08 februára 2010

Chráni nás ústavný súd pred islamom?


    Popri rozruchu na domácej politickej scéne sa minulotýždňové rozhodnutie Ústavného súdu obišlo takmer bez pozornosti. Je to škoda, lebo súd dal zelenú zákonu o slobode náboženskej viery, ktorý patrí k najtvrdším vo vyspelých krajinách sveta a je vraj porovnateľný s právom v strednej Ázii.

    Prísnejšie podmienky na registráciu cirkví a náboženských spoločností, ktoré parlament prijal v roku 2007, nie sú protiústavné. Rozhodol o tom Ústavný súd, keď zamietol podanie Generálnej prokuratúry, ktorá zákon napadla.

    Na registráciu cirkvi treba podľa tohto zákona 20-tisíc podpisov občanov s čestnými vyhláseniami, že sú jej členmi. Takáto podmienka však môže diskriminovať menšie náboženské spoločenstvá na Slovensku.

    Strach z moslimov

    Predkladatelia zákona (201/2007) v čase jeho prijímania tvrdili, že sťaženie podmienok registrácie má zabrániť možnému zneužívaniu výhod od štátu. Uznané cirkvi majú totiž nárok na finančné dotácie či možnosť vyučovať svoje náboženstvo na školách. Motiváciou však mohli byť aj iné skutočnosti, ako napríklad strach z moslimov.

    „Bol ohlásený návrh na registráciu islamu, mám informácie, že sa aktivizuje aj scientologická cirkev na Slovensku. Politici musia na trendy v predstihu reagovať,“ povedal v tom čase Rafael Rafaj (SNS).

    „Chceli sme, aby hocijaká sekta - možno aj nebezpečná - nemohla čerpať financie zo štátneho rozpočtu,“ nechala sa zas počuť predkladateľka zákona Ľudmila Mušková (ĽS-HZDS). František Mikloško (KDS, vtedy KDH) videl v zákone možnosť, ako „pozdržať vznik nových cirkví“.

    Paradoxné je, že na Slovensku je registrovaných 18 cirkví, pričom asi len tretina z nich má viac ako 20-tisíc členov. Automaticky boli totiž zaregistrované cirkvi, ktoré mali štátny súhlas už pred rokom 1991. Nové podmienky by dnes však väčšina nesplnila, napríklad Židovské náboženské obce, Cirkev československá husitská či Cirkev bratská.

    Ako v strednej Ázii

    Už pred prijatím novely bola registrácia cirkví u nás silne regulovaná. Zákon vtedy vyžadoval 20-tisíc podpisov sympatizantov (dnes 20-tisíc členov), čo nám v tom čase vytýkala aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

    „Kritériá pre registráciu cirkvi na Slovensku patria k najtvrdším vo vyspelej Európe a sú vo viacerých aspektoch porovnateľné s právnym poriadkom v krajinách strednej Ázie,“ konštatovalo vtedy Ministerstvo zahraničných vecí vo svojej správe. „Aj keď na Slovensku je sloboda vierovyznania zabezpečená, súčasná prax v otázke registrácií do značnej miery nahráva tým krajinám, ktoré nemajú záujem vyjsť v ústrety požiadavkám na liberalizáciu v oblasti náboženskej slobody,“ píše sa v správe.  

    Ak už predchádzajúci stav bol prirovnávaný ku krajinám strednej Ázie, prísnejšie podmienky tieto slová len podčiarkujú.

    Prekvapujúci rozsudok

    Generálny prokurátor Dobroslav Trnka na Ústavnom súde namietal, že registrácia cirkví porušuje (okrem iného) 24. článok Ústavy SR, keďže vytvára bariéry slobode vyznania a viery. Tie je pritom možné stavať iba v nevyhnutnom prípade, ako je napríklad ohrozenie bezpečnosti štátu.

    Súd však jeho podanie zamietol. Skutočnosť, že určitá cirkev nie je zaregistrovaná, ešte podľa sudcov neznamená, že príslušníci takýchto náboženských spoločností sú obmedzovaní vo svojom práve na slobodu vyznania. Náboženskú slobodu totiž súd vníma ako individuálne právo, zatiaľ čo zákon upravuje práva cirkví ako kolektívnych entít.

    Prečo sa vôbec registrovať?

    Náboženské spoločenstvá nemajú ambíciu registrovať sa len preto, aby mohli dostávať peniaze od štátu a mohli mať vlastný priestor vo verejnoprávnych médiách či na školách. Registráciu potrebujú, aby mohli vystupovať ako právnické osoby. Právna subjektivita im umožní napríklad nadobúdať a vlastniť majetok, či zriaďovať charitatívne organizácie a domovy.

    V diskusii sa často používa argument, že sloboda vierovyznania nie je obmedzená už len preto, že právnu subjektivitu môžu neregistrované cirkvi získať tým, že sa zaregistrujú ako občianske združenie. Zákon o združovaní niečo také však vylučuje. Ak sa totiž ukáže, že združenie vyvíja činnosť vyhradenú cirkvám, môže ho štát (po upozornení) zrušiť.

    Český vzor

    Ústavný súd odklepol zákon, ktorý je raritou v celej Európe. Všetky indície naznačujú, že jeho poslaním je len zastaviť príchod ďalších náboženstiev na Slovensko. Strach z nových cirkví môže byť pochopiteľný a aj legitímny, ale snažiť sa zakonzervovať súčasný stav pochybnými zákonmi neprináleží demokraciám 21. storočia.

    Verdikt Ústavného súdu síce znie jednoznačne a upokojujúco, ale v budúcnosti by sa mal systém  registrácií cirkví zmeniť. Inšpirovať by sme sa mohli dvojstupňovým modelom, ktorý úspešne funguje v Českej republike. Na prvostupňovú registráciu, teda na získanie právnej subjektivity tam stačí náboženským spoločenstvám 300 podpisov. Na získanie ďalších práv však už zákon (3/2002 Sb.) vyžaduje 10-tisíc podpisov.

    Takýto model nepripúšťa podozrenia z diskriminácie a zároveň spĺňa všetky ústavné parametre. Nedovolí, aby náš strach z nepoznaných náboženstiev obmedzoval slobodu, ktorú sme nezískali ľahko.


      0 komentárov:

      Zverejnenie komentára

           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators