SNS používa symboly ako totality

Novelu zákona o obecnom zriadení by SNS mohla zneužiť vo svoj prospech napríklad pri výstavbe dvojkrížov po celom Slovensku - aby tak bojovala proti „maďarským turulom“.

Rok 2008 bol podľa Slovenskej národnej strany rokom slovenského dvojkríža. Podľa hovorkyne SNS Jany Benkovej to bol rok, kedy národniari „ich stavanie zintenzívnili a zvýraznili symboliku“. Slovami Jána Slotu boli (a budú) dvojkríže umiestňované, „aby sme si nielen jasne označili slovenské územie, ale aj ochránili ho v duchovnom zmysle,“ cituje predsedu bilančná správa SNS. Dvojkríže sú potrebné okrem iného na to, „aby bolo každému jasné, kde je a kto je tu doma,“ dodáva Slota.

Slovenský heraldik, profesor Jozef Novák si myslí, že „takéto správanie k symbolu je devalvácia“. Miroslav Kusý považuje osádzanie dvojkrížov za prejav zakomplexovanosti. „Je to nechutné. Vyspelý národ nepotrebuje značkovať svoje územie ako divá zver,“ tvrdí. Predseda SMK Pál Csáky sa zas pýta: „Neviem, či si to pán Slota uvedomuje, ale rovnaký dvojkríž je aj v maďarskom štátnom znaku.“

Ešte neskončili

Bilančná správa za rok 2008 kapitolu o dvojkrížoch uzatvára konštatovaním, že maďarské pokusy zasahovať do vnútorných záležitostí Slovenska neustávajú, preto SNS bude stavať dvojkríže aj v budúcnosti. Aj v roku 2009 sa preto môžeme tešiť na vyhlásenia typu: „Nebudeme sa pozerať na nablblých turulov, ako nám poletujú ponad južné Slovensko.“

Prednosta Spišskej Novej Vsi Peter Petko (SNS) k dvojkrížom povedal, že „nad každým slovenským mestom by takýto symbol mal stáť. Veď prečo nie?“ Nad Spišskou Novou Vsou už dvojkríž stojí. Osadili ho tam za asistencie Mariána Janušeka. Ten vo svojom prejave povedal: „Niektorí neprajníci všetkého slovenského začali spochybňovať aj pôvodnosť nášho dvojkríža ako pôvodného, slovenského. Tu vidieť úbohosť týchto duchovných bezdomovcov a mediálnych žoldnierov Satana.“

Rafael Rafaj hlása, že dvojkríže budú stavať „všade tam, kde sa podarí“. Belousovová tvrdí: „Budeme ich inštalovať po celom území,“ Slota dodáva, že dvojkríž by chcel vidieť stáť aj v Komárne.

Podľa Plus 7 dní komárňanský primátor Tibor Bestnák na dvojkríž v jeho meste povedal: „Občania maďarskej a slovenskej národnosti u nás žijú v pokoji a nepotrebujeme provokácie, ktoré by ich mali rozdeľovať. Na podobné aktivity budeme reagovať v zmysle zákona.“

Zákon sa preto mení

SNS predložila do parlamentu novelu zákona o obecnom zriadení, podľa ktorej už obce nebudú môcť rozhodovať o umiestňovaní pamätníkov, pamätných tabúľ, sôch, súsoší alebo iných umeleckých diel. Stačí, ak bude pamätník stavaný vo verejnom záujme a obec mu musí vyhradiť vhodné priestory. Nič by tak nebránilo SNS postaviť kolosálny dvojkríž priamo v centre Komárna.

Aj hovorkyňa SNS Jana Benková pripustila, že to, kde všade budú dvojkríže stáť, závisí od finančných partnerov a „od toho, v akej miere nám vyjdú samosprávy v ústrety“. Ak novela zákona bude vo februári schválená parlamentom, od apríla už ústretovosť samospráv SNS nemusí brať do úvahy.

„Ja rozhodne odmietam nejaké politikum alebo nejaký politický zreteľ.“ Bránil sa na decembrovej schôdzi parlamentu Rafael Rafaj. „Predovšetkým chcem povedať, že tento konkrétny návrh hovorí o verejnom záujme. Hovorí o verejnom priestranstve a to s využitím pre verejné účely.“ Poslanci sa budú musieť rozhodnúť, či jeho slovám veria a podľa toho budú hlasovať o kontroverznej novele. Opozícia ju zatiaľ odmieta.

Ako za totality

SNS dala minulý rok postaviť päť dvojkrížov – v Čerhove, Malackách, Spišskej Novej Vsi, Lučenci a v Pavlovciach. Čerhovský kríž meria 12 metrov a stál približne 10 tisíc eur. Postavila ho lokálna firma Lumix Trade, ktorá má podľa obchodného registra mnohostranné pôsobenie – od prekladania nákladov, cez prenájom nehnuteľností, nákup a predaj motorových vozidiel až po výrobu stavebných materiálov. Dvojkríž preto nie je žiadnym umeleckým dielom. Hovorkyňa SNS však tvrdí: „Nemyslíme si, že umiestňujeme len ‘obyčajné‘ železobetónové konštrukcie, ide o štátny symbol, voči ktorému máme veľkú úctu.“ O tom, že by dvojkríže pripravovali renomovaní sochári zatiaľ strana neuvažuje, hoci to do budúcnosti nevylučuje.

Vzhľadom na železobetónový charakter krížov a samotné vyjadrenia predstaviteľov SNS sa nemožno ubrániť dojmu, že dvojkríže slúžia len na značkovanie územia. Pôsobia ako makety tankov na vojenskej mape, ukazujú hranice vybojovaného územia.

Obdobná obľuba v manifestovaní symbolov je prítomná v celej našej histórii. Obzvlášť výrazná bola v totalitných režimoch 20. storočia.

Dvojkríže však neoznačujú len územie Slovenska, našu vlasť. Slúžia totiž aj na propagáciu samotnej SNS. Na každom kríži je totiž výrazne ukázané, kto ho na danom mieste osadil (viď obrázok). „Proti zdravému vlastenectvu sa nedá namietať, ak si však naň robí nárok jedna politická strana, nepovažujeme to za najšťastnejšie,“ myslí si primátor mesta Žilina Ivan Harman.

Ak parlament schváli novelu zákona o obecnom zriadení, ktorú predložili poslanci za SNS, hrozí, že dvojkrížov na Slovensku pribudne. To môže mať za následok eskaláciu problémov v slovensko-maďarských vzťahoch.

Nehovoriac už o samotnom nevkuse týchto aktivít.

- - - - - -

Súvisiaci článok: SNS pripravuje zákon, ktorý môže zneužívať vo svoj prospech

Čítať ďalej »

SNS pripravuje zákon, ktorý môže zneužívať vo svoj prospech

Národniari svojou politickou hrou otvárajú Pandorinu skrinku, tvrdí opozícia.

Poslanci za SNS - Ján Slota, Rafael Rafaj, Anna Belousovová a Rudolf Pučík – pripravili ešte v minulom roku novelu zákona o obecnom zriadení, ktorá znemožňuje obciam rozhodovať o umiestňovaní pamätníkov, pamätných tabúľ, sôch, súsoší alebo iných umeleckých diel. Podľa opozície je táto novela škodlivá a môže byť zneužitá na politické ciele aj samotnou SNS.

Podľa dnešných zákonov môže obecné zastupiteľstvo rozhodnúť, či vyhradí časť verejného priestranstva na umiestnenie pamätníka. Národniari sa usilujú, aby od 1. apríla obce o túto právomoc prišli. Chcú zamedziť prípadom, kedy by sa zastupiteľstvo „snažilo z politických alebo etnických dôvodov zamedziť inštalovaniu významného artefaktu“.

Ondrej Dostál, podpredseda Občianskej konzervatívnej strany, si myslí, že táto právomoc by aj naďalej mala ostať v rukách obcí. Ani to podľa neho síce nie je zárukou toho, že sa neinštalujú pamätníky, ktoré by sa inštalovať nemali (má na mysli napríklad snahu umiestniť pamätnú tabuľu Gustávovi Husákovi v Dúbravke), ale „umiestňovanie pamätníkov na verejných priestranstvách nie je celkom to isté ako sloboda zhromažďovania alebo sloboda prejavu a niekto by mal mať kompetenciu v takejto veci rozhodnúť“.

S týmto názorom súhlasí aj František Zika, podpredseda Slobodného fóra: „Zastávam názor, že o veciach, ktoré sa týkajú občanov obce, majú rozhodovať ich volení zástupcovia, teda komunálni politici.“ Každej takejto výstavbe by podľa neho mala predchádzať verejná diskusia. „Ak rozhodnutie poslancov nebude v záujme občanov, tí majú možnosť v nasledujúcich voľbách vyjadriť svoj nesúhlas jednoducho. Nebudú ich voliť.“

Združenie miest a obcí Slovenska považuje súčasný právny stav za dostatočný.

Účelová zmena

Dostál si myslí, že návrh novely zákona o obecnom zriadení je predovšetkým „politickou hrou SNS proti samosprávam v obciach s výrazným zastúpením obyvateľstva maďarskej národnosti“. Podľa Pavla Minárika z KDS je takáto novela nepotrebná a dokonca škodlivá. Predstavuje totiž neprimeraný zásah do kompetencií samospráv. „Táto novela je typický účelový návrh, tentoraz z dielne nacionalistickej SNS,“ myslí si Minárik.

Gyula Bárdos z SMK v parlamente povedal, že pripravovaná zmena je politická a účelová, je proti princípu demokracie a proti princípu samosprávnosti. Poslancov varoval, že ak zmenu prijmú, otvoria Pandirinu skrinku. „Zákon o obecnom zriadení, by sme nemali používať ani vy, ani my,“ odkázal poslancom za SNS. SMK novelu odmieta, potvrdil to aj Béla Bugár.

Rafael Rafaj (SNS) pri predkladaní zmeny zákona v parlamente povedal, že rozhodne odmieta akékoľvek politikum alebo politický zreteľ a tvrdí, že predkladatelia konali výlučne vo verejnom záujme. Váhu jeho slov však oslabuje predseda SNS Ján Slota. Ten sa už pred rokom ohradil voči situáciám, kedy sa mestské zastupiteľstvá bránia výstavbe pamätníkov. „O stavaní týchto symbolov by mali rozhodovať a dávať súhlas štátne stavebné úrady – krajské alebo ministerstvo výstavby, a nie miestne či mestské,“ citoval Slotu denník Pravda.

Neo-totalitný a protiústavný zákon

Stanislav Janiš z SDKÚ-DS si myslí, že zákon bol na rokovanie podaný zámerne formou poslaneckého návrhu, aby sa vyhol pripomienkovému konaniu, a tým sa vyhol aj verejnej diskusii. „Novinári tejto problematike nerozumejú, a tak tomu nevenovali pozornosť. Bohužiaľ,“ dodáva na margo skutočnosti, že návrh prešiel prvým čítaním bez výraznejšieho dohľadu médií.

Janišova stranícka kolegyňa Magdaléna Vášáryová tvrdí, že mienený zásah do kompetencií samospráv by mohol byť dokonca protiústavný. Návrh považuje za neo-totalitný, a preto sa ho pokúsi zmeniť pozmeňovacími návrhmi a upozornením naň v druhom čítaní. To sa očakáva už na februárovej schôdzi parlamentu.

Súvisiaci článok: SNS používa symboly ako totality

- - - - - -

Len tlak verejnej mienky môže zabrániť prijatiu tejto novely zákona. Hlasujte za tento text na vybrali.sme.sk, aby sa o veci dozvedeli viacerí. Ďakujem.

- - - - - -

Práve ste dočítali Browser, pravidelnú rubriku blogu Bútľavá vŕba, ktorá vychádza každý pondelok.

Všetky tohtoročné Browsery nájdete tu.

Browsery napísané v roku 2008 nájdete tu.

Chcete sa stať pravidelným čitateľom blogu Bútľavá vŕba?

Pridajte si ho do svojej RSS čítačky, alebo využite e-mailovú notifikáciu.

Čítať ďalej »

Nedopúšťa sa Štefan Hríb klientelizmu?

Včerajšia Lampa Štefana Hríba sa niesla v duchu finančných žralokov – pozvanie prijal Patrik Tkáč z finančnej skupiny J&T a ekonomickí novinári z Trendu Rado Baťo a Gabo Beer. Diskusia priniesla nejednu podnetnú myšlienku, o ktorej by sa dalo niečo napísať. Nechcem sa však veľmi púšťať do analýz fungovania finančných skupín, do hodnotenia kupónovej privatizácie a výhodnosti spomínaných investícií. V tejto ekonomickej oblasti si pripadám ako ľudia v Sokratovom podobenstve o jaskyni. Vidím len tiene vrhané na stenu jaskyne, nejasné tiene reality.

Polícia vs. médiá

Svoju prvú úvahu nasmerujem na malú poznámku, ktorú vyslovil v diskusii Gabo Beer. Ten totiž upozornil na skutočnosť, že slovenská polícia nie je schopná odhaľovať komplikované a umne zosnované finančné kriminálne prípady. Vyšetrovatelia totiž nemajú dostatočné vzdelanie, schopnosti, motiváciu ani vytvorené iné podmienky, aby mohli prísť na kĺb komplikovaným finančným podvodom.

V mojej mladíckej idealistickej hlave sa vtedy zjavili otázky: „Sakra, čo s tým? Dá sa to zlepšiť? Ako?“ Rozmýšľal som nad tým, kým Vrbovské chrbty rozsievali podivné zvuky z ešte podivnejších nástrojov. (Nechcem sa nikoho dotknúť, ale toto skutočne nie je hudba, ktorú by som vyhľadával. Pri ich počúvaní som si vybavil jednu myšlienku Tomáša Zálešáka: „...budem sa snažiť byť tak gýčovitý, aby bolo jasné, že sa na nič nehrám a aj keď je moje dielo slabomyseľné a bezcenné, je aspoň autentické”.)

Prišiel som k smutnému záveru, že možnosti na výrazne zlepšenie fungovania finančnej polície sú v nedohľadne. Absenciu odborníkov, ktorí by s krvou v očiach dennodenne hľadali finančných podvodníkov totiž polícia nemá kde vziať. Absolventi policajnej akadémie nie sú to, čo hľadáme, vhodní adepti, ktorí vyštudovali na iných školách sa na miesto vyšetrovateľa (teda na pozíciu nedocenenej kancelárskej krysy) nehrnú. Nemá ich tam čo prilákať. Štát taktiež atraktivitu tohto povolania nebude výrazne zvyšovať, pretože by šiel proti sebe – do mnohých finančných podvodov je totiž svojimi chápadlami výrazne zapletený. A keby aj. Zvýšená finančná podpora by nezaručovala aj zvýšenie efektivity.

Niet preto divu, že ak sa objaví finančný podvod, objavia ho skôr média ako polícia. Novinári potrebujú témy, hľadajú sólokapre. Ženie ich vpred túžba poukázať na niečo „veľké“, prirodzená túžba vyniknúť. Média potrebujú odhalenia finančných škandálov, lebo im prinášajú viac čitateľov ako špeciálne 24 stranové prílohy plné receptov na diétne pokrmy.

Úlohou štátu je poskytovať dobrá, ktoré nedokáže v dostatočnej miere generovať trh. Vo veci odhaľovania finančných problémov sa štátny aparát nikdy nemôže vyrovnať médiám. A to mi robí dobre... :)

Ad klientelizmus

Štefan Hríb sa v úvode relácie snažil z diskutujúcich vypáčiť (!) súhlas s jeho názorom, že ak je niekto úspešný, lebo má známosti na významných postoch, dopúšťa sa klientelizmu. Tak ako diskutujúci, ani ja so Štefanovým úsudkom nesúhlasím. Ak by sme ho totiž prijali, svet by bol plný klientelizmu.

Môj otec má v sporiteľni známu. Nikdy nestojí v rade, keď potrebuje niečo vybaviť. Zavolá jej, spýta sa, kedy má na neho čas, príde a ona sa venuje len jemu. Je to klientelizmus?

Moja známa pracuje v kaviarni. Kebyže som pil kávu a chcel by som do nej dvojitú, či dokonca trojitú dávku toho čokoládového sirupu, verím, že by mi uliala. Bol by to klientelizmus?

Alebo hyperbola jak hrom: nedopúšťa sa klientelizmu týždeň čo Týždeň aj Štefan Hríb, keď do svojej relácie pozýva diskutovať vo veľkej miere najmä svojich priateľov, známych a spolupracovníkov? :)

- - - - - -

Ak nechcete, aby článok zapadol prachom, môžete zaň hlasovať na vybrali.sme.sk. Ďakujem.

- - - - - -

Chcete sa stať pravidelným čitateľom blogu Bútľavá vŕba?

Pridajte si ho do svojej RSS čítačky, alebo využite e-mailovú notifikáciu.

Čítať ďalej »

Malý brat, jeden zo 100 miliárd

Žijeme v informačnej spoločnosti, kedy už nie je problém nedostatok informácií, ale ich nadbytok. Niektorí odborníci tvrdia, že od čias sumerských hlinených tabuliek ľudstvo vyprodukovalo najmenej:

• 32 miliónov titulov kníh,
• 750 miliónov článkov a štúdií,
• 25 miliónov piesní,
• 500 miliónov obrazov,
• pol milióna filmov,
• 3 milióny televíznych programov a krátkych filmov,
• 100 miliárd webovských stránok.
  

To všetko by pri využití súčasných technológií zabralo 50 petabajtov, čiže 50 miliónov gigabajtov. Na ich uloženie by bola potrebná budova veľkosti malej mestskej knižnice. Raz vraj možno všetko natrepeme do svojho iPodu...

Iný pohľad. V roku 2002 sa podľa výskumu univerzity v Berkeley dostalo na tlačené, filmové, magnetické a optické nosiče päť exabajtov nových informácií (5 miliárd gigabajtov). Na tlačených médiách pritom bolo len 0,01 % uložených informácií.

Aj napriek tomu však Eli Noam píše, že jedno číslo denníka The New York Times obsahuje väčšie množstvo informácií, než s akým bol konfrontovaný bežný Angličan žijúci v 17. storočí. Počet časopisov na svete sa pritom každých 50 rokov zdesaťnásobí. (V roku 1850 bolo asi tisíc titulov, dnes ich je niečo okolo jedného milióna. Ak teda z času na čas nejaký časopis zanikne kvôli „finančnej kríze“, nerobil by som z toho drámu.)

Niektorí odborníci tvrdia, že za posledných tridsať rokov bolo vyprodukovaných viac informácií, ako za predchádzajúcich päť tisícročí. Ľudia totiž vytvárajú a distribuujú informácia len preto, že môžu, nie pretože je to užitočné. (Dôkazom je aj tento blog ;)

V internete sa nenaplnilo Orwellovo „Veľký brat ťa pozoruje“, ale práve naopak. Sieť zaplnili malí bratia a každý chce, aby ste pozorovali práve jeho.

Prehliadač Google mal v roku 2005 zaindexovaných vyše 8 miliárd stránok. Čiže viac, ako ľudí. Pritom web sa skladá z dvoch vrstiev – povrchový web, ktorý prehliadače poznajú a neviditeľný hlboký internet, ktorý je podľa odhadov 400 až 550-krát rozsiahlejší.

Ďakujem, že ste si v tej záľahe informácií našli čas na prečítanie tohto príspevku. Želám úspešný týždeň ;)

(V texte boli použité cenné informácie a citáty z knihy Pavla Rankova Informačná spoločnosť. Bratislava : LCA, 2006. Knihu všetkým odporúčam!)

Čítať ďalej »

Nemáte nič inšie na robote ako čítať toto tu?

Mnohí ľudia – no v nemalej miere najmä vysokoškoláci – vykonávajú mnoho nepodstatných aktivít namiesto iných, podstatne dôležitejších. Príčinou nie je ich lenivosť, ale psychologický jav nazvaný prokrastinácia.

Nakupovanie, upratovanie, varenie, lakovanie si nechtov... Pozeranie videí na YouTube, četovanie, čítanie blogov... To sú príklady činností, ktoré neraz vykonávame len preto, aby sme oddialili svoje povinnosti. Môžeme si to dovoliť – štýl práce výraznej časti populácie sa zmenil, pracovný čas je menej štruktúrovaný a jeho réžiu máme vo svojich rukách. Pre niekoho to znamená slobodu – pre iných muky. Venujú sa totiž všetkému nepodstatnému, zatiaľ čo dôležité a náročnejšie úlohy odkladajú.

Tento frustrujúci a nepríjemný bludný kruh dostal od psychológov názov prokrastinácia (z lat. pro crastinus – na zajtra). Postihuje každého piateho až šiesteho človeka – u študentov sa dá hovoriť dokonca o až 40 percentnom výskyte. To je logické: po strednej škole, kde bol ich čas prísne štruktúrovaný, majú na výške náhlu slobodu. Nemajú ešte pevný systém organizácie času a pritom toľko (virtuálnych a reálnych) možností.

Prokrastinátori často operujú s tvrdením, že vedia pracovať iba pod tlakom. To ale podľa psychológov nie je ničím podložené. Výskumy skôr nasvedčujú, že človek v strese robí viac chýb a pracujú horšie.

Riešenie odborníci vidia napríklad v metóde tzv. timeboxingu. Tá spočíva v rozdelení času na menšie časové úseky (polhodinové, hodinové) a počas nich sa treba plne sústrediť na dôležité úlohy. Potom sa odmeniť prestávkou. Samozrejme, nemožno zabúdať odstrániť všetky rušivé vplyvy – neprijímať e-maily, nečetovať, nehľadať nič na internete...

Keďže tento text vznikol na (ako vždy) poslednú chvíľu – v noci z nedele na pondelok – sľubujem si, že ďalší Browser budem robiť priebežne a načas. Nič nebudem odkladať. Začnem s tým už vo februári... :)

(V texte boli použité cenné informácie z článku Karolína Vitvarová-Vránková: Až přečtu tenhle článek... Respekt, č. 2/ 2009)

Čítať ďalej »

Hľadám si priateľku, ktorá raňajkuje

Mladí, ktorí neraňajkujú, začínajú svoj sexuálny život skôr. Tvrdia japonskí vedci.

Zaujímavú správu priniesli médiá na sklonku minulého roka. Vraj tínedžeri, ktorí neraňajkujú, majú svoj prvý pohlavný styk skôr. Vyplýva to z výskumu japonských lekárskych združení. Vedci sledovali tri mesiace mladých ľudí, medzi ktorými niektorí neraňajkovali vôbec, niektorí len občas a niektorí pravidelne.

Priemerný vek prvej sexuálnej skúsenosti u mladých ľudí, ktorí na strednej škole pravidelne raňajkovali, bol 19,4 roku v porovnaní so 17,5 rokom u tých, ktorí raňajky vynechávali.

Súvislosť medzi raňajkami a sexom je údajne potrebné hľadať v rodinnom živote. „Skutočnosť, že ľudia neraňajkujú, niečo vypovedá o ich rodinnej situácii,“ tvrdí Kunio Kitamura zo Združenia pre plánovanie rodičovstva. „Tí, ktorí sú nešťastní zo svojich rodičov, napríklad kvôli tomu, že im nepripravujú raňajky, môžu mať tendenciu uvoľniť svoju frustráciu práve prostredníctvom sexu,“ dodáva.

Čo dôležité nám tento výskum hovorí?

Nič. Absolútne nič!

Na rétorike pána Kitamura mi príde všetko scestné. Ak neraňajkujem, hovorí to niečo o mojej rodinnej situácii? To je unáhlený úsudok! (Ak by to tak bolo, dal by som si inzerát, že si hľadám ženu v znamení koza - ovca, ktorá nechce rodiť cisárskym rezom, má vlastné zuby, zmysel k pokore a ktorá pravidelne raňajkuje. Inšpirované jedným inzerátom, díky zaň, Maťo. :) Ak mi rodičia nerobia pravidelné raňajky, môžem byť nešťastný? (No, ibaže by som nemal vlastné ruky.) Ak budem z rodičov nešťastný, budem si svoju frustráciu vybíjať sexom? (Toto by som ešte dokázal so zažmúrením oka a zahmlením okuliarov prijať, ale tiež by bolo vhodné dodať, že moja frustrácia by bola badateľná aj na iných prejavoch môjho správania.)

Japonskí vedci nám príkladne ukázali, ako sa dajú chybne vyvodzovať nesprávne a nepodložené závery z predkladaných čísel. O podobných lapsusoch som už svojho času písal. Poukázať na rozdiel medzi raňajkujúcimi a neraňajkujúcimi je síce pekné, ale odvodzovať z toho nejaké príčinné súvislosti je nesprávne. Nehovoriac o tom, že vedci trestuhodne ignorovali štatistickú odchýlku.

Celý tento výskum mi pripomína už spomínanú myšlienku nemeckého novinára Wolfa Schneidera, ktorý sa pýta: neznížil sa v posledných rokoch počet pôrodov? A nepoklesol aj počet bocianov? Môžeme z týchto skutočností teda usudzovať, že je to predsa len tak, že nám deti nosia práve bociany?

Japonskí vedci sa podľa mojej mienky vo svojich úsudkoch mýlia. Na záver dodávam, že si nehľadám ženu (s vlastnými zubami), ktorá pravidelne raňajkuje. Stačí taká, ktorá mi občas tie raňajky urobí... :)

Čítať ďalej »

Ceny blogu Bútľavá vŕba

...alebo výročná správa jedného bloggera

Koncom roka všetci rekapitulujú, sumarizujú, hodnotia. Niektorí triezvo, iní trochu morbídne, ale aspoň si to priznajú. A nedá mi, než sa k ním pridať a zhrnúť môj uplynulý bloggerský rok – a oceniť tých najlepších v mojom okolí...

O mne...

Rok 2008 som začal spustením reklám (nezarábam nič, ale možno raz budem :), umožnil som posielať najnovšie príspevky na e-maily záujemcov (ktorých nie je veľa, ale možno raz bude :), vytvoril som pravidelnú týždennú rubriku Browser a nakoniec som pripravil úplne nový vzhľad blogu. Počas roka som bol aj malilinko ocenený, a to aj za články, ktoré ste si tu mohli prečítať.

V roku 2008 navštívilo môj blog takmer 34 tisíc čitateľov, čo je viac ako trojnásobný nárast oproti roku 2007 a viac ako desaťnásobný nárast oproti roku 2006 (táto skutočnosť mi umožnila obsadiť 28. priečku z 263 stránok v kategórii weblogov podľa Naj.sk). Skoro polovica návštevníkov pritom prišla z vybrali.sme.sk, za čo sa chcem poďakovať všetkým, ktorí mi počas roka dávali svoje hlasy.

Zo všetkých príspevkov publikovaných v minulom roku som vybral štyri, ktoré považujem za... najlepšie (?):

- Bulvarizácia médií a manipulácia v nich

- Servilnosť a sterilita Katolíckych novín

- Nie kríza, ale koniec jednej éry

- Majú sa deti v škole učiť techniky masturbácie?

Udeľujem si aj špeciálnu cenu za článok „Člen rady STV píše básne o Tisovi. Niektorí poslanci ho za to chvália“. Vyberám ho preto, lebo vyvolal nemalý rozruch, bol som vďaka nemu označený za plagiátora i kritika. A to ešte nie je všetko... (viac informácií inokedy)

Chcel by som však upozorniť aj na iné texty. Rok som začal moralizovaním, poukázal som na bludy veľkonočných sviatkov, smutno-smiešne som reflektoval dejiny novinárstva (na tomto mieste chcem zaželať veľa šťastia tým, ktorí čochvíľa pôjdu na skúšku) a bojoval som s holubmi v Mlynskej doline. Precestoval Egypt a zamýšľal sa nad masturbáciou tamojších bohov, priestor som dal aj rozvažovaniu nad utláčaním žien, poukázal som tiež na omyly, ktoré hovoria obhajcovia slávnej kampane proti potratom, a začal som kriticky analyzovať slovenské vysoké školstvo. Filozofii som venoval posledný mesiac v roku – zameral som sa na hodnoty v živote a lásku.

O iných...

Bez zbytočných obkecov prejdime k vôbec prvému udeľovaniu cien blogu Bútľavá vŕba:

Moje objavy roka: Peter Kunder, Lemuel Kolkava, Jozef Hvorecký (som rád, že som ich [na sieti] našiel)

Vzostup roka: Postoy (chytili druhý dych, fandím im)

Úpadok roka: blog Zumag (pardon, ale dá sa tá stránka ešte otvoriť?)

Zlá správa roka: koniec Hyenovín (viem, Hyena neodchádza, ale predsa...)

Odmlčanie roka: Erik Golian (ani neviem, prečo už pol roka nič nenapísal)

Diskutujúci roka: Wabt (vždy sa teším na jeho reakciu, veľmi si jeho komentáre cením)

Príbeh roka: Krátká dlouhá cesta (Fedor Gál kráčal po stopách ľudí, ktorí sa narodili ako ľudia a zomreli ako židia, odporúčam najmä videá)

Blog roka: Alenka Sabuchová (nebol text, ktorý by ma nenadchol. Zbožňujem všetky, zbožňujem ju! :)

Ceny si môžete vyzdvihnúť osobne – najlepšie pri kofolke, pivku alebo vínku ;)

Ďakujem všetkým, ktorí ma čítajú a ktorých môžem čítať ja. Šťastný rok 2009...!

(Na záver odporúčam ešte jedno video ;)

Čítať ďalej »