31 októbra 2009

Dvadsať rokov po...


    Ukázalo sa, že kultúrna zmena nebola taká radikálna, za akú sa vydávala. Do novej epochy prechádzali napokon tí istí ľudia. So svojím nanovo vymaľovaným vývesným vývesným štítom, ale so starou pamäťou, návykmi, správaním, kultúrnymi stereotypmi. Často s osobnou výbavou, ktorá nedovoľovala radikálnu rozlúčku s minulosťou, lebo by znamenala nevyhnutnosť radikálnej rozlúčky so svojou identitou. Výsledkom bol akýsi kompromis vlastnej minulosti s nevlastnou prítomnosťou, ktorá sa stávala tým väčšmi vlastnou, čím väčšmi sa podobala na minulosť. Dôsledkom bolo víťazstvo kontinuity medzi oboma epochami pred ich diskontinuitou.“

    : napísal Peter Zajac vo svojej eseji pre magazín OS.



      4 komentárov:

      wabt povedal(a)...

      Inými slovami Zajac povedal, že to v 89-tom nebola revolúcia v pravom zmysle slova, veď sa jej aj hovorilo "nežná", teda jej cieľom nebolo "diskontinuovanie", ale naopak, v značnej miere zachovanie kontinuity a v tom bola jej zvláštnosť a jedinečná neopakovateľnosť.

      Až absurdne znie veta:
      "Do novej epochy prechádzali napokon tí istí ľudia." ?!

      Filip Struhárik povedal(a)...

      a vari neprechádzali? dodnes nám vládnu :)

      wabt povedal(a)...

      a vari by si ľudí vymenil? za čo? ale ty nemyslíš na ľudí, myslíš na vládcov..... To je iná kategória ako ľudia. Chýbajú ti barikády..

      Anonymný povedal(a)...

      preco nie:)

      Zverejnenie komentára

           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators