22 februára 2010

Čaká nás revolúcia životného štýlu?


    „Nemôžeme čakať, že 1,4 miliardy Číňanov a 1,3 miliardy Indov pôjdu cestou západného ekonomického rozvoja a našich surovín sa to nedotkne. Musíme hľadať nové spôsoby rozvoja, a to sa týka i Západu...“

    : povedal Anthony Giddens v rozhovore pre časopis Respekt.

    Ako dlho máte počítač, na ktorom ste si práve otvorili tento článok? Pár mesiacov, rokov? Istotne to nie je práve muzeálny kúsok, hoci občas sa tak možno správa. Zo štatistík návštevnosti môjho blogu viem s vysokou pravdepodobnosťou určiť, že asi len 1 zo 140 čitateľov má počítač, ktorý by sme mohli bez výčitiek nazvať starou šunkou.

    Nie je na tom nič zvláštne. Veď všetci dobre vieme, že počítače a mobilné telefóny končia na smetisku oveľa skôr, než ktorékoľvek iné technológie. Dnes už hádam aj mlieko vydrží dlhšie čerstvé. A to, že tá kopa plastu, kovu a najmä batérií robí so životným prostredím riadnu šarapatu, asi opakovať nemusíme.

    Životnosť počítačov a mobilov len výstižne ilustruje trvanlivosť vecí, ktoré nás obklopujú. Aj preto si sociológ Anthony Giddens myslí, že treba v hospodárstve podporovať práve trvanlivosť. Ako?

    Súčasný stav, že každých päť rokov si musíte kúpiť napríklad nový počítač, vyhovuje výrobcom, predavačom – a svojím spôsobom aj nám, kupujúcim. Kúpou sa pomstíme tej starej mašine za všetky nervy, ktoré nám spôsobovala, a nahradíme ju novou, krajšou, tichšou, rýchlejšou... Je to víťazoslávny pocit, ktorý pominie až vtedy, keď nám na monitor vyskočí prvá chybová hláška, program vykoná nepovolenú operáciu a skončí.

    Giddens vidí riešenie v tom, že jednoducho skončíme s nekonečným nakupovaním. „Môžeme podporovať vznik systému, kde toho nebudeme toľko vlastniť, ale určité veci si prenajmeme,“ povedal pre český týždenník Respekt.

    Na prvý pohľad sa to môže zdať ako utópia. Veď potreba vlastniť vychádza priamo z našej podstaty a je de facto motorom celého trhového hospodárstva. Ukazuje sa však, že trend požičiavania si je stále rozšírenejší. Vo veľkých európskych mestách (už aj v Prahe) sú napríklad rozmiestnené stojany s bicyklami, ktoré si ľudia môžu požičať, zájsť napríklad na poštu a potom ich vrátiť.

    Vo svete technológií je pokrok v prenajímaní ešte viditeľnejší. Dnes už nemusíte do počítačov inštalovať kancelárske balíky alebo programy na editovanie fotografií. Všetko toto už dnes bez problémov zvládajú on-line aplikácie, ku ktorým sa pripojíte len vtedy, keď ich potrebujete. Inak vám miesto na disku nezaberajú.

    Ešte radikálnejší krok urobil Google, keď spustil svoj vlastný operačný systém Chrome. Nielen, že si do neho nemôžete nič nainštalovať, ale vízia je taká, že nepotrebujete už mať ani hard disk. Úložný priestor si jednoducho prenajmete na webe.

    Môžu to byť len maličkosti, ale môžu tiež niečo vypovedať o pomalej zmene v spoločnosti. Ak dokážeme žiť v prenajatých bytoch, domoch, prečo by sme nedokázali žiť s požičaným autom? Keď sa dokážeme pripájať na internet cez router prenajatý od providera, prečo by sme nemohli telefonovať z mobilného telefónu, ktorý nám požičal náš operátor? Veď keď mu ho vrátime, za pár korún ho vynoví (výrobcovia s tým budú počítať a okrem nových modelov ponúknu zaujímavé upgrady na tie staré) a ponúkne niekomu inému. Bez zbytočného odpadu, úspornejšie, výhodnejšie. Reduce, reuse, recycle na každom kroku.

    A prečo nie?


           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators