V marci 1997 vnikli divadelníci do budovy ministerstva kultúry a obsadili ju. Pred 30-člennou policajnou hliadkou chránili umelcov poslanci vlastnými telami a odvolávali sa na poslaneckú imunitu. Slovensko bojovalo o záchranu svojej kultúry.
Začiatkom 90. rokov sa v súbehu s vytriezvením z Novembrového ošiaľu prebúdzala aj arogancia moci. Slovník sa začal podobať tomu z polovice storočia, akurát prívlastok „socialistický“ nahradilo slovo „národný“. Mečiarova perestrojka menila novovzniknutý slovenský štát na „čiernu dieru“ v srdci Európy. Vláda videla v umelcoch iba inžinierov ľudských duší, a preto sa snažila získať vplyv na ich tvorbu.
Mečiar sa prostredníctvom ministra kultúry Ivana Hudeca pokúšal vymeniť rešpektované vedúce osobnosti a dosadiť na ich (riaditeľské) miesta „prispôsobivých“ ľudí. Nespokojnosť s ministrovými zásahmi sa však začala šíriť krajinou. Keďže minister na protesty nereagoval, koncom februára 1997 vstúpilo do štrajku štrnásť slovenských divadiel.
„Počas štrajku sa v divadlách riadne skúšajú nové inscenácie, ale večer sú divadelné sály zavreté. Nehrá sa. Verejnosť štrajk podporuje,“ píše vo svojom článku Martin Porubjak v revue OS. „Ministerstvo kultúry reaguje škandalizovaním umelcov a odmieta akýkoľvek dialóg o požiadavkách divadelníkov,“ dodáva.
Tanky a obrnené vozidlá
Do konfliktu vstúpila skupina opozičných poslancov, ktorá dostala poverenie na poslanecký prieskum na ministerstve. Hudec s nimi odmietol rokovať a nepustil ich do kancelárie. Pred budovou ministerstva sa Ján Langoš prihovoril zhromaždeným umelcom slovami: „Keď oni nechcú von, tak choďte vy dnu, veď je to vaše ministerstvo!“ Umelci vnikli do budovy, obsadili vestibul a predsieň ministra. Ten na nich zavolal políciu. „Prvá policajná jednotka príde do budovy na poludnie, poslanci chránia umelcov doslova vlastnými telami a dovolávajú sa poslaneckej imunity,“ pokračuje Porubjak.
Hudec uteká z ministerstva zadným východom s kabátom prehodeným cez hlavu. Spisovateľ Pavel Vilikovský vtedy pre denník SME povedal: „Minister kultúry, ktorý pod ochranou policajtov uteká pred umelcami zadným vchodom - to je divadlo, aké nevymyslel ani Shakespeare. Zaslúži si potlesk na odbornej scéne (len či sa taká momentálne nájde) a pre veľký úspech azda aj opakovanie na mítingu na Pasienkoch. Len na ministerstvo by sa už minister nemal vracať, a to ani zadným vchodom.“
Mečiar vyhlásil výnimočný stav a povolal proti umelcom armádu. O ďalšom postupe sa vraj radil aj s albánskym prezidentom. „Večer prichádza do budovy ministerstva ďalšia policajná jednotka, ktorá prelomí ochranný kordón poslancov a násilne vyvlečie z budovy niekoľkých umelcov. Dvaja herci utrpia pri zásahu zlomeniny zápästia a prstov, poslanec Milan Kňažko má poranenú chrbticu,“ píše vo svojom článku Porubjak.
„Premiér Mečiar na adresu revoltujúcich umelcov, študentov a vysokoškolských pedagógov poznamenal, že ide stále o tých istých ľudí, ktorí sa búrili v roku 1989.“ Čo tým chcel asi povedať?
Po mesiaci štrajk skončil a viac peňazí od štátu dostali tie súbory, ktoré boli lojálne vláde. Minister diskutoval len s tými divadelníkmi, ktorí sa štrajku nezúčastnili. Patovú situáciu ukončili až parlamentné voľby v roku 1998...
Divadlo pokračuje
Tento príbeh spred dvanástich rokov je dnes už tak trochu zabudnutý a pritom na námestí v tom čase stálo 30 tisíc ľudí. Svojbytnosť slovenskej kultúry sa ako tak podarilo zachrániť. No nebola to derniéra – aj keď sa to tak môže javiť.
Tá arogantná hra neskončila – kým v našich učebniciach dejepisu bude mať Mečiar prívlastok „otec vlasti“. Kým si nespomenieme na priepasť, pred ktorou sme v deväťdesiatych rokoch stáli a do ktorej sme sa len-len že nevykotili. Kým pod sloganom „väčšia sloboda školám“ budeme rozumieť nezmyselný diktát, ako možno označovať triedy na gymnáziách.
Dojem, že už niet za čo bojovať, je klamný. Spoločenská kontrola je to, čo potrebuje každá demokracia. Tak, ako sme v 90.-tych rokoch bojovali za slobodné umenie, tak sa treba dnes zasadiť za slobodné súdy. Harabinova hra si nezaslúži Dosku. Kvôli nej je potrebné opäť vyhlásiť výnimočný stav.