02 novembra 2009

Ako sa nenechať tyranizovať časom?


    Zanášanie mozgov informáciami je jedným z najväčších problémov, akým musí naše životné prostredie čeliť.“

    Zvláštne. Na jednej strane si my ľudia stále zúfame, že nič nestíhame, na strane druhej si dokážete nájsť čas na tento článok. Nie, že by ma to netešilo. Práve naopak. Váš záujem si o to väčšmi cením. Ja len... hm, ľudia sú plní paradoxov. A ako napísal pred týždňom Martin Mojžiš, „paradox – či už skutočný, alebo domnelý – má jednu užitočnú vlastnosť. Vyrušuje nás a tým nás núti premýšľať.“

    Len vybavím pár mailov

    Informačná revolúcia spôsobila desiatky zmien. (Už som o niektorých písal.) Už nie sme len obmedzení prijímatelia informácií, už ich môžeme aj tvoriť. A nie len preto, lebo je to užitočné, ale jednoducho preto, že chceme. A preto, že chceme, nemusíme už chodiť ani do práce. Môžeme pokojne vykonávať desiatky zamestnaní z pohodlia svojich domovov.

    Spočiatku bol tento trend prijímaný s obavami, aby sa zamestnanci doma neulievali. Ukázalo sa však, že riziká sú skryté úplne inde. Mnohí ľudia totiž kvôli flexibilnej práci na diaľku strácajú rozdiel medzi prácou a voľným časom. Lepšie povedané, mnoho ľudí nemá nikdy úplne voľno a aj keď sú chorí, odpovedajú aspoň na e-maily.

    Čítajte tiež: Blogy čítame neraz len preto, aby sme sa vyhli povinnostiam. Ste si istí, že nemáte naozaj nič iné na robote, ako čítať toto tu?

    Thomas Hylland Eriksen vo svojej knihe Tyranie okamžiku (Brno, 2005) píše: „Jeden zo zákonov rýchlosti hovorí, že rýchly čas v konfrontácii s pomalým vždy víťazí. Nie je potom treba priveľa predstavivosti, aby sme pochopili, že keď sa práca zrazí s voľným časom, zvíťazí práca, a nie naopak.“

    Zanikne čas?

    Ľudia dnes už nestíhajú robiť veci, ktoré sú dôležité, lebo vždy ich zatlačí do úzadia niečo ešte dôležitejšie a naliehavejšie. Sú zaplavení množstvom aktivít a povinností, kvôli ktorím si nevedia nájsť čas na realizovanie svojich dlhodobých plánov.

    Ak aj človek niečo plánuje, tak ide len o krátkodobé aktivity, lebo nik nevie, aký bude svet o päť rokov. Životy sa menia z pomalých a lineárnych na rýchle a momentálne, píše Eriksen. To má vplyv na celý segment ľudských činností, mimo iného aj na kvalitu ľudských vzťahov.

    Neprehliadnite! Nikdy neochutnám všetky druhy želatínových cukríkov, nezačujem všetky melódie, aké ľudia zahrali, neprečítam celú krásnu literatúru, neuzriem všetky krajiny sveta, nespoznám všetky dievčatá, ehm, všetkých skvelých ľudí... Sme v pasci!

    Ľudia strácajú možnosť ovládať svoj vlastný čas, lebo je v ňom stále viac „všetkého“. Eriksen píše o časových krivkách. Ide o tradičné exponenciálne krivky, ktorých vodorovná os x znázorňuje čas a zvislá os y znázorňuje množstvo informácií, povinností, udalostí (a pod.) v našich životoch. Z tvaru krivky je teda zrejmé, že do rovnakého časového úseku musíme vopchať stále viac aktivít.

    Eriksen však zdôrazňuje, že tento trend nemôže pokračovať donekonečna. „Keď sa rastová krivka začne podobať priamej vertikále, vyplýva z toho, že sa čas blíži nule. To znamená, že zmizne. Vzhľadom k tomu, že nič také nie je možné (…), musia krivky nutne zmeniť smer,“ myslí si.

    Dovtedy však musíme meniť smer sami, nech už je to akokoľvek náročné. Treba vypnúť mobily, odísť od počítačov a televízorov, venovať svoj čas rodine a sebe. A nemať výčitky, že „dnes som nič užitočné neurobil“.

    Len pravidelným spomaľovaním či skôr vypínaním – môžeme dôjsť k zisteniu, že sme úplne postrádateľní a že svet sa točí aj bez nás, a nie okolo nás. A s takým vedomím je človek slobodnejší...


           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators