Prečo sa katolícke školy uzatvárajú do seba a ohradzujú sa voči ľuďom žijúcim mimo Cirkvi? Prečo by na nich mali všetci rozprávať rovnako?
Počas posledných dní, kedy liberálka Radičová vystúpila na posvätnej pôde Katolíckej univerzity v Ružomberku (KU), sa objavili celkom zaujímavé témy na diskusiu. Zo všetkých otázok a odpovedí ma najviac oslovila práve úvaha o tom, kto môže a kto by už nemal vystúpiť na pôde ktorejkoľvek katolíckej univerzity.
Už vo svojom minulotýždňovom článku som upozornil, že protesty kňazov proti odbornej prednáške Ivety Radičovej na KU môžu v nemalej miere súvisieť práve s jej názorovou orientáciou. „Iste, nebudeme tajiť – a bolo to povedané aj v našom vyjadrení – úlohu zohrali aj jej názory na niektoré záležitosti,“ potvrdil moje úvahy kňaz Anton Ziolkovský v rozhovore pre Postoy.sk. „Aj fakt, že ide o Katolícku univerzitu, zohral istú rolu,“ povedal a dodal, že „nejde tu len o akademickú pôdu, ale aj o otázku katolicity.“ Ziolkovský sa pýta, „či by katolícka škola mala takto, hoci nie úmyselne, podporovať človeka, ktorý je v zásadných otázkach mimo Cirkvi. Hoci sa aj k Cirkvi hlási.“
Takéto názory však nie sú ružomberským špecifikom. V týchto dňoch tisíce ľudí protestujú proti udeleniu titulu doctor honoris causa americkému prezidentovi Barackovi Obamovi na katolíckej univerzite Notre Dame v Indiane. Dialektika je takmer totožná. Vraj nie je prijateľné podporovať človeka, ktorý súhlasí s legalizáciou potratov a výskumom embryonálnych kmeňových buniek. Viceprezident National Right to Life Committee Anthony Lauinger povedal, že pozvanie Obamu je „zradou poslania univerzity a útokom voči všetkým, ktorí veria v posvätnosť a dôstojnosť ľudského života“.
Jeden môj známy mi napísal, že pluralita vysokých škôl nie je v tom, že majú byť rovnaké. Dnes hádam všetky školy majú univerzitné pastoračné centrá, môžu na nich prednášať aj kňazi, a preto by katolícke univerzity mali ponúknuť niečo viac. Hoci to priamo nepomenoval, predpokladám, že mal na mysli víziu školy, ktorá by bola od ostatných jednoznačne vymedzená – a teda konzervatívna, zhromažďujúca a rozvíjajúca katolícku inteligenciu, vyzdvihujúca kresťanské zásady, reflektujúca poznania vo svetle viery atď.
Myšlienka katolíckej vzdelávacej a vedeckej inštitúcie, ktorá by mala autoritu a vysokú kvalitu, je pôvabná. Ale nemyslím si, že urputná snaha o vymedzenie takýchto univerzít je správna. A to nielen na Slovensku, kde jednoznačne nemáme na naplnenie takýchto cieľov dostatočné personálne a materiálne predpoklady.
Prečo?
Pretože mám každým dňom silnejší pocit, že vytváranie ostrovov pozitívnej katolíckej deviácie stále viac ubližuje ich budovateľom a obyvateľom. Sám som navštevoval prednášky, kde by bolo samovražedné ak by som niečo namietal voči prezentovaným faktom (!) o interrupciách a antikoncepcii. Bláznivé by bolo už aj upozornenie na zbytočné používanie manipulatívneho jazyka. Zúčastnil som sa medzinárodného kongresu, kde sa prišli všetci (obyvatelia ostrova) len (s prepáčením) najesť a vykecať. (Už som o tom písal.) Mohol by som spomenúť ešte desiatky epizód, kedy som miesto diskusie narážal na citáty z Biblie a dogmy.
Avšak opäť to nie je iba ružomberský problém. Ako najideálnejší príklad môžeme použiť americké popieranie evolučnej teórie. „Vyhoďte to svinstvo z učebníc,“ vyhlásila matka jedného stredoškoláka. „Nechcem, aby sa o mňa raz staral v domove dôchodcov niekto, kto si myslí, že pochádzam z opice.“ Kresťanskí fundamentalisti sa tam snažia dostať do osnov tvrdenie, že evolúcia je „iba teória“, a to veľmi „kontroverzná“. V niektorých štátoch platí dokonca povinnosť označiť každú učebnicu biológie nálepkou: „Táto kniha obsahuje evolučnú teóriu“.
V Petrohrade sa istá študentka domáha vyškrtnutia darwinizmu z osnov, lebo uráža jej náboženské cítenie. Poľský europoslanec vo svojej publikácii tvrdí, že vyučovanie biológie v evolučnom duchu je výmyslom ateistov a neprispieva k správnej výchove poľskej mládeže. A pritom Vatikán potvrdil, že „evolučná teória Charlesa Darwina a viera, že Zem stvoril Boh, sa navzájom nevylučujú“.
Často opakujem, že pravda sa rodí v diskusii. V polemike, v ktorej si neškrabkáme chrbátiky a neprihrievame si polievočku, v ktorej vytvoríme priestor pre každého. Ak ju zakazujeme a obmedzujeme, spôsobujeme len a len škody. (Nehovoriac o tom, že sa stávame pokrytcami a trestuhodne zatracujeme názory iných.)
Ak zakážeme na katolíckych univerzitách prednášať Radičovej, Obamovi a iným, ktorí „sú v zásadných otázkach mimo Cirkvi“, skutočne budujeme ostrovy katolíckej deviácie. No už nie pozitívnej. Pálime tak totiž mosty medzi nami a našimi názorovými oponentmi, a tak sa odtŕhame (podobne ako Cirkev samotná) od reality, od pravdy. Katolícke univerzity umiestňujeme do sterilných bublín, kde vládnu frázy a floskuly, kde všetci rozprávajú rovnako. Slovinský profesor Aleš Debeljak to vystihol, keď napísal: „Tam, kde všetci rozprávajú rovnako, totiž rozum spí – a spánok rozumu rodí prízraky.“
Katolícke univerzity by sa podľa mňa nemali silou-mocou vymedzovať od ostatných škôl a uzatvárať sa do svojho sveta univerzálnych právd. Mali by byť otvorené všetkým názorom, viesť diskusie so všetkými ľuďmi. Mali by mať na zreteli viac svoju kvalitu ako svoju ideológiu. (Aby napríklad vychovávali a vzdelávali radšej kvalitných ako katolíckych novinárov. Pretože byť katolíckym žurnalistom ešte nie je žiadna výhra.)
Želám si, aby boli študenti a pedagógovia katolíckych univerzít súčasťou tohto sveta, aby poznali všetky jeho odtiene a zložky. Nech nežijú vo svojej bubline, ale v realite. Lebo tí – ako by povedal klasik –, čo nikdy nevideli more, nemôžu pochopiť ani rieku.
