22 júna 2009

Všetci sme v ohrození, a predsa naivní


    Každý žid vo svojom živote potrebuje mať stále pripravené dve veci: dobre zbalený kufor a platný cestovný pas. To sú slová z predstavenia Toronstkého slovenského divadla, ktoré cez víkend vystúpilo na doskách martinského divadla s hrou Horúce leto ’68. Hrou o veľkom československom augustovom exode.

    O masívnom vysťahovalectve sa najnovšie hovorí aj v súvislosti s českými Rómami. Za prvý štvrťrok ich do Kanady ušlo takmer toľko ako za celý minulý rok. Sťahujú sa celé rodiny s deťmi, neopúšťajú len Čechy, ale starý kontinent vôbec. Boja sa o svoju budúcnosť na európskej pôde a unikajú čo najďalej. Nie kvôli kríze, lež kvôli nenávisti...

    Českí cigáni majú strach zo stále hrozitánskejších nenávistných pochodov a kampaní, z verbálnych aj fyzických útokov, z radikalizácie spoločnosti i politiky. Niekto by mohol povedať, že média všetky udalosti len priveľmi dramatizujú a rómsky exodus zveličujú. Možno je v tom trochu pravdy. Na druhej strane cítiť vo vzduchu nevyslovenú poznámky: nech si idú; aj tak ich tu máme dosť; veď sú to len...

    Pred štyridsiatimi rokmi unikali tisíce ľudí, lebo sa báli o seba, svojich blízkych, o svoju budúcnosť. Opustili priateľov, domovy, vlasť. Stali sa bezdomovcami. Dnes sa niečo podobné odohráva znova. Je to iné, lebo je to niekoľkonásobne menšie? Je to iné, lebo to robia i tak kočovní cigáni? A je to vôbec kočovníctvo?

    Pri pohľade do Čiech, ku Maďarom, pri sledovaní diania v Európe i u nás je zjavné, že prostredie sa radikalizuje. V spoločnosti sa zmáhajú ruka v ruke nenávisť a apatia. Nečudo, že mám strach.

    Nechápem detinský optimizmus historika Tomáša Ferenčáka, ktorý píše, že renesancia nacizmu nehrozí, lebo s ním už máme skúsenosti:

    „Komunizmus našiel podporu (aj) mnohých slušných ľudí, hľadajúcich akýsi spravodlivejší‘ svet, no po ére budovania socializmu si žiaden slušný človek túto skúsenosť zopakovať nechce. V prípade národného socializmu je tento fakt ešte výraznejší. Kým socializmus je iracionálne hodnotený ako slušnejšia totalita,‘ tak národný socializmus a fašizmus nemajú ani tento nostalgicko-emotívny spoločenský kredit.“

    Na rozdiel od neho si nerobím ilúzie, neverím v silu historickej pamäte, neverím, že ľudia vedia čo chcú – a tobôž nie, čo potrebujú. Neverím, že sme sa poučili a že sa zverstvá minulosti nemôžu zopakovať. No viem, že budúci novinári si necenia slobodu.

    Zakrvavené ideológie nevymreli, práve naopak. Stačí sa pozrieť na mladých politikov v KSS a na zmáhajúci sa SZM. Ľudia svorne odmietajú fašizmus, ale poznajú len jeho javovú stránku. V civile uniká ich pozornosti. A nezabúdajme na víťaza zo zápasu medzi ideológiami - nacionalizmus.

    Českí Rómovia utekajú za more, lebo majú strach. Do čerta s optimizmom! (Či skôr hlúpou naivitou.) Skutočnosť, že žijeme v demokracii, v právnom štáte či v 21. storočí nič neznamená! Mali by sme si pamätať slová z Gálovej knihy Krátká doluhá cesta:

    „Pokud jeden jediný člověk chodí po ulicích se strachem o svou bezpečnost jenom proto, že je jiný než většina, ani ostatní nejsou v bezpečí.“



      2 komentárov:

      wabt povedal(a)...

      "neverím v silu historickej pamäte" ty to tak iste nevidíš, ale ja keď čítam (na blogoch) články plné politickej nenávisti, ktoré píšu mladí, ten slovník síce moderný, ale inak sa nápadne podobajúci článkom zväzákov z minulej éry, tak ma mrazí.. Myslím si preto, že najnáchylnejší na stratu (nenadobudnutie) historickej pamäte sú práve ľudia mladí (prečo? pre svoju prirodzenú revolučnosť, pre nedostatky v historickom vzdelávaní...). Je úplne jedno, či ide o ideológiu socializmu, nacionalizmu, alebo hoci aj kapitalizmu (a iné ideológie). Za ideu sa vždy bojovalo a boj znamená vojnu, nenávisť, nepriateľstvo... aj boj za lepší život musí nájsť svojho nepriateľa :)

      Filip Struhárik povedal(a)...

      Ale áno, vidím to, hoci veľa takých blogov nečítam. Ideológiám neverím, už nerozlišujem pravicu a ľavicu, konzervaívcov a liberálov. Snažím sa ku každej myšlienke pristupovať individuálne, hoci som determinovaný prostredím, v ktorom vyrastám a pôsobím.

      Nepochodujem v línii súhlasu s tými ani s onými, lebo všetci dokážu zísť z cesty. Dôkazy a príklady by boli na samostatný text.

      Už dávno neverím v ideálne riešenia a univerzálne recepty na riešenie problémov. Cieľ aktivity nepovažujem ani zďaleka za podstatný - omnoho väčšmi ma zaujímajú prostriedky jeho dosiahnutia.

      ... a s tými mladými máš pravdu. Viem to, som jedným z nich ;)

      Zverejnenie komentára

           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators