21 septembra 2009

Neprečítané


    Ľudia, čo ma nepoznajú viac ako rok-dva sa nazdávajú, že akú to majú česť. Ja totiž, prepytujem, pôsobím inteligentne. Fákt. Neviem ako to robím, to sa ma nepýtajte, ale viem zahmkať na správnom mieste, viem veci vyložiť tak, že vyzerá, že o nich naozaj rozmýšľam. Hovno! Opak je pravdou.“ (blogerka Kaja)

    Lemuel sa priznal už pred rokom, mne to došlo len nedávno. Mám problém čítať knihy. Nejde o niečo fatálne, kvôli čomu by som nemohol spávať. Ja len konštatujem, že večer si prečítam päť strán, cez deň na záchode (viem, podrobnosti som mohol vynechať) ďalšie tri a toť vsjo. Dlhšiu dobu sa neviem na jeden text sústrediť. Lemuel napísal, že na vine je internet. Nie som si istý, ale dajme tomu. „Sviňa internet.“

    Hľadím na novú knižnicu v novom byte. Je poloprázdna. Chcem ju zaplniť. Ale prečo? Aby každá návšteva videla, že som vzdelanec? Aby sa pri nej pristavili a uznanlivo pohmkávali? Juj, hádam až taký pozér nie som. Však ja netúžim ani po návštevách...

    Možno chcem svoju intelektualitu dokazovať sebe samému. Knihy majú akýsi punc múdrosti. Môžem celé dni stráviť pri svojej RSS a prečítať vskutku bohovské texty, ale nebudem mať taký pocit, ako keď položím na nočný stolík čerstvo dočítanú knihu. A tiež je pravda, že keď knihu neviem dočítať, pochytí ma úzkosť.

    Kniha má neuveriteľnú moc,“ ako som už písal. A tiež som písal, že knihy majú fluidá ako ženy.

    Keďže bol môj vzťah k literatúre posledné týždne vlažnejší, skúšal som to zmeniť. Odhodlávam sa čítať v angličtine (díky, E.), a začal som čítať trošilinku viac. Vyšlo to! Nie, nechválim sa. Len sa chcem podeliť o moju radosť ;)

    Lemuelov článok mi utkvel v pamäti najmä preto, že sa v ňom vyznal zo svojich čitateľských restov. Každý ich má habadej. Tak napríklad ja: Štúrovci a Dobšinský nula bodov, Hviezdoslav detto, Červené víno, Jozef Mak, Dom v stráni ani nehovoriac. Švejk, Babička, Válka s mloky. Ak nepočítam Solženycina, tak som veľmi neublížil ani ruskej literatúre. Remarque, Shakespeare, Verne, Twain, Eco, Balzac, Hugo, Salinger... Nedočítaný zostal tak Marquez ako aj Kecouac. Harry Potter! Stačí, nemusím sa viac zhovaďovať.
    A čo vaše resty?


           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators