07 augusta 2010

Koľko novinárskych podeniek umrelo, kým som tu nebol?


    „Roj podeniek sa pohybuje zvisle nahor a nadol, pričom každý jedinec akoby tancoval sám pre seba. V extáze najskôr vyletí kolmo hore a vzápätí padá voľným pádom k zemi. Niekoľko decimetrov nad jej povrchom zabrzdí, opäť vyletí nahor a celý cyklus sa znova a znova opakuje.“

    K žurnalistike som mal blízko od malička, ale je to len rok, čo sa ňou živím. Nesťažujem sa. Naopak, som rád, veď sa mi splnil sen! Každý deň venujem pozornosť stovkám slov a prečítam desiatky správ. Bohužiaľ správ, ktoré sú už na druhý deň staré, zabudnuté, bezvýznamné, nahradené inými alebo nie zriedka dementované. Ale aj napriek tomu je pre mňa nesmierne vzrušujúce sledovať ako vznikajú, rezonujú a nakoniec zapadajú prachom.

    Dalo by sa povedať, že dennodenne sledujem roj podeniek. Tento hmyz je symbolom pominuteľnosti, lebo sa dožíva len niekoľkých hodín. Presne ako správy. Kde sú tie časy, kedy platil výrok, že nie je nič staršie ako včerajšie noviny? Teraz sa to isté hovorí o tých dnešných.

    Sedím v prvom rade, tanec podeniek vidím zblízka, neraz ho môžem dokonca málinko ovplyvniť, ale aj tak nemám pocit, že by som sa z neho niečo za ten rok priučil. Hoci aktuálne dianie sledujem pozorne, nemyslím, že by som bol vzdelanejší. Neraz ma dokonca mrazí z toho, že stagnujem. Akoby tie správy nemali nič spoločné s kultúrnosťou a múdrosťou.

    V panike potom siaham po literatúre a nádejam sa, že aspoň v nej nájdem niečo nadčasové, či nebodaj trvalé, niečo, čomu by som mohol pripísať hodnotu. Akúkoľvek.

    Dobre sa cítim aj v posilňovni. Celý ten virtuálny svet správ zavriem na niekoľko desiatok minút do skrinky v šatni a vesmír sa zrazu scvrkne. Som tam len ja, pot na čele, kopa železa a mĺkvi svalovci, ktorí sú dvakrát väčší ako ja (hoci, popravde, niektorí sú skôr štyrikrát väčší).

    Áno, je to paradoxné. Roj podeniek ma vzrušuje a veľmi priťahuje, no na druhej strane od neho s úľubou unikám.

    Dnes sa mi zachcelo ujsť prostredníctvom blogovania. Už dlho som to nerobil (ak nepočítame môj Twitter). Vítam sa teda.

    Apropo. Na blog som nič nenapísal už 1844 hodín. Koľko (novinárskych) podeniek za ten čas umrelo?


    Súvisiace články:



           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators