05 októbra 2009

Akademické tituly bažantov


    Akademický rok sa začal. A nie, nie som sám, kto má už po prvých dňoch na univerzite zlé pocity. Nervozitu a rozčarovanie je možné odčítať z tvárí všetkých študentov.

    Teda, možno nie všetkých. Napríklad tváre prvákov sú ešte iné, plné ilúzií a nádejí. Majú dojem, že práve začína niečo veľké a prelomové. Že ich život sa od základov zmení a bude sa podobať napríklad príbehu Rory z Gilmorovie dievčat. Alebo na seriál Felicity či film Čistá duša. Osudy tých postáv z telky roky prežívali. A závideli im.

    Bažanti, vravíme si my starší slovenskí študenti. My, už dávno otupení a sklamaní. My, ktorí sme si sľúbili, že už nejako vydržíme. Bažanti, vravíme si. Však oni sa preberú zo sna a pochopia, že nič významné sa nemení. Že nový začiatok je ilúziou. A že sny o veľkých knižniciach, podpore šikovných, osobnom a pritom spravodlivom prístupe boli... boli iba sny. Nič viac.

    Pochopia, že nebudú sedieť na krásnom trávniku v areáli školy s knihou v ruke – spolu s ďalšími študentmi. Nie. Anestetikum ilúzií vyprchá a oni zistia, že stoja na obyčajnom buzerplaci, kde budú musieť šaškovať podľa pokynov zamindrákovaných príslušníkov akademickej obce. Ľutujem, že ich čaká takéto vytriezvenie.

    Pochopia, že niektorí akademici sú skutočne zakomplexovaní. Čo iné sa totiž dá povedať o ľuďoch, ktorí sa urážajú, ak ich neoslovíte správnym titulom, či nebodaj si ich dovolíte na akademickej pôde osloviť slovíčkom „pán“. Vari je ten titul tak dôležitý?

    O Slovensku sa vraví, že využíva najväčší počet akademických titulov na svete a nedá sa predpokladať, že by sa mal ich počet znížiť, a to zrejme ani v prípade „malých doktorátov“, ktoré sú oproti svetu anomáliou a sú upierané technikom, ekonómom či umelcom.

    Ešte raz. Sú tie tituly naozaj tak dôležité? Aj keď všetci vieme, že častokrát nemajú žiadny relevantný obsah a nezaslúžia si ani výnimočnú vážnosť? Je skutočne potrebné písať si všetky tituly pred aj za meno? Nestačil by ten, ktorý definuje najvyššie nadobudnuté vzdelanie? (Jozef Hvorecký sa správne spýtal, prečo „s nadobudnutím vyššieho titulu neodhodíme všetky predošlé? Po získaní Mgr. nemáme problém zabudnúť na Bc. Tak prečo uvádzame Mgr. po získaní PhD?“)

    Slovenská láska k titulom je smiešna. Ich nositelia si zaslúžia úctu, ale na vážnosti im tých niekoľko písmeniek nepridá. To, že sa nimi vystatujú, pripomína hádky o tom, kto má väčšieho pipíka.

    Chlapci časom pochopia, že veľkosť ešte nie je všetko. Niektorí naši akademici sú ale ešte iba bažanti...


           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators