom.

      Peter povedal(a)...

      mozno ze su uz ludia tym holokaustom unaveni a vobec ich to nezaujima. media to omielaju kazdy tyzden, takze sa clovek stava apaticky. vyplakavanie isteho etnika nad svojim osudom je uz tiez unavne. keby sa namiesto pozerania dozadu pozerali dopredu bolo by by to fajn. bohuzial holokaust je uz dnes len vyhovorka na vsetko. ludia, ktori maju vlastny nazor maju vlastny nazor a nemusia pocuvat fedora gala. priznam sa, ze som fascinovany tymto etnikom, ale ich nekonecne vyplakavanie ma privadza do zufalstva.

      Zverejnenie komentára

           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators