27 júla 2009

Hazard v čase krízy prekvitá


    V minulom roku sme na Slovensku do hazardných hier vložili viac ako 65 miliárd korún, vrátilo sa nám menej ako 48. Štát a prevádzkovatelia hazardných hier si teda rozdelili 17 miliárd korún, ktoré nám asi nechýbajú.

    Výdavky na hazard sa u nás od roku 2001 strojnásobili. Spôsobené je to tak lepšou rafinovanosťou herného priemyslu ako aj zvyšujúcou sa životnou úrovňou Slovákov. Človek by si mohol myslieť, že tento trend sa s príchodom krízy zmení, ak nie dokonca obráti. Kdeže.

    Neprehliadnite: Dnešná ekonómia je postavená na chybnej téze, podľa ktorej finančné trhy smerujú k rovnováhe, teda na falošnej analógii prevzatej z fyziky. Viac v článku Nie kríza, ale koniec jednej éry.

    Prevádzkovatelia hazardných hier síce vravia, že svetová recesia sa dotýka aj ich a že im tržby klesli o tretinu, ale podľa informácií z ministerstva financií sme za prvé štyri mesiace tohto roku minuli na hazard o 77 miliónov eur viac ako za rovnaké obdobie v roku 2008. Nevidím dôvod, prečo číslam z ministerstva neveriť. Najmä pokiaľ je podobný trend aj v okolitých krajinách, viď prípad Českej republiky.

    Prečo v čase, kedy ľudia menej míňajú a odkladajú svoje nákupy na neskôr, sa herný priemysel javí, akoby sa ho recesia neveľmi týkala?

    Je to možno tým, že dnešná spoločnosť by sa mohla jednoducho charakterizovať pojmom Ulricha Becka riziková spoločnosť. Štát je stále menej paternalistický, nechráni náš pred všetkými nebezpečenstvami – stratou zamestnania, chudobou, bezdomovectvom. Riziku – či skôr rizikám – sme tak vystavení aj v bežnom živote a riešenie leží výlučne na našich pleciach. Sociologička Zuzana Kusá si myslí, že problém spočíva v tom, že „riziko, ktorému čelíme individuálne, sa dá len veľmi málo individuálne ovplyvniť, môžeme sa pred ním len rozlične poisťovať“.

    V praxi to všetko znamená, že žijeme vo svete so zníženým počtom istôt a hazard vnímame ako jeho prirodzenú súčasť. A nešťastia, ktoré plodí, sa mu nepripisujú, ale uvádzajú sa ako konkrétne individuálne problémy a závislosti, ktoré treba liečiť.

    Kusá si myslí, že na hazarde je lákavé práve to, že pokusy o výhru môžeme znovu a znovu opakovať. Potrebné sú len veľmi malé vklady v pomere k výhre. A hoci možnosť výhry nie je veľká, ani strata nie je zničujúca. Navyše, rozhodnutie o (ne)úspechu prichádza rýchlo a my sa môžeme púšťať do novej hry. „V bežnom živote nemá každý možnosť po prehre (napríklad strate práce a podobne) ihneď začať znova. V ostatných oblastiach investujeme do výsledkov, ktoré sa ukážu až po dlhom období, často po rokoch (napríklad v prípade vzdelania),“ vysvetľuje Kusá.

    Musíme pripustiť, že hazardné hry majú veľký priamy a nepriamy prínos pre slovenskú ekonomiku – či už vo forme tzv. daní z hazardu alebo cez pozitívny vplyv na zamestnanosť. Pripustiť tiež musíme, že kríza ním veľmi nezatrasie, nech už kuviká ktokoľvek. Dáva totiž nádej aj chudobným a neutralizuje ich frustrácie. Kusá uzatvára: „Hazard pre mnohých ľudí znamená dôležitú vieru, že aj oni majú šancu dožičiť si lepší život.“

    Čítajte tiež: Kríza je aj prospešná, myslí si Daniel Hevier. Hospodársku krízu spôsobil Dzurinda, tvrdí Smer.



      0 komentárov:

      Zverejnenie komentára

           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators