06 apríla 2010

Voliči SNS by vôbec nemali čítať blogy


    Francúzi sa rozhodli vykoreniť anglicizmy zo svojho jazyka. Výborná správa. Pripomína nám, že bláznivých národniarov nemáme len my.

    Ten príbeh sa s malými obmenami opakuje stále znova a znova. Niekto si z ničoho nič všimne, že všade navôkol je priveľa angličtiny, buchne sa do pŕs a vyhlási, že to tak nie je správne. Trochu zamoralizuje, pripomenie kultúrne hodnoty, prifarbí ich niekoľkými národnými mýtami a aby podčiarkol vážnosť svojich slov, načrtne niekoľko apokalyptických scenárov. Buch! Ešte raz sa udrie do pŕs a vyhlási, že to chce zmenu.

    Hoci je takéto zmýšľanie príznačné najmä pre malé (a mladé) národy, minulý týždeň sme sa dočítali, že obavy o kontamináciu svojho jazyka majú aj Francúzi. Chcú sa zbaviť napríklad četovania, tuningu newsletterov. A aby to nevyznelo malicherne, spravili to aspoň originálne – súťažou vysokoškolákov o čo najlepší preklad.

    Samozrejme, je to naivná, úsmevná a neškodná aktivita, o ktorej by sme už nemuseli utratiť viac slov, keby nám opäť raz nepripomenula náš nešťastný jazykový zákon a všetky tie horkosťou nasiaknuté tirády o slovenčine.

    Nie je to tak dávno, čo nám trio národniarov chcelo prostredníctvom novely zákona o štátnom jazyku vysvetliť, že nechceme Euroveu, River Park či City Gate. Tvrdili nám, že takéto anglicizmy a amerikanizmy (hoci to nie je úplne presné, keďže v oveľa väčšej miere máme dočinenia s internacionalizmami) slovenčinu ohrozujú, a preto ich treba zakázať.

    Tí ľudia nedokážu pripustiť, že sme svedkami prirodzeného a globálneho procesu, pri ktorom jazyky ostávajú celistvé a sú do nich len doplnené nové prvky. Nie je to nič nové ani strašné. V histórii sme sa obohatili češtinou (díky, prúser), maďarčinou (beťár, banovať), rumunčinou (valach, bryndza), nemčinou (šuster, mordovať, fušer), francúzštinou (pasáž), taliančinou (banka, tenor), gréčtinou a latinčinou (fakt, trend, kvalita). A teraz sme svedkami westernalizácie slovnej zásoby. No a? Prečo si z toho robiť vrásky?

    Vôbec mi neprekáža, že je dnes všetko cool fresh, že ľudia chodia do fast foodov, dbajú o svoj imidž, že každý deň četujú gúglia, že posielajú spamy, obdivujú celebrity a pozerajú sitcomy. Teda, minimálne aspoň čo sa jazyka týka.

    Avšak tí jazykoví puristi, ktorýí s tým majú problém, by asi vôbec nemali čítať blogy.

    Ak si myslíte, že by tento článok nemal zapadnúť prachom, podporte ho na vybrali.sme.sk a pozrisi.sk


      8 komentárov:

      Jan povedal(a)...

      ..."tí jazykoví puristi, ktorý s tým majú problém"...
      Nie som jazykový purista, ale s týmto problém mám.
      Používať cudzie výrazy len z lenivosti potrápiť sa s ich prekladom alebo zo snobizmu sa mi tiež nepáči.
      (A preto sa mi nepáčia ani City Gate (v angličtine Emotion Trousers). Keby boli iní normálni, nemuseli sa tohto chytať SNSáci..
      Bryndza a valach sú spisovné slová, zato "prúser a díky" slovenčinu neobohatili (a dúfam že ešte dlho budú mimo nej).

      Eduard povedal(a)...

      Autor si v svojom príspevku sám odpovedal, áno sme počtom malý a mladý štát, musíme sa brániť pred "zmečisťovaním" jazyka. To že to p.Struhárik vy nepovažujete za správne, nesvedčí o tom že všetci ktorým to vadí su nenormálny.
      Svedčí to o tom že vy si pod vplyvom internacionalizácie ani neuvedomujete, resp.Vám nedošlo že to nie je správne.Ak sa vy radi obklopujete internacionálnym dialektickým odpadom je to Vaša vec, ale nie je dôvod na to aby sa ním obklopovali naše deti. Je smiešne ak slovenčina má preberať jazykové výrazy z jazyka , kde si ani nevedia vo vlastnej reči(angličtina) zaželať dobrú chuť a musia na to používať prebraté slovné výrazy .
      Podľa môjho názoru by sa viac výrazov do spisovnej slovenčiny malo preberať z našich nárečí, ktorých máme neúrekom....ale to je otázka pre jazykovedcov.

      martin povedal(a)...

      Pán Eduard sám neovláda svoj jazyk.."všetci ktorým to vadí su nenormálny" ale druhých by rád o tom poučoval...a v angličtine sa "dobrú chuť" povie "enjoy" :)

      tatiana povedal(a)...

      Obohacovanie či "obohacovanie" jazyka je prirodzený proces, ktorý prebieha bez ohľadu na to, či sa to jednotlivcom /lingvisti, národniari a vlastne my všetci/ páči alebo nie. Je ale niekedy naozaj zbytočné obohacovať jazyk o výrazy, pre ktoré dávno existujú slovenské ekvivalenty často aj v niekoľkých synonymických formách. Pánovi Eduardovi by som však odporúčala doštudovať si používanie joty/i/ a ypsilonu v pádových koncovkách plurálu.

      Alexander povedal(a)...

      vazeni puristi a "tiez jazykovedci". Ak si niekto z vas mysli, ze zakonom zaruci cistotu a statickost jazyka, tak ste na omyle. Zakladnou crtou kazdeho jazyka je to ze je to zivy organizmus v neustalom vyvoji. Ak chcete mat zo slovenciny staticky nemenny jazyk, tak dopadne ako latincina. Budu ju pouzivat len doktori , pravnici a farari. Cus

      Ján Maršálek povedal(a)...

      Život je zmena, všetko živé je v pohybe. Aj jazyk sa prirodzene mení a vyvíja, ale to neznamená, že by to mal byť proces samovoľný či svojvoľný - istá regulácia je žiaduca a žiaduce sú aj pravidlá, tak ako v každej inej oblasti života...
      Prvou požiadavkou správnej komunikácie je zrozumiteľnosť, to predpokladá dodržiavanie istých noriem, osobitne vo verejnom styku.
      Zbytočné používanie cudzích alebo nespisovných či slangových výrazov nesvedčí o vyspelosti pôvodcu, práve naopak, poukazuje na jeho nedovzdelanosť, resp. neserióznosť.

      Ján Maršálek povedal(a)...

      Ešte dodám, že ľudia neovládajúci dostatočne svoj jazyk by nemali blogovať, aby sa nestrápňovali.

      Meno povedal(a)...

      K samotnému článku:
      - medzi prirodzené, ale často aj neprirodzené procesy patrí zánik jazykov (a veľmi častý zánik nárečí a slov), tvrdiť, že sa jazyky obohacujú a pritom zostávajú celistvé je minimálne odvážne
      - nacionalizmus alebo pociťovanie príslušnosti k národu (druhý výraz znie bohatšie, nie?) je globalizáciou (!) potláčaný prejav, ale je nevyhnutný pre zachovávanie historickej pamäte, tradícií a často aj kultúrnych hodnôt
      - vlastnosťou národného jazyka je jeho (pre slovenčinu zatiaľ dosť veľká) schopnosť "poslovenčiť" termíny pochádzajúceho z iných krajín, ak preložíme jazykový zákon ako snahu ponechať základ výrazu a predsa z neho spraviť "slovenčinu", nevidím v tom problém, predsa len, kto dnes používa "globalization" alebo "chat" (čítané chat)...
      - poslovenčený termín je charakteristický najmä tým, že zachováva jednotnosť (integritu) gramatických pravidiel, výraz "čet" toto spĺňa (nie vo výraze "chat"), ale "c" sa v slovenčine nečíta "k" nikdy (tj. sitkom je poslovenčené slovo a viackrát som sa s touto variantou stretol)
      - vývoj jazyka/ov je organický (viď tatiana a spol.), ale (viac-menej) prísne sa viaže na spôsob jeho používania nastupujúcou generáciou, to znamená, že výchovno-vzdelávací proces je determinantom (tiež vhodné slovo je "pôvodcom") veľkej väčšiny (majority) budúcich zmien, úlohou jazykovedcov by malo byť predovšetkým ovplyvňovanie vzdelávania a nastupujúcej generácie "neviditeľnými" pravidlami, tj. nenásilne a postupne
      - najväčším problémom nastupujúcej generácie je slovo "diktát", diktovať niekomu správne používanie, ovplyvňovať, atď. Táto generácia je charakterizovaná slovom "sloboda" (možno kvôli rodičom vychovávaním totalitou, ktorý svoje nadšenie nesprávne preniesli na deti, najmä zabudli na zodpovednosť) a často to je aj sloboda šliapať nevedome (alebo vedome) po slobode iných

      ku komentárom:
      - nesprávny ypsilon v nominatíve množného čísla je chyba, tak ako je chyba použiť Vám, alebo citovať spôsobom „svoj jazyk..'všetci...'", ale stále by mala základom blogovania byť slušnosť, je slušné upozorniť, nie je slušné urážať alebo argumentovaním na pravopisné chyby v príspevku (a môžeme hovoriť už aj o mojej štylistike alebo nepoužívanie interpunkcie) zhadzovať alebo znehodnocovať danú argumentačnú líniu
      - pekné by bolo taktiež šetriť čas ostatných príspevkami k téme, i keď niekedy je zaujímavejšie sledovať komentáre ako samotný článok
      - latinčina je nevyhnutný jazyk pretože obsahuje v podstate všetky konkrétne podstatné mená, nie je úplne statická, taktiež sa dopĺňa, ale má prísne (niekto by povedal rigidné) pravidlá a iba vďaka nim je stále funkčná, v prípade voľnejšieho systému by nemohla tak dobre slúžiť na kategorizáciu pojmov, angličtina nikdy (osobne v to dúfam, predsudok) nedosiahne jej miesto ako pôvodom "barbarský" jazyk, ktorý pohlcuje a "nasáva" výrazy a jazyky, ale na úkor jasnosti
      - úlohou jazykovedcov by malo byť taktiež spracovanie existujúceho jazykového fondu, "matičiari" tak konajú (i keď pomaly a s malými prostriedkami, ale sú lepšie ako za predchádzajúcej vlády), ale možno práve národné povedomie a možno všeobecne nesprávne (?) konajúca politická strana dokáže prebudiť diskusiu, čo je v konečnom dôsledku základ demokracie

      Zverejnenie komentára

           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators