01 júna 2009

Chceme v europarlamente dvadsiatnikov?


    V blížiacich sa voľbách do Európskeho parlamentu sa o naše hlasy uchádza trinásť kandidátov vo veku od 21 do 25 rokov. Majú takýto mladí ľudia v Bruseli čo robiť?

    Pri pohľade na zoznam zaregistrovaných kandidátov do eurovolieb si mnohí Slováci pomysleli, že do Bruselu sme už ochotní poslať naozaj hocikoho. Niektoré mená sa dajú čítať s kyslým úsmevom, niektoré kandidátky sú priam (resp. už tradične) tragikomické. Bolo by naivné, keby sme očakávali, že do pochybnej európskej inštitúcie (v zmysle, že stále to nie je parlament v pravom slova zmysle) naverbujeme samé diplomatické špičky. Ale zoznamy kandidátov sú vskutku až príliš exotické.

    Tento pocit ešte väčšmi umocňuje to množstvo študentíkov, ktorí sa na prvý pohľad až nepochopiteľne kamsi hrabú. Čo tam chcú robiť, pýtame sa neveriacky krútiac hlavou. Veď väčšina z nich sa ešte ani nepostavila na vlastné nohy, ešte ani neokúsila, čo je to život, a už by chceli rozhodovať o závažných otázkach Európy?

    „Otázku môjho veku vnímam ako predsudok spoločnosti,“ odpovedá Jana Budáčová, jednotka na kandidátke Strany zelených. „Apelujeme na mladých, aby boli zodpovední, ale zodpovednosť sa im do rúk obávame dať. Sama viem, že sa mám ešte čo učiť, ale mám chuť spoznávať nové veci. To je benefit mladých, ktorý by sa mal využívať a nie kritizovať.“

    Budáčová v súčasnosti študuje magistra na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského a od júna 2007 pôsobí v predsedníctve svojej strany. Jej mama je starostkou Hronského Beňadiku (kandidovala za Smer). Jana priznáva, že jej pomáha s administratívou a pôsobí v obecnej komisii životného prostredia.

    „Nemyslím si, že môj vek by mal byť nevýhodou. Práve naopak, Európsky parlament potrebuje mladých ľudí, ktorí dokážu lepšie formulovať a presadzovať ich záujmy,“ obhajuje sa Lucia Záhumenská, 25-ročná finančná manažérka. „Zloženie parlamentu musí s mladými ľuďmi počítať, pretože doňho môžu priniesť čerstvé myšlienky a nápady,“ dodáva Záhumenská, ktorá šancu na úspech vo voľbách nevidí veľmi reálne. Je totiž až na desiatom mieste na kandidátnej listine slabej SDĽ.

    Kritiku veku odmieta aj 22-ročná študentka práva Alexandra Pafčová: „Stretla som sa s mnohými negatívnymi názormi na moju kandidatúru kvôli môjmu veku. Ja ho považujem za svoju devízu. Či už si to pripustíme alebo nie, Európa stojí práve na mladých a pre novú generáciu je vytváraná,“ myslí si kandidátka za Slobodné fórum.

    Spochybňovanie kandidatúry mladých súvisí najmä s ich nepochybným nedostatkom skúseností z politiky a verejnej správy. Väčšina z nich bola politicky aktívna jedine v čase volieb, kedy odovzdali svoj hlas. Na otázku, či by spočiatku nemali svoju energiu venovať napríklad komunálnej politike a do Bruselu ísť až obohatení o nejaké skúsenosti, odpovedali odmietavo.

    „Nemyslím si, že politik by mal prejsť všetkými stupňami vývoja. Sú takí, ktorí budú vždy iba v komunálnej politike a je skupina politikov, ktorí sa angažujú iba v tej veľkej. Ak by sme chceli, aby poslanec prešiel vývojom, tak vo vysokej politike by sme mali iba jednu vekovú generáciu, čo nepovažujem za šťastné. Na riadení štátu a tvorbe zákonov musia participovať všetky vekové kategórie tak, aby bola zachovaná rovnováha,“ hovorí Pafčová. Nemyslí si, že by tí, ktorí pôsobili na komunálnej úrovni, boli skúsenejší: „Treba si uvedomiť, že veľká politika je úplne odlišná od tej malej.“

    Rovnaký názor má aj Záhumenská: „Ak má niekto danosti na komunálnu politiku a skúsenosti s ňou, ešte to neznamená, že dokáže preraziť aj vo vrcholnej politike.“ Myslí si, že ak by všetci postupovali od komunálnej politiky cez národnú do medzinárodnej, „európska politika by sa stala iba odkladiskom‘ vyslúžilých domácich politikov, čo by spôsobilo jej skostnatenie a zbrzdený rozvoj. Práve prítomnosť a konflikt medzi názormi viacerých generácií odkrýva alternatívne riešenia problémov a prináša do politiky obohacujúce prvky.“

    „Ak máte napríklad namysli to, že sa v komunále‘ naučím lobovať, vytvárať účelové koalície a štruktúry spriatelených firiem pre presúvanie rozpočtov – tak máte pravdu, tieto skúsenosti a zručnosti naozaj nemám,“ odpovedá Diana Chladeková, 24-ročná študentka na Fakulte masmédií Bratislavskej vysokej školy práva.

    „Moja generácia má právo a povinnosť spolurozhodovať. Je chyba ak o budúcnosti generácie dnešných dvadsiatnikov rozhodujú takmer výlučne sedemdesiatnici,“ dodáva Chldeková, ktorá má 13. miesto na kandidátke Strany zelených. „Verím, že sa do politiky časom pridá čo najviac mladých študentov a študentiek,“ uzatvára jej stranícka kolegyňa Jana Budáčová.

    Na záver priznávam, že sám by som ešte pred týždňom ukázal prstom na týchto mladých ambicióznych ľudí a vykríkol by som niečo nemálo uštipačné. Ale názor som zmenil. Som totiž ich rovesníkom a uvedomujem si koľko sily, entuziazmu a ideálov môžu mať. A ak ich nestratia...

    Jednoducho povedané, vek nie je vôbec kľúčový a rozhodujúci. Schopní a totálne neschopní sa nájdu v úplne každej generácii. A preto radšej (alebo aspoň rovnako rád) uvidím v Európskom parlamente mladých – hoci ešte trochu dezorientovaných ľudí, ako skupinku starnúcich pokrivených pseudopolitikov.

    Súvisiace články:



      0 komentárov:

      Zverejnenie komentára

           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators