Od rána to na webe hučí ako v úli. Blogeri plesajú, pretože dostali ďakovné listy od Štefana Harabina. A ja furt nič!

Všetci tí, ktorí podpísali výzvu pre členov Súdnej rady, aby nevybrala ministra spravodlivosti Štefana Harabina za predsedu Najvyššieho súdu, dostali ďakovný e-mail. Automaticky ho posiela Lucia Hátasová z kancelárie štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti a v mene ministra v ňom ďakuje za podpísanie petície.

Celé je to zvláštne, trochu orwelovské, nemálo komické. Nechcem to však analyzovať, už to urobili desiatky blogerov a novinárov. Radšej by som bol osobný.

Viete, priznám sa, mrzí ma, že ja som žiadne slová vďaky nedostal. Refreshujem schránku doručenej pošty a stále nič. Čo som od macochy? Vari je môj hlas horší? Pýtam sa, čože je to za ministerstvo spravodlivosti, keď nepristupuje ku všetkým signatárom výzvy rovnako – a spravodlivo?

Nádejam sa však, že pán minister len nakázal riadiť sa biblickým „prví (signatári) budú poslední a poslední budú prví“.

A čože?! Možno mi dokonca aj zavolajú...