14 septembra 2009

Potrebujeme telesné tresty?


    Telesné tresty by sme mali vrátiť k životu, pretože „sú v modernej spoločnosti potrebné“, napísal Martin Pener. Tvrdí, že zlo bude naveky prítomné v našich životoch, ale my sa nesmieme len prizerať a vzdorovať mu bezzubými sankciami. Proti niektorým ľuďom vraj treba zakročiť rázne a bez ľútosti.

    Martin Pener svojím článkom načrtol zaujímavú tému – teda, pokiaľ máme otvorenú myseľ a neoznačíme ho hneď po prečítaní titulku za (politicky nekorektného) tyrana a šialenca. Pochopiteľne, telesné tresty majú u nás negatívnu konotáciu. Vieme, že sme z nich vyrástli a že sa k nim nechceme vrátiť, lebo spoločnosť dozrela.

    Na druhej strane je pravda, že spoločnosť je už otupená všadeprítomným násilím a zločinnosťou. Lakonicky konštatujeme, že je zlá doba (mimochodom, ktorá bola dobrá?), že násilníci sú na slobode, že krutosti, ktoré páchajú, nemajú obdoby. A že systém trestov nemá zásadný výchovný ani odstrašujúci účinok.

    Všetky tieto skutočnosti sú vpletené do reality a zjavne nám to už ani netrhá žily. Brutalitu vnímame ako bežný jav a priveľmi si ju nevšímame.

    Pener píše, že na vymedzenú skupinu závažných trestných činov by malo byť možné udeliť aj telesné tresty. Na mysli má pedofíliu, ťažké sexuálne zločiny, násilie na handicapovaných, nevládnych a deťoch či napríklad týranie zvierat. (K textu prikladá ukážku zavrhnutiahodných prípadov z posledných rokov, za čo by si dokonca mohol vyslúžiť obvinenie z manipuláciu a citového vydierania.)

    Áno, indivíduum, ktoré týra deti, alebo tí hovniaci, ktorí s pasiou ťahali za autom uviazaného psa, by si zaslúžili dostať po lopatkách. Niekde v útrobách cítim, že by to bol adekvátny trest. Ale nemusíme hneď hovoriť o extrémoch ako je palicovanie. Ľúbivo pôsobí aj predstava, že vandali (a iní odsúdení) by napríklad deň trčali na námestí v „klietke hanby“, aby sme si ich všetci obzreli a vrhli na nich pohľady opovrhnutia. Nie je to chrumkavý nápad? Ale úprimne!

    Verím, že nejeden z nás by sa takémuto trestu potešil. Možno by bolo dokonca atraktívne zatvárať tam aj tunelárov a skorumpovaných úradníkov, hoci to by sme mali po Slovensku viac klietok ako dvojkrížov. Prečo sa mi však tento nápad páči? Nuž, áno, je to kvôli krvilačnosti duše, kvôli túžbe po odplate. Jednoducho prahnem po tom, aby ničomníci dostali, čo im patrí.

    Malo by však takéto trestanie nejaký prínos? Zmenilo by páchateľov? Spoločnosť? Vychovávalo by a odstrašovalo? Zmierňovalo by apatiu? Pomohlo by obetiam? Pochybujem.

    Priznávam, že nápad zaviesť niektoré telesné tresty (najmä spomínanú klietku hanby) ma oslovil a dlhšie som sa s ním v mysli pohrával. Nakoniec som však dospel k jeho definitívnemu zavrhnutiu. Či už preto lebo odmietam filozofiu, že účel svätí prostriedky. Ale predovšetkým preto, že takéto tresty sú nehumánne a nedôstojné. A ľudská dôstojnosť je u mňa vysoko cenená.

    Skrátka, Martin Pener prišiel so zaujímavou ideou, ale prestrelil.

    Spravodlivosť nie je v rukách katov.


      1 komentárov:

      wabt povedal(a)...

      Celkom s tebou a s tým oným Martinom nesúhlasím. Myslím si, že telesné tresty sú opodstatnené ako súčasť výchovy (výchovná facka, ako sa hovorí).

      Keď už je človek vychovaný (nespôsobilý ďalšej výchovy = dospelý), telesný trest by bol neúčinný a vyvolával by len novú nenávisť a túžbu po odplate, teda by bol kontraproduktívny. Tu len podotýkam, že mučenie nepovažujem za telesný trest, lebo je zásahom do integrity tela i duše...

      Popritom sa nesmie zabúdať, že telesná schránka a "psyché" nie sú dve rôzne veci, obe sú jedno. Rana na duši sa vie prejaviť aj ako porucha telesných procesov, ale poškodenie tela (choroba, úraz, bolesť) vyvoláva spätnú väzbu vo forme obranných psychických reakcií.

      Z toho vyplýva, že telesné tresty v detskom veku by mali byť v poriadku, ale problém je v primeranej miere, aby trest bol naozaj výchovný a v tom, že mnoho rodičov (dospelých, učiteľov) nemá primerané vychovávateľské a niekedy ani rodičovské schopnosti (nehovorím o vzdelaní).

      Dospelého človeka možno trestať účinne len spoločensky - izolovaním. To ale neznamená, že ho vychovávame (spoločnosť), to znamená iba toľko, že sa učí na vlastných chybách a to je dôležité, aby si uvedomil, v dôsledku trestu, veľkosť svojej chyby a previnenia voči spoločnosti. Trest pre dospelého je samovzdelávaním, nie prevýchovou, lebo prevýchova dospelých je hlúposť, ale kto nie je "samouk", tomu ani prísny trest nepomôže.....

      Zverejnenie komentára

           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators