08 júna 2011

Rieka a tieň Michala Badína


    Básnické debuty ani nemajú byť rozsiahle. Útlosť im pristane, lebo signalizuje úspornosť slov, môže však znamenať aj skryté či dobre a dômyselne ukryté bohatstvo. Myšlienok (ako inak).“
    : Peter Mišák (doslov)

    Michala Badína poznám trinásť rokov. Už na gymnáziu, v čase, kedy nosil okolo krku šál nejakého futbalového klubu (bol to Juventus?), hral na gitare, pomáhal mi v školskom časopise, čítal a písal básne. Na výške sme spolu rok bývali, ukázal mi džez, blues, Deža Ursinyho, Smreka aj Krchovského a rozprával mi desiatky vtipov o ženách. Jeho priateľstvo mi dalo veľa a aj preto som bol veľmi rád, keď som si mohol prečítať jeho knižný debut Rieka a tieň.

    Zbierka je rozdelená do troch častí. Prvá je trochu všeobecná, Michal v nej ukazuje svoje básnické videnie sveta, predstavuje seba a témy, ktoré si všíma. Ukazuje veci, na ktoré hľadí a myslí, keď sa večer vracia z mesta.
    Bijú zvony
    v meste na kostole
    dvanástu hodinu –

    Aké ťažké vtedy je
    nemyslieť na inú
    Druhá časť je veľmi osobná a decentne erotická. Naozaj veľmi decentne a diskrétne. Môžu ju čítať aj Michalove susedky na dedine – a nebudú sa prežehnávať a pohoršene híkať. Michal je v básniach hanblivý, citlivý, akoby stále ešte len chlapec (Ukazuješ mi / roztápanie gombičiek). Básne venuje milovanej K., lebo bez nej by nikdy nevznikli.
    Dymíš
    ako cédrová tyčinka
    vzdychy na sklo
    prstom prerývané –

    Priehľadné telá ukrývame
    do roztrasenej dlane
    V poslednej časti sa Michal predstavuje aj ako kozmopolita-cestovateľ. Spomína na Londýn, Temžu, Dublin, pozoruje svet z lavičky v meste, z balkóna či od vedľajšieho stola v krčme. Všíma si životné situácie, ktoré neraz prehliadame, ale interpretuje ich tak umne, že chvíľu vidíme svet jeho očami. A je to príjemný pohľad.

    Knížočka Rieka a tieň je útla, ale zato dômyselne a presvedčivo napísaná. Vidieť, že Michal sa s jej vydaním nenáhlil a rukopis vznikal viac ako päť rokov. Za ten čas zabil v básniach každé zbytočné slovo. Jeho reflexie životných a intímnych situácií sú úsporné a zrelé. A mne sa páčia.

    Na záver teda ešte jednu, autor odpustí :)
    Opitá láska občas zájde priďaleko
    aj keď som Ti pery celé nevyzliekol
    nezvyknem ľutovať
    ak mi patrí málo
    tak iba ignorujem ťažké ranné prebúdzanie
    s myšlienkou či to za to stálo
    BADÍN, Michal: Rieka a tieň. Žilina : Knižné centrum, 2011. ISBN 978-80-8064-395-9.


           
          Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes | Dcreators