„Ukázalo sa, že kultúrna zmena nebola taká radikálna, za akú sa vydávala. Do novej epochy prechádzali napokon tí istí ľudia. So svojím nanovo vymaľovaným vývesným vývesným štítom, ale so starou pamäťou, návykmi, správaním, kultúrnymi stereotypmi. Často s osobnou výbavou, ktorá nedovoľovala radikálnu rozlúčku s minulosťou, lebo by znamenala nevyhnutnosť radikálnej rozlúčky so svojou identitou. Výsledkom bol akýsi kompromis vlastnej minulosti s nevlastnou prítomnosťou, ktorá sa stávala tým väčšmi vlastnou, čím väčšmi sa podobala na minulosť. Dôsledkom bolo víťazstvo kontinuity medzi oboma epochami pred ich diskontinuitou.“

: napísal Peter Zajac vo svojej eseji pre magazín OS.

Označenia: Citát týždňa