Francúzi sa rozhodli vykoreniť anglicizmy zo svojho jazyka. Výborná správa. Pripomína nám, že bláznivých národniarov nemáme len my.
Ten príbeh sa s malými obmenami opakuje stále znova a znova. Niekto si z ničoho nič všimne, že všade navôkol je priveľa angličtiny, buchne sa do pŕs a vyhlási, že to tak nie je správne. Trochu zamoralizuje, pripomenie kultúrne hodnoty, prifarbí ich niekoľkými národnými mýtami a aby podčiarkol vážnosť svojich slov, načrtne niekoľko apokalyptických scenárov. Buch! Ešte raz sa udrie do pŕs a vyhlási, že to chce zmenu.
Hoci je takéto zmýšľanie príznačné najmä pre malé (a mladé) národy, minulý týždeň sme sa dočítali, že obavy o kontamináciu svojho jazyka majú aj Francúzi. Chcú sa zbaviť napríklad četovania, tuningu a newsletterov. A aby to nevyznelo malicherne, spravili to aspoň originálne – súťažou vysokoškolákov o čo najlepší preklad.
Samozrejme, je to naivná, úsmevná a neškodná aktivita, o ktorej by sme už nemuseli utratiť viac slov, keby nám opäť raz nepripomenula náš nešťastný jazykový zákon a všetky tie horkosťou nasiaknuté tirády o slovenčine.
Nie je to tak dávno, čo nám trio národniarov chcelo prostredníctvom novely zákona o štátnom jazyku vysvetliť, že nechceme Euroveu, River Park či City Gate. Tvrdili nám, že takéto anglicizmy a amerikanizmy (hoci to nie je úplne presné, keďže v oveľa väčšej miere máme dočinenia s internacionalizmami) slovenčinu ohrozujú, a preto ich treba zakázať.
Tí ľudia nedokážu pripustiť, že sme svedkami prirodzeného a globálneho procesu, pri ktorom jazyky ostávajú celistvé a sú do nich len doplnené nové prvky. Nie je to nič nové ani strašné. V histórii sme sa obohatili češtinou (díky, prúser), maďarčinou (beťár, banovať), rumunčinou (valach, bryndza), nemčinou (šuster, mordovať, fušer), francúzštinou (pasáž), taliančinou (banka, tenor), gréčtinou a latinčinou (fakt, trend, kvalita). A teraz sme svedkami westernalizácie slovnej zásoby. No a? Prečo si z toho robiť vrásky?
Vôbec mi neprekáža, že je dnes všetko cool a fresh, že ľudia chodia do fast foodov, dbajú o svoj imidž, že každý deň četujú a gúglia, že posielajú spamy, obdivujú celebrity a pozerajú sitcomy. Teda, minimálne aspoň čo sa jazyka týka.
Avšak tí jazykoví puristi, ktorýí s tým majú problém, by asi vôbec nemali čítať blogy.
Ak si myslíte, že by tento článok nemal zapadnúť prachom, podporte ho na vybrali.sme.sk a pozrisi.sk